Čo považujete na celej kauze okolo útoku na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju za najzávažnejšie?
Dve veci. Po prvé: to, že sa začali takmer okamžite vznášať obvinenia prakticky bez dôkazov a dokonca sa na týchto obvineniach naďalej trvá napriek tomu, že sa ukázalo, že to tak nie je. Politici akosi predniesli silácke prejavy a teraz sa ich musia držať, lebo keby ustúpili, tak by boli za blbcov. Ukazuje sa však, že to obvinenie pravdivé zrejme nie je a tým pádom sú za blbcov tak či tak. To je prvá vec. Pripomína mi to vetu zo starého známeho policajného protokolu, v ktorom bolo napísané: Vinník nebol nájdený, preto bol určený. Táto situácia mi to veľmi pripomína.
Druhá vec je, že ide o akýsi budíček, z ktorého, dúfam, bude niečo pozitívne. Prípad (útoku na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa – pozn. PL.sk) upozornil na zraniteľnosť západných krajín v prípade použitia chemických zbraní. Pokiaľ, ale lepšie povedané, keď teroristi nasadia chemické zbrane vo veľkom meradle – s čím počítam, že k tomu dôjde – tak sme na to ako Západ nepripravení. Dúfam preto, že toto bude nakopnutie pre politikov, spravodajské služby a ozbrojené sily, aby s tým začali láskavo niečo robiť.
Po kauze vyhostila Veľká Británia a 29 ďalších krajín dovedna 153 pracovníkov ruských veľvyslanectiev a konzulátov. Rusko reagovalo rovnako. Je to ďalšie vážne ochladenie diplomatických vzťahov so Západom, ktoré sa bude ešte zhoršovať, alebo ide len o dočasný jav?
Myslím si, že sa to ešte krátke obdobie môže trochu zhoršovať, ale nazdávam sa, že potom sa tie vzťahy ako-tak urovnajú. Porovnávanie tejto kauzy s anexiou Krymu je však podľa mňa veľmi prehnané. Pred štyrmi rokmi, keď došlo k operácii na Kryme, boli vzťahy (medzi Západom a Ruskom – pozn. PL.sk) veľmi chladné a horšie než teraz. Vyhosťovanie diplomatov je niečo, čo sa deje viac-menej bežne. Nelíši sa to od toho, čo sa dialo za studenej vojny alebo po nej.
Keď sa ukáže, že niekto je dôstojník spravodajskej služby, tak my ho vyhostíme a druhá strana urobí to isté. To je viac-menej normálny postup a myslím si, že profesionáli na oboch stranách to chápu. Zvláštne je len to, že množstvo krajín EÚ nevyhostilo nikoho. My (Česká republika – pozn. PL.sk) sme sa z akéhosi dôvodu k vyhosťovaniu nadšene pridali. Problém je v tom, že Rusi tu majú oveľa viac ľudí ako my v Rusku. Keby sme pokračovali vo vyhosťovaní týmto štýlom, tak o chvíľku by na našej ambasáde v Rusku mohol niekto akurát tak zamknúť a odísť. Takýmto spôsobom to asi nejde. Jedna vec je byť lojálny k spojencom, to chápem, ale malo by to zase mať nejaké racionálne medze.
Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov tvrdí, že kauza Skripaľ má odpútať pozornosť od toho, čo sa deje v Británii okolo brexitu. Rusko dokonca naznačilo, že za zosnovaním tohto incidentu stoja britské tajné služby. Ako to vnímate vy?
Vyhlásenia politikov a diplomatov by som veľmi vážne nebral, pretože mi to zase pripomína klasické vyhlásenie: „Vy zase bijete černochov.“ Politici a diplomati robia takéto vyhlásenia, ale obvinenia zo strany Britov od začiatku pokladám za divné a teraz si skôr myslím, že je to hlúposť. Rovnako si myslím, že aj veci, ktoré zazneli z ruskej strany. Niektoré naratívy a príbehy, ktoré produkujú ruské médiá, sú naozaj úsmevné.
Trošku to pripomína to, čo sa dialo po zostrelení letu MH17 nad Ukrajinou, keď ruské provládne médiá vyprodukovali 20 vzájomne nezlučiteľných a protichodných teórií. Pretože platí, že sovietska propaganda v minulosti chcela presvedčiť. Teraz skôr platí, že moderná ruská propaganda chce skôr zmiasť a vytvoriť akúsi hmlu. Neprikladal by som preto takýmto vyhláseniam nejakú extra veľkú váhu.
Kto je teda podľa vás zodpovedný za útok jedom na exagenta Skripaľa a jeho dcéru?
Osobne mi od začiatku prišlo divné, že by to nariadil Kremeľ, pretože nevidím motív. Neviem, prečo by to robili a čo by z toho mali. Najlepšia teória je podľa mňa to, čo predložil Štepán Kotrba v rozhovore pre PL.cz. Kotrba v rozhovore vysvetľuje – hovoril som o tom aj s inými ľuďmi, ktorí sa pohybujú okolo chemických zbraní a spravodajských služieb a tí si myslia viac menej to isté –, že to bola istá skupina.
Boli to pravdepodobne Rusi, ale nebolo to na pokyn z Kremľa. Je to zrejme nejaká skupina bývalých dôstojníkov, ktorí môžu Skripaľovi osobne dlžiť za to, že im možno zničil život alebo kariéru tým, že dezertoval a tým, čo všetko Britom povedal. Štepán Kotrba to vysvetľuje pomerne explicitne a tvrdí, že to mohla dohodnúť skupinka dôchodcov niekde v čajovni. Ako je známe, tak zo spravodajských služieb sa neodchádza. Bývalý spravodajský dôstojník je niečo podobné ako bývalý černoch.
Mohlo ísť o ľudí, ktorí už nie sú v aktívnej službe, ale sú presvedčení, že Skripaľ je zradca, zaslúži si smrť a viac-menej sami seba povýšili na trestajúcu ruku spravodlivosti. Takýto typ chemických zbraní v malom množstve, rádovo niekoľkých gramov, je možné pri troche opatrnosti a šikovnosti vyrobiť v školskom laboratóriu alebo v domácich podmienkach a vraví to rad odborníkov v rôznych rozhovoroch. Vyrobiť tonu sarinu je, samozrejme, problém, ale vyrobiť niekoľko gramov v podstate akejkoľvek takejto chemikálie nie je problém.
Nebola to teda podľa vás práca profesionálov?
O tom, že to bola taká poloamatérska operácia svedčí aj to, že najprv sa hovorilo, že Skripaľ a jeho dcéra budú do konca života zmrzační, že ak ich odpoja od prístrojov, tak zomrú a podobne, a dcéra sa už zázračne uzdravila a vraví, že ani otec nebude mať zrejme trvalé následky. Chemikália bola buď namiešaná, alebo použitá niekým, kto nie je úplne extra odborník. Keby to chcela ruská spravodajská služba skutočne urobiť a keby to bolo na pokyn Putina, tak by to neurobili takýmto zúfalo hlúpym spôsobom. Podobný pocit som mal už pri Litvinenkovi.
Vidíte nejakú paralelu medzi týmito dvomi prípadmi?
Od začiatku mi to pripadá podivné a vravím si, že ak toto urobili dôstojníci ruských spravodajských služieb, tak ich kvalita musla ísť naozaj tragicky dole, lebo nechávať po sebe rádioaktívne stopy po celej Európe, to je skutočne diletantizmus na úrovni béčkového špionážneho hollywoodskeho filmu.
Pri Litvinenkovi by ma neprekvapilo, keby to bolo osobné vybavovanie si účtov medzi bývalými spravodajcami. Je známe, že Litvinenko sa pohyboval v spoločnosti ruských emigrantov, kde sa pohybujú všelijaké osobnosti napojené na organizovaný zločin. Kto vie, kto to urobil. Ani pri Litvinenkovi sa mi veľmi nechce veriť, že to bolo priamo na pokyn z Kremľa. Keby to chceli urobiť, keby ho chceli zabiť, čo je do určitej miery pochopiteľné, že zradcovia sú trestaní, tak by to určite neurobili takýmto hlúpym spôsobom.
V prípade Skripaľa je to jasné. Mali ho roky za mrežami, potom ho vymenili, pustili. Tak čo by mali z toho, že by ho zabili po toľkých rokoch. O oboch týchto prípadoch si myslím, že je to skôr vybavovanie si osobných účtov medzi ľuďmi, ktorí nevyjednávajú na úplne oficiálnej úrovni. Ruské spravodajské služby o tom vedieť pokojne mohli, to je možné, ale nechce sa mi veriť, že Putin ráno vstal a povedal si: „Tak a necháme zabiť Skripaľa.“ To sa mi zdá absolútne absurdné, ako z nejakého špionážneho béčka.
Ak by to teda bolo tak, ako vravíte, využila podľa vás Británia iba príležitosť, aby mohla odvrátiť pozornosť na Rusko?
Povedzme. Na jednej strane sa to kade-komu hodí, ale tá obľúbená zásada „qui bono“ je veľmi zavádzajúca. Je to jedna z vecí, ktorú nám povedali medzi prvými, keď som absolvoval školenie o tom, ako sa analyzujú informácie: „Zásada qui bono je jedna za najviac klamlivých a zavádzajúcich, aká môže byť.“ Naozaj je to tak. To, že niekomu niečo prospeje, vôbec neznamená, že to ten človek naplánoval alebo spáchal.
- Reklama -
