Začnem termínom „povinné kvóty“, aj keď sa úprimne priznám, že sa mi pri spojení tých slov chce istým spôsobom už zvracať, pretože polročnou koncentráciou na to, čo má byť administratívnym naplnením toho termínu, európske krajiny stratili čas, aby sa posunuli ďalej v riešení utečeneckej krízy. Môj názor je, že keby R. Fico bol išiel cestou dobrovoľnosti v zmysle slov B. Bugára v júnovej rozprave v parlamente, že „Slovensko je schopné pomôcť aj viac ako 800 utečencom, buďme otvorení a aktívni v tejto otázke“, tak by premiér mal lepšiu pozíciu vo vyjednávaní. Čo si o tom myslíte?
Ide o to, o akej pozícii sa bavíme. Pokiaľ hovoríme o povinných kvótach, je to vlastne jedno, lebo Fico tiež hovoril o dobrovoľnosti. Aby som to nevzťahoval len na Fica, takmer všetci, politici, ale aj analytici vrátane mňa, ktorí odmietali povinné kvóty, hovorili o dobrovoľnosti a niektorí – viac či menej výrazne, aj o potrebe solidarity. Celé to je však iba hra so slovami, princíp je inde. Tu si stojím za tým, čo hovorím od začiatku – povinné kvóty sú nezmyslom. Že sa tu zhodujem s Ficom, je zhoda ad hoc. Navyše, som presvedčený, že sme schopní pomôcť viac utečencom ako 800, problém je však inde. Na ponuku podpory musí byť aj požiadavka. Podpora sa nemôže vnútiť – čo sú pre mňa povinne kvóty. Takže som za to, aby sme pomáhali na základe dobrovoľnosti a konkrétnej požiadavky. Požiadavka povinných kvót nie je prirodzenou požiadavkou, ale administratívnym rozhodnutím EÚ.
Teraz sa vzťahy Slovensko – Európska komisia, či širšie Európska únia, ešte viac vyhrotili, keď sa premiér rozhodol použiť Lisabonskú zmluvu a ísť cestou infrigementu, teda žaloby, hoci tá istá zmluva umožňuje aj hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Odhliadnuc od práva žalovať, ako krajiny EÚ môžu vnímať premiérove vyhlásenie, „že pokiaľ bude vo funkcii, tak na Slovensko nepríde jediný utečenec na základe kvót“?
No tak, ako to povedal. Teda, že „pokiaľ bude vo funkcii, tak na Slovensko nepríde jediný utečenec na základe kvót.“ Ide o dosť zrozumiteľné vyjadrenie. Osobne verím, že aspoň tento sľub dodrží.
Samozrejme, vnímam argumenty o možnostiach Lisabonskej zmluvy. Podobne však vnímam argumenty o účelovom „moderovaní“ hlasovaní. Pokiaľ išlo o Grécko, summity na najvyššej úrovni neboli problémom. Keď ide o utečencov, spraví sa summit ministrov, na ktorom stačí hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Potom sa však nikto nemôže čudovať, že časť verejnosti má pocit, že niekto si tu z nás robí blbcov. Rátam totiž k tomu aj vyjadrenia Hollanda o tom, aby sme zvážili naše zotrvanie v EÚ a pod.
Zrejme by bolo potrebné presnejšie vyšpecifikovať, pri akých problémoch sa vyžaduje summit na najvyššej úrovni a pri akých postačuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Lebo – aj keď sme súhlasili s Lisabonskou zmluvou, vtedy zrejme málokomu napadlo, aký problém budú dnes napr. utečenci. Dnes niekto môže špekulovať o tom, že sme sa vtedy – kvôli konkrétnemu zneniu Lisabonskej zmluvy, mali vzoprieť. Toto však je z ríše rozprávok. Je to presne to isté, ako mudrovanie niektorých historikov o tom, kto, ako a kedy mal zastaviť Napoleona, Hitlera… Nesmieme zabúdať, že rozhodnutia sa prijímajú v konkrétnom čase a v konkrétnej atmosfére, na základe dostupných informácií. A keďže nevieme cestovať v čase, informácie sú, aké sú.
Aj prieskum vašej agentúry Polis Slovakia ukázal, že téma utečenci pomohla nárastu percentuálnych bodov v podstate iba SMER-SD. Opozičné strany zostali na svojich číslach? Neboli by opozičné strany viac získali, keby sa neboli koncentrovali na odmietanie povinných kvót, ale skôr v argumentácii išli cestou Bugárovho postoja, že sme schopní prijať aj viac, ako určuje kvóta? Na to by predsa verejnosť videla rozdielnosť prístupu k problému.
No, tu by som bol skeptický. Myslím si, že téma utečencov na Slovensku nie je tou, na ktorej by politické strany mohli získavať percentá tak, aby politici komunikovali potrebu ich prijímania, hoci na báze dobrovoľnosti. Problém vidím trochu inde. Opoziční politici málo komunikovali otázku solidarity. A to aj v polohe, že môžeme pomáhať utečencom nielen ich prijímaním – pokiaľ k nám nechcú prísť, ale aj inak. Materiálne, finančne, zdravotníckym personálom a pod. Navyše, vôbec som nepočul hovoriť politikov o zmysluplnom riešení podstaty problému. V našej malosti sa asi utápame a bojíme sa povedať, že by západné krajiny mali nasadiť vojenskú silu proti Islamskému štátu. Nielen leteckú. Najmä pozemnú. Lenže – ak sa nebojíme povedať, že neprijmeme na základe povinných kvót ani jedného utečenca, môžeme smelo povedať aj riešenie. Z môjho uhla pohľadu je to vojenská likvidácia Islamského štátu. Problém môže byť nielen v našej malosti, ale napríklad aj v tom, že takéto riešenie by zrejme tiež nemalo väčšinovú podporu verejnosti. Takže – politik riadiaci sa prieskumami verejnej mienky ani takéto riešenie nenavrhne. Na to treba politika – vizionára. S odvahou navrhnúť nepopulárne kroky a s rozumom na to, aby o nich verejnosť presvedčil. Asi takého na Slovensku nemáme.
Aj vás som počul argumentovať v diskusnej relácii v podstate premiérovými slovami, že „čo ich sem nasilu dovlečieme?“ To je však demagogické, nikto nehovorí o tom – a tu viním aj médiá, že tento typ informácie neprinášajú -, že tu nejde o utečencov, ktorí sa teraz pohybujú po Európe, ale manuál Európskej komisie hovorí, že Slovensko svojimi vlastnými príslušnými zložkami má možnosť ísť do zberných táborov v Grécku alebo Taliansku a tam na základe svojich azylových kritérií vyberať zo skupiny ľudí, u ktorých je až 70-percentný predpoklad úspešnosti azylového procesu a sú z troch krajín, Sýrie, Iraku a Eritrey.
No, bez urážky, toto považujem za nerealizovateľné. Takto by sme asi tú prípadnú kvótu nenaplnili. A ešte k tej argumentácii. Neopakujem po premiérovi. Už dosť dlho verejne hovorím o tom, že princíp povinných kvót by v konečnom dôsledku na Slovensku, ale aj v ČR, Maďarsku, Rumunsku a pod., viedol k internačným táborom. Lebo – ak by sme mali kvótu napr. 2 000 utečencov, pokiaľ by sme ju nenaplnili na základe vyššie opísaného postupu, ako by sme ju mali naplniť? Možno sa mýlim a medzi utečencami je azda aj veľká časť takých, pre ktorých je cieľovým regiónom stredná a východná Európa. Lenže, doteraz som o takejto skupine utečencov nepočul. Naopak, väčšine nie je ani Rakúsko dosť dobré. Čo je pochopiteľné potom, ako ich Angela Merkelová veľkoryso pozvala do Nemecka.
Ďalší problém – sám hovoríte, že tu nejde o utečencov, ktorí sa teraz pohybujú po Európe. Ale čo s týmito? Sú mimo systému a mimo úvah? Povinnými kvótami budeme riešiť zberné tábory a po Európe a dokonca v schengenskom priestore sa nám premávajú tisíce ľudí, o ktorých zhola nič nevieme! Je to doslova bezpečnostná katastrofa! Toto sa síce v dennej tlači nedočítate, ale odskočte si do Rakúska a pozhovárajte sa tam s relevantnými ľuďmi. Nie s extrémistami. Politikmi, policajtmi a pod. Uvedomte si – keď chcete ísť napr. do USA, robíte pohovory atď., atď. Všetko kvôli bezpečnosti. Kvôli bezpečnosti zavádzame dokumenty s biometrickými znakmi. Kvôli bezpečnosti sme nútení vzdať sa časti svojho súkromia. Toto všetko si vynútila realita, ako napr. útok na dvojičky, atentáty v Londýne, Madride a pod. A zrazu tu máme nie tisíce, desať- a viac tisíce ľudí, o ktorých nič nevieme. Nie v zberných táboroch. V schengenskom priestore. Bez akýchkoľvek dokumentov alebo s falošnými dokumentmi. Nehovoriac o biometrických znakoch. Takže, nerád by som na túto tému jalovo filozofoval. Pomáhať treba. Ale ani vy azda nepomáhate tak, že vyjdete na ulicu a ponúkate peniaze okoloidúcim, alebo ubytovanie. Asi by ste si preverili, komu dáte peniaze alebo strechu nad hlavou. Na tom nie je nič ani neľudské, ani kruté, ani nič podobné. Je to skrátka nevyhnutnosť. Inak ste blázon.
Premiér v debatách k tejto téme často začína odpovedať novinárom otázkou: Viete si predstaviť, že sem príde 2 000 moslimov? Aj vy hovoríte najmä o prijímaní utečencov s kresťanským vierovyznaním. Sčítanie ľudu z roku 2011 ukázalo, že na Slovensku sa už 2 000 moslimov integrovalo a samotní predstavitelia tejto komunity hovoria o počte 4 700 moslimov.
Hovorím o tom, že by sme mali prijímať utečencov nie s kresťanským vierovyznaním, ale z kresťanského prostredia. Čo je rozdiel. Z dvoch dôvodov.
Po prvé, pre nás bude omnoho jednoduchšie takýchto ľudí integrovať. Môžeme tu totiž predpokladať menej bariér ako u moslimov.
Po druhé, kvôli utečencom samotným. Utečenec z kresťanského prostredia sa v našom prostredí rozhodne ľahšie integruje ako moslim. Myslím si, že to má logiku. Navyše – čo to znamená u moslima integrovať sa v kresťanskom prostredí, alebo, čo znamená pre kresťana integrovať sa v moslimskom prostredí? Prijať cudziu vieru? Prijať cudzie zvyky, hierarchiu, jazyk, identifikovať sa s históriou atď., atď. Problém je v tom, že každý si môže zodpovedať túto otázku po svojom. Čim viac otázok, tým viac odpovedí a tým viac možností, že tieto odpovede budú rôzne. Čo znamená rôzne názory a viac možných zdrojov konfliktov.
Celý tento problém sa totiž chápe presne tak, ako ste sa opýtali, cit.: „Hovoríte najmä o prijímaní utečencov s kresťanským vierovyznaním.“ Ale to je dezinterpretácia. Už som to spomenul. Utečencov z kompatibilného prostredia. Teda kresťanského. Lebo aj o Európe zvykneme hovoriť ako o kresťanskom prostredí bez ohľadu na to, koľko je tu vlastne veriacich. A najmä – moslimovia nás tak vnímajú!
Takéto chápanie – „len utečencov s kresťanským vyznaním“, je teda zlé. V racionálnej rovine sa bavme o tom, ako tento problém uľahčiť nám, aj utečencom. Dosť mi prekáža forma diskusie, kde na jednej strane sú bojovníci osvietenej všelásky a na strane druhej zadubení, xenofóbni trpáci. Skúsme zabudnúť na túto formu diskusie.
K moslimom samotným. Neviem, čo chcete povedať tým, že ich máme 2-tisíc alebo 5-tisíc…
Chcel som pripomenúť že už v súčasnosti žije medzi nami päťtisíc moslimov, takže otázky typu, či si to viem predstaviť, sú len demagógiou…
To, že niekto s nami spolunažíva, neznamená, že sa integruje. Ďalej – koľko z tých našich moslimov je narodených na Slovensku a konvertovali? Aj to je totiž dôležité vedieť. To je moslim, ktorý sa nepotrebuje integrovať. Musel by sa totiž integrovať sám do seba. Stále tu je ešte ďalšia otázka – prečo moslimskí utečenci nejdú do Saudskej Arábie, Emirátov, Kuvajtu a pod.? Keď ich navyše spoločná viera doslova zaväzuje pomáhať spoluvercom?
Máme aj nejakých budhistov, neviem, či aj hinduistov atď. Máme totiž niečo, čo sa volá sloboda vierovyznania. Máme ju preto, lebo sme demokracia. Teda niečo, čo tu vzniklo na židovsko-helénsko-kresťanských základoch. Otázka je, či chceme mať napríklad viac tých moslimov? Kto je povolaný odpovedať na túto otázku. Ja? Vy? Fico? Tretí sektor? Nie. Pokiaľ tu máme demokraciu, máme aj mechanizmy na to, aby sme sa k odpovedi dopracovali. Tým mechanizmom nemôžu však byť povinné kvóty! Ani kvílenie zapálených novinárov a dokonca, ani otvorená náruč Angely Merkelovej. Asi si to ešte stále neuvedomujeme. Pokiaľ prílev utečencov neustane, vážne musíme hovoriť o tom, že sa charakter Európy raz a navždy zmení a o tom, či to aj chceme.
V prospech SMER-SD v predvolebnej kampani hovorí ekonomický stav krajiny, ukazovatele rastu aj znižovanie nezamestnanosti. Opozícii sa bude ťažko argumentovať proti sociálnym balíčkom. Téma utečenci tiež nahráva R. Ficovi. Aj argument politickej stability oproti fragmentácii opozície nahráva viac v prospech vládnej strany. Bude schopná opozícia nájsť tému, ktorou sa vymedzí voči SMER-SD tak, aby mohla uvažovať o vystriedaní SMER-SD vo vláde?
Či bude, neviem. Témy by aj boli. Aj utečenci boli témou, aj sú. Privlastnil si ich však SMER. Ten má totiž výhodu v tom, že majú v rukách exekutívu, aj parlament. Napriek tomu, stále sú témy, ktoré opozícia môže komunikovať. Nebudem tu dávať rady, nie som politik, ani toto nie je poradňa. Ale dosť nevyužitého potenciálu ostáva po Pochode za život, aj po referende, ktoré síce bolo neúspešné, ale aktivovalo takmer 1 mil. voličov! Tam všade sú aj témy. Aby sme sa však rozumeli. Nie témy proti. Teda proti homosexuálom a pod.
Obrovskou témou je populačná politika. Tú tento štát dlhodobo nemá. Nakoniec, je to téma, ktorá súvisí s utečencami. Napríklad, nemecká populácia, a nielen tá, dlhodobo klesá. Viem si predstaviť, že jeden z dôvodov ústretovosti Nemcov voči utečencom je aj tento fakt. Skrátka, Európa starne. No a k tým témam. Populačná politika – to znie dosť všeobecne. Nič nebráni politikom, aby to skonkretizovali, napríklad nájomné byty, rodinné podniky (viď Rakúsko), mladomanželské pôžičky, daňové úľavy a pod. Ide o konkrétne veci, ktoré však treba riešiť systémovo. Tu sa mohla opozícia už dávno vymedziť voči Ficovým ad hoc sociálnym balíčkom, ktoré sú zo svojej podstaty nesystémové.
V tomto celom je aj boj proti korupcii. Samozrejme, ostáva tu tieň Gorily, ale v opozícii je už dnes dosť politikov, na ktorých tento tieň nepadá. Korupcia je však problémom, ktorý sa nedá riešiť v súčasnom volebnom systéme. Nechcem teraz túto diskusiu posúvať týmto smerom. Jednoducho, všetko so všetkým súvisí. Hoci, stále hrozí, že ten umierajúci rabín mal pravdu, keď povedal: „Všetko je inak!“
K tej fragmentácii opozície. V TA3 bola debata zástupcov opozičných strán. Predstaviteľ stany SIEŤ neprišiel s odôvodnením, že až do volieb nebudú polemizovať s opozíciou, ale jedine so zástupcami SMER-SD. Ako to vnímate?
Sieť sa chce zrejme vymedziť ako najvážnejší súper SMER-u. Pravdou je, že ak polemizovať, tak naozaj so SMER-om. Diskusia v rámci opozície je totiž tak trochu samoúčelná. Myslím si, že aj ostatné opozičné strany by mali takúto požiadavku vznášať.
Aký je váš predpoklad usporiadania vlády po budúcich voľbách? Opäť to bude iba vláda jednej strany či spojenie SMER-SD+SNS, či spojenie súčasnej vlády s niektorou z opozičných strán? Môže byť v zákulisí aj kalkul, SMER-SD by vzal do vlády dvojicu KDH a Most-Híd?
Ja si nemyslím, že prvá na rade je SNS. Lepšie povedané, SMER má SNS možno prvú v poradí, ide však o to, či takto uvažuje aj SNS. Tu skôr registrujem zdržanlivosť. Zatiaľ. SNS totiž relatívne nedávno zažila, ako jej koaličný partner SMER prebral voličov až natoľko, že sa SNS nedostala do parlamentu. Toto je asi dosť traumatická skúsenosť.
Potom je viacero alternatív. Dovolím si nekomentovať žiadne. Lebo z minulosti poznáme situácie, keď nevyšli koalície, ktoré boli už po voľbách takmer dohodnuté. Teraz by to bolo obyčajné veštenie.
V relácii TA3 v Politike ste sedeli ako analytik v inom priestore televízie, ako sedeli politici za stolom v štúdiu. Podobne k hosťom – expertom majú prístup v RTVS, tam síce sedia v tom istom štúdiu, ale úplne pri inom stole. Nemyslíte si, že tým médiá povyšujú politikov, akoby to bola iná kasta? V. Moravec vo svojich otázkach v ČT umiestňuje aj takýto typ hostí k rovnakému stolu s politikmi.
Presne povedané, aj ja som sedel v tom istom štúdiu, len pri inom stole. Akosi hlbšie som sa nad tým nezamýšľal. Vami spomínaný príklad však nevnímam tak, že politici v tomto prípade ako keby boli „vyššie“. Doteraz som to bral ako vec dramaturgie, réžie. Pre niekoho tu môže byť aj iný uhol pohľadu. Či mám robiť arbitra ľuďom, ktorí prešli súťažou. Hovorím teda o parlamentných politikoch.
Premiér býva v diskusiách v rozhlasových alebo televíznych reláciách buď sám, alebo iba s niekým z dvojice B. Bugár a J. Figeľ. V RTVS už druhý raz v septembri dokonca zopakovali zostavu Fico-Figeľ. Je verejným tajomstvom, že v tomto prípade dramaturgia médií ustupuje želaniam SMER-SD. Ako vnímate stav v médiách z pohľadu schopnosti slobodne sa rozhodnúť, koho pozvú a prípadne pri odmietnutí konkrétnym politikom využiť aj metódu prázdneho kresla.
Je to, samozrejme, zle. V prvom rade – redakcie by v žiadnom prípade nemali ustupovať požiadavkám politikov. Lenže, ako si iste pamätáte „Na Slovensku je to tak“ a odvtedy sa ešte veľa vecí nezmenilo.
Nejako sa nám tu ustálil úzus vychádzať pánu premiérovi v ústrety, dokonca, dávať mu priestor ako dramaturgovi (?). Niekedy mám naozaj pocit, že premiér si osobuje právo na čas a priestor v týchto reláciách až do tej miery, že mu ten moderátor tam zavadzia. Doslova, ako keby mu „kradol“ jeho čas nevhodnými otázkami. Mám na mysli čas v relácii. V tomto sme naozaj malí. Lenže, čo chcete v štáte, kde štát samotný je veľkým zadávateľom reklamy? Kde sa rozpočet verejnoprávneho média schvaľuje z roka na rok v parlamente? Ako si iste dobre pamätáte, časy odvahy sa skončili za Mečiara. Dnes sú iné časy. Časy užitočných idiotov.
V tejto súvislosti mi napadá, keď sa už aj na to pýtate, že aj na to, aby Fico stále alternoval toho istého partnera, treba dvoch. Teda Fica a toho druhého. Pokiaľ sa vám zdá, že dvojica „Fi-Fi“ je nejako príliš často na obrazovke, je tu otázka: Prospieva to Ficovi? Odpoveď, vzhľadom na vyššie uvedené je – Áno. Logicky nasleduje otázka. Vie o tom Figeľ (že to prospieva Ficovi)? Odpoveď je – Nie. Posledná otázka je – Prečo?
Ako vnímate správanie sa premiéra v rozhlasovej relácii RTVS Z prvej ruky v stredu 23. 9., keď obvinil moderátorku L. Vírostkovú, že ide vláde po krku alebo mal poznámky typu: Nerobte mi tu politickú oponentúru… Skôr by som očakával, že sa budete pýtať na vnútornú bezpečnosť… Neprislúcha redaktorovi verejnoprávneho rozhlasu, aby sa postavil proti vláde Slovenskej republiky… Otázky pritom boli: Nemáte pocit, že eskalujete (v súvislosti s rozhodnutím o podaní žaloby) napätie? Prijímate argument, že podľa náboženstva by sa ľudia nemali vyberať? Podľa Európskej komisie pôjde len o utečencov, ktorých miera udeľovania azylov je nad 70 percent a sú občanmi Sýrie, Eritrey a Iraku.
Ako ste už zistili vyššie, v otázke utečencov s R. Ficom súhlasím. S čím sa však neviem stotožniť, je jeho vnímanie médií, v tomto prípade verejnoprávneho média. Tu treba povedať jasne:
Áno, redaktorka má ísť vláde po krku.
Nie, premiér nemá čo očakávať otázku. Na to má moderované mítingy alebo stranícku televíziu.
Áno, najmä redaktorovi verejnoprávneho média prislúcha, aby sa otázkou (sic!) postavil aj proti vláde. Je na jej predstaviteľovi, aby dokázal argumentovať. Atď.
Aj keď osobne stokrát nemusím súhlasiť s tým, kam chcela L. Vírostková svojimi otázkami premiéra doviesť, gratulujem jej k tomu, že tak chcela urobiť.
JÁN BARÁNEK (1958), majiteľ a konateľ agentúry POLIS Slovakia, ktorá sa zameriava na prieskumy preferencií politických strán a prieskumy postojov ľudí k spoločensko-politickým otázkam. Od roku 2010 bol podľa agentúry NEWTON media každoročne najcitovanejším politickým analytikom. V roku 2014 zo sedemdesiatky preverovaných analytikov ho citovali médiá v 338 príspevkoch. Medziročne mu stúpla citovanosť o viac ako 80 príspevkov.
