Štatistická chyba? Slovenské potraviny draželi rýchlejšie ako v celej EÚ: Tu je vysvetlenie potravinárov

2. 8. 2019 0:03

ROZHOVOR Nie je správne, ak niektoré obchody tlačia výrobcov potravín do nižších cien a pritom bez objektívnych dôvodov zvyšujú ceny na pulte, hovorí Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Podľa nej však z júnových dát o najvyššom percentuálnom náraste cien potravín netreba robiť veľké uzávery, pretože môže ísť o štatistickú chybu.

Štatistická chyba? Slovenské potraviny draželi rýchlejšie ako v celej EÚ: Tu je vysvetlenie potravinárov
Foto: TASR
Popis: Ilustračná snímka

Slovensko minulý mesiac predbehlo rastom cien potravín o 0,5 percenta celú EÚ, v raste cien potravín za minulý rok sme obsadili druhé miesto v Únii. Zdražovanie neprestalo ani v tomto roku, pričom ceny neklesli ani napriek zrušeniu mimoriadneho odvodu pre obchodné reťazce. Prečo k tomu podľa vás dochádza v takejto miere, ktorá evidentne predbieha priemer EÚ?

V prvom rade by sme chceli povedať, že sa bavíme o zdražovaní na úrovni 0,5 %. To znamená o 50 centoch zo 100 euro.

Nemyslíme si, že treba z 0,5 % robiť senzáciu, lebo toto číslo je na úrovni štatistickej chyby a nemusí mať veľkú výpovednú hodnotu.

Spotrebitelia sa pritom nesprávne naučili, že potraviny majú byť čo najlacnejšie, ale nemôže to tak byť.

Potraviny nemôžu byť zadarmo, majú svoju hodnotu, ktorú by mali viac vnímať aj samotní spotrebitelia, obchod a štát.

Ak však máme hovoriť všeobecne, čo vplýva na cenotvorbu potravín, tak ceny vždy ovplyvňuje viacero faktorov:

1. nedostatok/dostatok danej komodity.

Tu napríklad hovoríme o zdražovaní bravčového mäsa, ktoré je vyvolané aj africkým morom ošípaných v Číne.

Čína má s touto nákazou obrovský problém, musela utratiť veľké množstvo vlastných zvierat a tak teraz skupuje mäso aj na európskych trhoch. Logicky preto cena bravčového mäsa rastie.

2. Odbytové ceny potravín hlavne ovplyvňuje aj výška vstupov pri výrobe potraviny – teda náklady na ľudskú prácu, energie.

3. Konečné ceny potravín – teda spotrebiteľské ceny - však tvorí obchod.

Slovenskí výrobcovia potravín, teda poľnohospodári a potravinári – spotrebiteľské ceny neovplyvňujú, tvoria odbytové ceny, teda ceny, za ktoré predávajú svoje výrobky obchodu/odberateľom.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná z tohto rastu priamo obvinila obchod, ktorý napriek rastúcim cenám na pultoch tlačí dodávateľov do stále nižších cien. Má pravdu? Sú zvyšujúce sa ceny v obchodoch naozaj dôsledkom veľkých marží obchodíkov?

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa k spotrebiteľským cenám nevyjadruje. Dôvodom je fakt, že naši potravinári netvoria spotrebiteľské ceny, ale už spomínané odbytové ceny.

Spotrebiteľské ceny, teda pultové ceny, sú výsostnou doménou predajcov.

Vaša komora zastupuje záujmy potravinárov, stretávate sa s konkrétnymi výhradami vašich členov pre ich zmluvy s reťazcami? Na čo sa najviac sťažujú?

Áno, stretávame. Ide o uplatňovanie nekalých obchodných praktík. Ide najmä o nedodržiavanie lehoty splatnosti faktúr.

V tejto súvislosti sa slovenskí výrobcovia potravín spoliehajú na nový zákon 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Popisuje viac ako 40 nekalých obchodných praktík.

Pre dosiahnutie rovnováhy v celom potravinovom reťazci – teda od dodávateľov až po obchody bude veľmi dôležité, aby sa zákon dôsledne v praxi uplatňoval.

Prezident Zväzu obchodu SR  s týmto tvrdením nesúhlasí, podľa neho ide o celosvetový trend zdražovania potravín. Prečo však u nás idú ceny hore a napríklad v Maďarsku v tom istom júni išli ceny dole, i v iných krajinách sa zvýšili výrazne menej ako u nás?

Tieto cenové výkyvy medzi jednotlivými krajinami by sme príliš neporovnávali, pretože ide len o minimálne rozdiely v porovnaní so Slovenskom.

Obchodníci začiatkom roka silne protestovali proti mimoriadnemu odvodu pre reťazce, dokonca sa v tejto veci obrátili aj na Brusel. Za obchod sa vtedy postavila aj časť médií, ktorá z rastu cien obviňovala vládu práve pre toto opatrenie, no ceny potravín u nás rastú rekordne (v porovnaní s EÚ) dlhodobo, už niekoľko rokov po sebe aj pred mimoriadnym odvodom a sociálnymi balíčkami. Prečo však nie je výraznejšie počuť tých, ktorých okrem spotrebiteľov najviac postihuje – dodávateľov, farmárov, potravinárov? Prečo sa tak neozvú za svoje práva ako obchodníci?

Nemyslíme si, že by sa slovenskí výrobcovia potravín nevedeli ozývať. Pravidelne tému nevyvážených vzťahov v celej potravinovej vertikále komentujeme v médiách, vydávame tlačové správy alebo organizujeme tlačové konferencie.

Veľmi intenzívne sme napríklad komunikovali aj spomínanú tému o špeciálnom odvode.

Z nášho pohľadu bolo veľmi dôležité, že sa vytvorila aj naším pričinením taká veľká a intenzívna celospoločenská diskusia na tému dodávateľsko-odberateľských vzťahov a výraznej nerovnováhy, na ktorú dopláca najslabší článok – domáci výrobcovia potravín.

Tu však musíme poznamenať aj to, že dodnes nebolo slovenským prvovýrobcov a dodávateľom potravín jasnejšie vysvetlené, prečo sa NR SR tak náhle a veľkou väčšinou hlasov vzdala boja za zákon o špeciálnom odvode.

Dodávatelia potravín sa podľa ministerstva často sťažujú, že ich obchodníci nútia predávať aj pod výrobné náklady, stretávate sa s týmito výhradami? O ktoré komodity najviac ide?

Áno, stretávame. Veríme však, že nový zákon o cenách, ktorý doplnil definíciu ekonomicky oprávnených nákladov a stanovil kontrolný orgán na dozor nad dodržiavaním zákazu predaja potravín pod výrobné náklady, sa bude dodržiavať a že upraví prípadné problémy, ktoré mali dodávatelia aj v tejto súvislosti.

Dá sa otvorene povedať, ktoré reťazce najviac zvyšujú marže na úkor dodávateľov i nakupujúcich?

Konkrétne názvy obchodných reťazcov nechceme menovať.

Na druhej strane však musíme pre korektnosť uviesť, že sú aj také obchodné systémy, s ktorými majú slovenskí poľnohospodári a potravinári dobré a korektné vzťahy a ktoré umiestňujú veľké percento slovenských potravín na pultoch svojich obchodov.

K takémuto zdražovaniu dochádza napriek kampaniam reťazcov o zmrazení cien a podobne. Nejde o zavádzanie spotrebiteľa?

Táto otázka nie je úplne pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru.

Možno by sa k nej mohla vyjadriť napr. Rada pre reklamu alebo samotné obchodné reťazce, ktoré by mohli posúdiť, či je takáto kampaň v súlade s ich etickým kódexom zameraným na spotrebiteľa.

Napríklad pri bielej kapuste sa znížili ceny od dodávateľov do obchodov v apríli tohto roka medzimesačne o sedem percent, ale spotrebiteľské ceny vzrástli o 20 percent. Môžeme hovoriť o zneužívaní dominancie na trhu?

Nie je správne, ak niektoré obchody tlačia výrobcov potravín do nižších cien a pritom bez objektívnych dôvodov, o ktorých som už hovorila, zvyšujú ceny na pulte.

V každom prípade dnes máme na stole prijatý zákon 91/2019 Z. z., ktorý môže riešiť aj anonymné podnety podané dodávateľmi.

Jasnejší pohľad do delenia zisku môžu naši potravinári, ale celkovo aj štát, kontrolné orgány získať z oficiálnych informácií o tvorbe cien agropotravinárskych výrobkov.

Do akej miery sa pod toto zdraženie mohla podpísať vyššia minimálna mzda, rekreačné poukazy alebo vyššie príplatky za prácu v noci či cez víkendy?

Jednou z príčin zdražovania potravín je aj neustále zvyšujúca sa cena ľudskej práce. Napríklad naši pekári hovoria, že tvorí rozhodujúcu položku pri výrobe pekárskych výrobkov.

Zvyšovanie minimálnej mzdy, príplatky za prácu v noci, cez víkend sú hlavným dôvodom, prečo sú nútení výrobcovia potravín rokovať o zvyšovaní odbytových cien so svojimi odberateľmi, teda obchodom.

Verejnosti sa vždy snažíme vysvetliť, aké dôvody nútia potravinárov zvyšovať odbytové ceny, keďže nie vždy vedia tieto nárasty vstupov sanovať vo vlastnej réžii.

Iná otázka cenotvorby však spočíva v tom, že obchod neustále tlačí dodávateľov do nižších cien, pričom iné marže dáva na domáce a iné na dovozové výrobky.

Potraviny rastú výraznejšie (oproti priemeru EÚ) v krajinách, kde sa neplatí eurom. Dá sa povedať, že nás euro chráni pred ešte výraznejším nárastom cien?

Nevieme na túto otázku zodpovedne odpovedať, keďže nemáme k tejto téme vypracovanú analýzu. Naša odpoveď by bola len špekulatívna.

Autor: Ľudovít Kusal

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Prejav schizofrénie alebo vulgárneho politického populizmu? Politológ o Ficovom videu a taktike Kotlebu

11:04 Prejav schizofrénie alebo vulgárneho politického populizmu? Politológ o Ficovom videu a taktike Kotlebu

ROZHOVOR Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil predsedu Smeru – SD Roberta Fica za výro…