Ste predsedom občianskeho združenia Pastor Bonus. Ako dlho už toto združenie funguje, čo je jeho hlavným cieľom?
V roku 2001 sme spolu s priateľmi založili Spoločenstvo Dobrého pastiera, ktorého cieľom je ponúkať ľuďom dnešnej doby cestu k osobnému vzťahu lásky s Ježišom Kristom a skrze neho k väčšej láske k ľuďom a k svetu.Tomuto poslaniu lásky a priateľstva sme sa ako laici rozhodli zasvätiť svoje životy.
Predvídali sme, že prichádza čas, kedy sa k nám začnú zo zahraničia valiť rôzne zlé hodnoty a ideológie, preto sme v roku 2005 spolu s niektorými priateľmi zo spoločenstva založili *Občianske združenie Pastor bonus s cieľom s láskou stáť na strane slabých, utláčaných a biednych, ktorých súčasná spoločnosť odvrhuje. Najbezbrannejšie sú dnes nenarodené a nechcené deti. Naším zámerom bolo aj verejne poukazovať na korupciu, krivdu, nespravodlivosť a požadovať nápravu vedúcu k dobru pre človeka, ako aj celú spoločnosť.
Čo ste už za tie roky pôsobenia dosiahli?
V roku 2007 sme iniciovali vznik praktického systému pomoci tehotným matkám a deťom, ktoré sa ocitli v krajnej životnej situácii cez stránku zachranmezivoty.sk. Systém má pôsobnosť po celom Slovensku a spravuje ho partnerské občianske združenie Fórum života. Dodnes sa vďaka nemu podarilo zachrániť a pomôcť 96 deťom a ich matkám.
Prispeli sme k rozvoju občianskej spoločnosti na Slovensku napríklad tým, že sme ukázali, že sa nemusíme len bezradne prizerať, ale môžeme verejne vyjadriť svoj názor k hlúpym a mnohokrát veľmi zlým rozhodnutiam vrcholných Európskych inštitúcií, ale aj našich predstaviteľov vládnej, zákonodarnej a súdnej moci. Iniciovali sme množstvo petícií adresovaných poslancom Európskeho parlamentu, premiérom EÚ, slovenským poslancom, premiérovi a ministrom SR. Teší nás, že sme dodali odvahu a inšpirovali k podobným občianskym aktivitám mnohé ďalšie organizácie a iniciatívy.
Aké boli Vaše ďalšie aktivity?
V roku 2012 sme iniciovali a spolupodieľali sa spolu s ďalšími organizáciami na vzniku v Európe jedinečnej Iniciatívy za slobodnú a prosperujúcu Európu ifpe.sk, v ktorej profesori a ekonomickí experti dôrazne upozorňovali na ekonomicko- politické nebezpečenstvo tzv. trvalého eurovalu a problém neriešenia dlhovej krízy ako takej. USA od roku 2008 zdvojnásobili svoj dlh na 18,5 bilióna USD, čo činí 102,6% ich ročného HDP. Európa, Čína, ani zvyšok sveta podľa vzoru USA v generovaní dlhu a tlačením ničím nekrytých peňazí nezaostávajú. Nekonečný rast dlhov je logický nezmysel. Budúcnosť nám dá za pravdu, že prehlbovanie dlhovej krízy politikmi a centrálnymi bankármi povedie k nevídanému okradnutiu ľudí o úspory, dôchodky, zdravotné zabezpečenie a k výraznému poklesu životnej úrovne nás a našich detí.
V roku 2013 sme iniciovali Otvorený list sv. Otcovi s požiadavkou na prehodnotenie odvolania arcibiskupa Bezáka, ktorú podporilo vyše 15 000 ľudí. List bol sv. Otcovi osobne doručený. Od počiatku som presvedčený, že bude to dlhšie trvať, ale raz bude Róbert Bezák rehabilitovaný.
Angažujete sa aj v politike?
V marci 2014 po zastrašenom tichu slovenských médií, kedy premiér Róbert Fico požadoval súdnou cestou od denníka SME vysoké finančné odškodnenie, sme, iniciovali Výzvu na generálneho prokurátora vo veci prešetrenia hlasu podobného Robertovi Ficovi a kauzy Gorila. Dostali sme „kobercovú“ odpoveď, ktorú si môžete na našich stránkach prečítať. Následne uvedené témy v spoločnosti opäť ožili.
Zároveň ste autorom myšlienky kampane „Právo na život“, v ktorej zarezonoval v občanoch záber na plod po interrupcii. Išlo vám o to šokovať verejnosť a ukázať im pravdu? Alebo apelovať najmä na mladých ľudí, ktorí často nerozvážne podstúpia interrupciu s rizikom, že už možno nebudú mať v budúcnosti deti?
Pre mňa osobne bola kampaň „Právo na život“ nie moja, ale Božia vec. Do septembra 2007 bolo prolife hnutie na Slovensku undergroudovým hnutím, ktoré nemalo žiaden priestor v mainstreamových médiách a téma ochrany života nebola celoslovenskou témou. Kampaň odštartovala zmenu. Pred kampaňou „Právo na život“ som hovoril priateľom v spoločenstve, že Pán si použije túto kampaň na otvorenie očí o nenarodenom živote a na dodanie odvahy zástancom života na Slovensku, pričom bude to On, kto si následne vzbudí nových služobníkov a vedúcich a tým sa začne výrazné vanutie Ducha v prolife hnutí. Dnes je to realitou. Prichádzajú noví služobníci, ktorí sú šikovnejší, lepší a efektívnejší ako my a tomu sa veľmi teším. Národné pochody za život v Košiciach s účasťou 70 000 a v Bratislave 80 000 účastníkov sú toho dôkazom. Obdobné očakávanie mám aj od hnutia Novej evanjelizácie na Slovensku. Som presvedčený, že v krátkej budúcnosti budeme tiež svedkami úžasného Božieho diela a Jeho lásky k ľuďom.
Čo sa týka spomínanej kampane, ozvali sa aj tvrdé slová –aj oponenti, ktorí hlásali, že každý má právo slobodne sa rozhodnúť? Aké sú vaše argumenty proti takýmto vyjadreniam?
Tak ako sa dnes Nemci hanbia za fašizmus v dejinách ich národa, tak sa raz budú súčasní oponenti hanbiť za to, že verejne presadzovali barbarské usmrcovanie bezbranných detí. Čas nám dá za pravdu.
Presadzujete ideál tzv. tradičnej rodiny. Čo vo Vašom ponímaní tradičná rodina znamená?
Tradičná je zameniteľná slovom prirodzená. Prirodzené a ľudstvo pri živote držiace po tisícky rokov je len a len zachovanie rodu, ktorého predpokladom je rodina pozostávajúca z muža a ženy. Iná ako tradičná rodina nie je nič iné, iba nikam nevedúca slepá ulica, suchý konár na strome života. Inými slovami, ide o historicky overený, prirodzený vzťah muža a ženy, ktorých láska vyústi v rozhodnutie kráčať spolu životom v dobrom či zlom, v zdraví, či chorobe, v šťastí či nešťastí, v celoživotnej vernosti, vzájomnej obetavosti a spoločnej zmluvnej zodpovednosti žiť ako manželia, ktorí sú otvorení pre život a deti.
Myslíte si, že v Európe je tradičná rodina ohrozená?
V pohybe a pri moci sú sily, ktoré prilievajú benzín do horiacich základov ekonomicky vyspelej západnej civilizácie v podobe systematického rozvratu výnimočného vzťahu lásky – manželstva muža a ženy a ich postavením v spoločnosti. Systematické úsilie napomáhajúce destabilizovať pevnosť medziľudských vzťahov muža a ženy v spoločnosti je cestou vedúcou do hlbokej tmy rozvrátených vzťahov a relativizmu. Ohrozená je nielen prirodzená rodina, ale s ňou aj sloboda názoru, sloboda svedomia a teda skutočné ľudské práva.
Ktokoľvek si dá námahu prejsť vzorku príbehov ľudí z krajín, kde už boli uzákonené registrované partnerstvá /manželstvá/ adopcie detí pármi rovnakého pohlavia, nemôže pochybovať o existencii diskriminácie a perzekúcii ľudí už len pre prezentovanie svojho názoru na výlučnosť manželského vzťahu muža a ženy v spoločnosti. Západnej Európe chýba praktická skúsenosť s totalitou. Prežila ju iba sprostredkovane „vďaka“ našej východoeurópskej skúsenosti. Ale zdá sa, že totalitu si chce aj Západná Európa prežiť sama na sebe, tak si ju aj v takejto forme pripravuje. My na Východe po vlastnom prežitku citlivejšie vnímame nástup zla, preto možno pôsobíme v očiach tých liberálnych Západniarov ako konzervatívni, málo liberálni. Nie je to tak. My sme iba skúsenejší a inštinktívne cítime nebezpečenstvo tam, kde ho oni ani len nepripúšťajú.
Okrem tejto aktivity organizujete aj pochod Hrdí na rodinu. Čo týmto pochodom Bratislavou chcete ľuďom odkázať?
Chceme verejne vyjadriť, že rodina je skutočne úžasná a výnimočná, lebo sa v nej rodia a najlepšie vychovávajú deti, inde sa to lepšie nedá. Nič iné nie je také výnimočné a žiadne iné partnerské vzťahy sa rodine založenej manželstvom muža a ženy nevyrovnajú. Preto si rodina zaslúži výnimočné postavenie v spoločnosti.
Počas jedného ročníka vám priestor obsadili účastníci Gay Pridu. Ako to z ich strany vnímate? Vysvetlili ste si to? Neviedlo to medzi vami ku konfliktu?
Ľudia niekedy reagujú podpásovo, keď sa cítia ohrození. S organizátormi Gay Pridu nemáme kontakt.
Ste napriek tomu, že s organizátormi Gay Pridu nekomunikujete, odhodlaní ďalej šíriť túto myšlienku? Aký je Váš názor na hnutie LGBT?
Pozitívne myšlienky života, krásy a dobra rodiny a z nich vyplývajúcich vzťahov a hodnôt budú vždy stáť za ponuku. Dobro sa nakoniec presadí. LGBT nie je hnutie, určite nie na Slovensku. Ide o pár jednotlivcov, ktorí majú na základe spoločensko-politickej a ideologickej objednávky priestor v mainstreamových médiách a neuveriteľné finančné prostriedky na fungovanie a systematickú propagáciu ich agendy.
Keď sme sa už dotkli problematiky LGBT, aký je váš názor na legitimizovanie registrovaných partnerstiev homosexuálov? Čoraz viac európskych krajín, aj v USA, ich legitimizuje…
Nerozumiem, prečo v dobe, keď sa začína rozmáhať medzi mladými ľuďmi život na voľno a bez záväzkov, sa potrebujú práve homosexuálne cítiaci ľudia záväzne registrovať. Nikto im nebráni žiť ako chcú, pričom právne nástroje sú už dnes dostatočné, aby žili svoj život, tak ako ostatní ľudia žijúci spolu mimo manželstva. Rozmach práv homosexuálov je podobne, ako v starovekom Ríme dôkazom morálno-spoločenského úpadku a predznamenaním konca západnej civilizácie, tak ako ju poznáme.
Ďalšou témou je „Národný pochod za život“, ktorého sa zúčastnilo tisíce ľudí. Čo hovoríte na túto účasť? Participovali ste na tomto pochode organizačne?
Viacerí priatelia z nášho spoločenstva sa aktívne podieľali na organizácii „Národného pochodu za život“ v Bratislave.Účasť 80 000 mi pripomína spomienky na plné námestia z času Nežnej revolúcie. Prajem si, aby ovocie prolife hnutia naďalej rástlo v odvážnej láske k ľuďom.
Aká bola hlavná myšlienka tohto pochodu?
Zámerom Národného pochodu za život bolo na celoslovenskej úrovni a verejným spôsobom vyjadriť túžbu a žiadosť po spoločenskej zmene, ktorá by sa prejavila v ochrane života každého človeka.
Okrem toho, že sa snažíte rôznymi aktivitami šíriť vieru medzi ľudí, ste založili aj portál môj príbeh, ktorého ste šéfredaktorom. Prinášate tam príbehy rôznych svedectiev – ľudí, ktorí sa napríklad vďaka viere uzdravili. Čo vás motivovalo k založeniu tohto portálu?
V roku 2011 som webové stránky mojpribeh.sk zakladal s cieľom ponúknuť príbehy ľudí, ktorí zažili osobné stretnutie s Bohom a tak ponúknuť inšpiráciu pre každého, kto bude otvorený pre svoj vlastný príbeh s Ježišom Kristom. Verím, že Boh sa túži dať spoznať každému človeku. Je však veľmi taktný a vždy rešpektuje našu slobodnú vôľu. Vytrvalo čaká na súhlas a pozvanie človeka, aby mohol vstúpiť do jeho života.Ten kto dovolí Bohu, aby sa ujal jeho života, môže smelo očakávať osobnú skúsenosť s Ním a zmenu, po ktorej v hĺbke srdca túži. Kto dá Bohu šancu,nikdy to neoľutuje.
Záverom, nedá mi nespýtať sa na aktuálnu problematiku utečencov. Aký je Váš osobný postoj? Prijať ich na Slovensko a začleniť do spoločnosti alebo nie?
Podľa môjho názoru je Prof. Vladimír Krčméry jednou z najväčších osobností Slovenska. Obdivujem ho pre jeho široké a láskavé srdce ochotné obetavo pomáhať mnohým vo svete. Súhlasím s jeho názorom, že pomáhať musíme každému, kto je v ohrození života, či je to moslim, kresťan či ateista. Diametrálne sa však rozchádzame v pohľade, že by sme mali prijať všetkých ľudí, ktorí k nám migrujú a tak ukázať svoju lásku a solidaritu.
Môj názor sa zhoduje s postojom mnícha Marca di Avianiho v roku 1683, ktorý bol priateľom moslimov, ale rozoznal znamenia čias, že prichádza moslimská invázia do Európy a vyzýval vtedajších kráľov a šľachtu, aby sa pripravili na boj v ktorom budú musieť chrániť svoje ženy, deti a svoju vieru v Krista, pretože inak 300 000 armáda Kara Mustafu pokorí a zotročí celú Európu. Moslimovia aj vďaka Marcovi di Avianimu nakoniec Viedeň a Európu nedobyli.
Takže podať im pomocnú ruku alebo nie?
Osobne si myslím, že väčšina migrujúcich ľudí sú ekonomickí a nie na živote ohrození migranti. Ak by bola vojna a utekám pred ňou, určite nenechám doma ženu, deti a ani ďalších mojich blízkych napospas osudu a teroristom. Do Európy prichádzajú v drvivej väčšine mladí a zdraví muži, ktorí nezostávajú v prvej bezpečnej krajine Európskej únie, ale smerujú tam, kde sú najštedrejšie sociálne dávky, do Nemecka a do škandinávskych krajín.Nevidí to len ten, kto je dobromyseľne naivný alebo slepý. To, ako dnes Európa hazarduje so svojou bezpečnosťou, je v rozpore nielen so zdravým rozumom, ale dokonca s pudom sebazáchovy.
Akú rolu v tomto celom podľa vás hrá USA?
Európa nemala dovoliť USA rozbombardovať a rozvrátiť krajiny Blízkeho Východu. Krajiny ako Sýria sa stali obeťou hier mocností. Je potrebné odstrániť príčinu migrácie a tou je teroristická činnosť ISIS, ktorá je financovaná zo Saudskej Arábie a iných štátov a nie riešiť iba dôsledky migrácie. Na Blízkom Východe by Európa mala vytvoriť na ich území priestor a podmienky, ktoré dotknutým ľuďom umožníia žiť a rozvíjať svoju spoločnosť a kultúru. Ekonomických migrantov z Blízkeho východu, Afriky, a iných častí sveta je nevyhnutné vyhostiť do ich domovských krajín, pre ich zanedbateľnú šancu integrácie a zamestnania sa v krajinách EÚ. Ak nezastavíme ich príliv teraz, bude to jasný signál pre pašerákov, aby prepravovali oveľa väčšie počty ľudí, ktoré budú znamenať bezpečnostný, ekonomický, spoločenský a hodnotový rozvrat súčasnej Európy.
Ktorých utečencov by sme teda podľa vás mali akceptovať?
Mali by sme prijať všetkých kresťanských politických emigrantov a tých, ktorým ide na Blízkom východe pre teroristickú činnosť ISIS o život a to aj z toho dôvodu, že majú reálny, kultúrny a vzdelanostný potenciál sa integrovať do spoločnosti a hodnôt, ktorým v Európe veríme.
Samozrejme, s tým sa spája aj „islamizácia Európy“, ktorú mnohí prezentujú ako hrozbu. Šíria sa reči, že postupne bude kresťanstvo vytláčané obrovským prílevom moslimov. Nie sú tieto názory prehnané?
Problém súčasného islamu vo svete spočíva v pasivite umiernených vyznávačov islamu vo vzťahu k radikálnejším vyznávačom islamu, ktorí určujú jeho aktuálne mentálne nastavenie. To nastavenie je nasledovné. Tam, kde veje biela vlajka, je miesto, kde islam ešte nezvíťazil a nedominuje. Na miestach, kde veje čierna vlajka, tam už islam definitívne dominuje vo všetkých oblastiach. Toto myslenie je vo svojom jadre nekompatibilné a neintegrovateľné s hodnotami slobody, otvorenosti a plurality názorov, o ktoré sa usilujeme v západnej civilizácii.
Ako hodnotíte politiku kancelárky Merkelovej?
V roku 2011 Angela Merkelová šokovala celý svet výrokom, že historická skúsenosť ukázala, že multikulturalizmus definitívne zlyhal. Po necelých 4 rokoch kancelárka Merkelová opäť zmenila názor a stala sa hlavným európskym multikultúrnym pozývateľom. Je to zaujímavý obrat, pretože Merkelová dobre vie, že v západnej Európe sme v mnohých krajinách ako je Nemecko, Švédsko, Veľká Británia, Francúzsko a ďalších svedkami, ako sú moslimskí emigranti dlhodobo neschopní integrácie do spoločnosti pre ich diametrálne a nekompatibilne odlišné hodnoty v porovnaní s hodnotami krajín Európy.
Skúsenosť mierumilovného muža Mahátma Gándhího s vyznávačmi islamu stojí za pozornosť aj dnes. Gándhí ako zakladateľ a zjednotiteľ Indie nenásilným spôsobom celý život bojoval za jednotnú Indiu oslobodenú od nadvlády Britov, v ktorej budú žiť všetky náboženstvá spolu v priateľstve. Keď už bolo zrejmé, že vznikne samostatná Inda, vyznávači islamu neboli spokojní s ich úlohou a postavením v nej. Gándhí im v mene jednoty ponúkol drvivú väčšinu ministerských kresiel a de facto vládu nad Indiou. Im to však nestačilo. Rozhodli sa odtrhnúť od Indie a vznikol jeden z najmilitantnejších islamských štátov Pakistan.
Na druhej strane, ak sme kresťania, máme šíriť lásku a pomáhať. Títo ľudia utekajú pred vojnou, riskujú vlastné životy počas úteku, hladujú, nie je im v niektorých krajinách poskytnutá základná zdravotná starostlivosť. Je Slovensko pripravené podať pomocnú ruku?
Raz bude každý z nás súdený z lásky. Vydáme počet z toho, či sme z láskou pomáhali, rozmýšľali, hovorilia konali. Ak by sme nepomáhali ľuďom, ktorí sú skutočne ohrození na živote a je jedno či sú moslimovia, hinduisti, kresťania alebo ateisti nemôžeme povedať, že plníme Kristov príkaz lásky a vydáme z toho raz počet. Ako som už spomenul, verím, že aj Slovensko by vedelo a malo prijať tisícky kresťanov a aj tých ľudí, ktorí sú skutočne na živote ohrození a majú reálny kultúrny a vzdelanostný potenciál sa integrovať do spoločnosti a hodnôt, ktorým v Európe veríme.
Slovensko demograficky vymiera, preto prijatie kultúrne, vzdelanostne a hodnotovo blízkych ľudí by spolu s výraznou finančno-daňovou pomocou pre rodiny pracujúcich rodičov, ktoré sú ochotné priviesť na svet viac detí, by malo byť našou rozumnou a logickou voľbou lásky.
