Šokujúce slová českého lekára žijúceho v Anglicku: Moslimské lekárky si odmietajú zložiť šatku pri vstupe do operačnej sály, moslimskí lekári sa odchádzajú od pacienta modliť

0
Ilustračné foto: Moslimovia v Británii (Autor: ReproFoto: youtube)

Prezraďte, ako z vášho pohľadu vyzerali v starom dobrom Anglicku“ pomerne nedávne vianočné sviatky? Pozorovali ste nejaký rozdiel oproti tomu, keď ste do Veľkej Británie ako lekár prišli pred jedenástimi rokmi z Českej republiky?


Vianočné sviatky vyzerali tak, ako teraz vyzerá celé Anglicko – dva paralelné svety a silnejúca islamizácia. Zatiaľ čo na dedine, kde bývame, prebehli romantické anglické Vianoce plné kolied a tradícií, v mnohých moslimských štvrtiach o pôvode Vianoc nepadla ani zmienka. Ich pôvodný zmysel sa plánovane utápa v komercii, rok čo rok je cítiť silnejúci vplyv islamizácie a politickej korektnosti. Napríklad vo vedľajšej škole riaditeľka tento rok prvýkrát zakázala vianočný stromček, na BBC som prvýkrát zaznamenal pozdrav Salam alejkum Merry Christmas. V jednej komediálnej relácii BBC na Štedrý deň do jasličiek nevložili Ježiška, ale malého Mohameda. Hádam ma to už ani neprekvapilo.


Čo vás viedlo k tomu, že ste predvlani začali na svojom blogu písať o prebiehajúcej islamizácii Veľkej Británie a varovali pred tým, aby sa niečo podobné neopakovalo v Českej republike?

Keď som v roku 2005 dostal ponuku práce v Teaching Hospital v Sheffielde, neváhal som ani minútu. Bola to výzva profesijná i osobná. Anglicko som vždy obdivoval pre všetko dobré, čo ľudstvu prinieslo. Po pár dňoch od príchodu, vo štvrtok 7. júla, som išiel zo Sheffieldu do Londýna na General Medical Council. Do Londýna som v ten deň nedošiel, britskí moslimovia zaútočili na nevinných ľudí, desiatky ich zabili, stovky zranili. Bol to úplný šok. Trvalo mi však niekoľko ďalších rokov, než som si dokázal priznať, že tu prebieha islamizácia po celej krajine a že tento proces je už nezvratný. V roku 2009 sme mali stretnutie bývalých spolužiakov z lekárskej fakulty. Keď som im tvrdil, že multikulturalizmus v Británii nefunguje, že ide o islamizáciu, nikto mi nechcel veriť. Vtedy mi došlo, aké ľahké by bolo toto riziko podceniť, ak sa oň nebudeme včas zaujímať. Ide o obrovský problém, ktorý sa dotýka nielen našej bezpečnosti, ale aj podoby celej našej kultúry. Väčšina západných politikov sa však zatiaľ ani neodvážila tento problém priamo pomenovať.

Vladislav Rogozov

Vladislav Rogozov (Zdroj: Archív)

Ako by ste ho opísali vy sám?

Dnes je už úplne jasné, že v Európe prebieha silnejúca konfrontácia dvoch civilizácií – európskej demokratickej a islamskej teokratickej. Európska kultúra je založená na demokracii, slobode, práve, jednotlivcovi, kritickom uvažovaní, rovnosti ľudí rôznych názorov a pohlavia. Naproti tomu islamská kultúra je založená na religióznej dogme, absolútnom uctievaní náboženstva, iracionálnej poslušnosti textu Koránu. Z toho potom vyplýva jej netolerancia k ľuďom odlišných názorov a sexuálnej orientácie alebo nerovnoprávnosť medzi mužom a ženou. Hodnoty oboch systémov sú natoľko rozdielne, že spolu nemôžu existovať v jednom priestore a čase tak, aby spolu nesúperili. Vyústenie tohto súperenia môže byť len dvojaké – buď pokračujúca islamizácia, alebo dlhodobý konflikt. Možnosť, že by islam prešiel akýmsi obrodným osvietenským procesom, je málo pravdepodobná. Pre niektoré krajiny už jednoducho neexistuje dobré riešenie. Verím, že Česká republika sa ešte môže tomuto vývoju vyhnúť. Je potrebné konať. Času totiž veľa nezostáva.

 V čom teda vidíte korene tohto problému?

Príčiny novodobého sťahovania početných moslimských populácií do Európy sú rôzne, v mnohých krajinách je počiatočným faktorom postkoloniálne dedičstvo a krátkozraké riešenie problému starnúcej európskej populácie v dôsledku malej pôrodnosti. Vôľa uzavretých moslimských komunít k integrácii do väčšinovej spoločnosti je však mizivá, naopak motivácia po vlastnej expanzii a islamizácii svojho okolia je extrémna. Existencia týchto komunít preto priniesla veľké problémy všetkým západným štátom, ktoré sa o tento experiment, hoci v dobrej viere, pokúsili. Došlo k vytvoreniu paralelných svetov s paralelnými hodnotami, dokonca aj s paralelným právnym systémom, v Británii napríklad existujú desiatky šaría tribunálov. Integrácia moslimských komunít zlyhala. Nemožno nikoho integrovať silou, proti jeho vôli. Britská vláda investuje veľké prostriedky a úsilie do rôznych integračných programov, všetko sa však míňa účinku. Napríklad v utorok David Cameron oznámil, že poskytne 20 miliónov libier na projekt, v ktorom by sa moslimky učili po anglicky, pretože veľká časť z nich po anglicky nevie. Hneď sa na neho zniesla kritika od mnohých moslimov, že je to diskriminácia, že britské moslimky po anglicky vedieť nemusia, pretože von chodia len s manželom a tak podobne. Chceme podobné problémy riešiť aj v Českej republike?

Je teda na vine islam?

Ťažko môžeme obviňovať islam z vlastného šírenia, to robil vždy a nikdy sa tým netajil. Hlavným problémom je slabosť našej súčasnej európskej spoločnosti a kríza hodnôt. Ak akýkoľvek živý systém, či už je to jednotlivá bunka, alebo celé ľudské spoločenstvo, rezignuje na vlastnú obranu a udržiavanie vlastnej integrity, s istotou zanikne. A uvoľní životný priestor životaschopnejším. Európania boli opojení dlhodobou bezpečnosťou a prosperitou, rezignovali na dôslednú obhajobu svojich základných hodnôt, sú pôžitkárski, rodí sa málo detí. Bolo by proti prírode, pokiaľ by takúto slabosť iná expanzívna kultúra nevyužila na svoje šírenie. Európska únia sa, žiaľ, stala viac projektom technickým než projektom hodnôt. Sloboda, demokracia a právo predsa nie sú dôsledkom prosperity a bezpečnosti, ale jej predpokladmi. Ak tieto hodnoty nebudeme chrániť, a to aj za použitia sily, prídeme o všetko.

Nespôsobila si Európa obrovské problémy predovšetkým sama?

Strašnou chybou bola séria zbytočných intervencií na Blízkom východe. Výsledkom je vlastné oslabenie, nárast islamského terorizmu, regionálne vojny, chaos, nepokoje, utečenecká kríza. Namiesto aby sme vyvážali demokraciu silou niekam, kde nemôže fungovať, mali by sme sa sústrediť na dôraznú ochranu a presadzovanie demokratických hodnôt doma v Európe. Ďalším problémom tu v Anglicku je národné sebabičovanie. Angličania sú vychovávaní k pocitu hanby za kolonializmus.
Jeden môj priateľ, učiteľ angličtiny, mi nedávno povedal: Ďakujem ti, že si mi otvoril oči. Doteraz som sa za svoju anglickú identitu vlastne hanbil. Teraz vidím, že mám byť na čo hrdý.“ Myslím, že aj mnoho Nemcov zrejme pristupovalo k utečeneckej vlne pod vplyvom pretrvávajúcej hanby z vojny. Neuváženým robením dobra však môžeme narobiť veľa zla.


Pracujete v kardiochirurgickej klinike vo fakultnej nemocnici v Sheffielde, učíte študentov v univerzite. Ako sa dotýka situácia vás osobne, keď vás dokonca doviedla k priznaniu, že ste sa začali báť islamu a že sa z vás stal islamofób?

S prejavmi a dôsledkami islamizácie sa tu stretávame takmer každý deň a z ďalšieho vývoja mám skutočne veľké obavy. Bojím sa straty našej kultúrnej identity, ideologicky motivovaného násilia a nebezpečenstva fašizácie časti európskej spoločnosti. Keď vidím, ako sa Anglicko mení, som z toho veľmi smutný. Rad miest tu už vyzerá ako ulica Pakistanu. Omnoho dôležitejšie ako vzhľad sú však hodnoty, ktoré so sebou islam prináša. Prechovávam hlboký rešpekt ku každému človeku vrátane každého jednotlivého moslima, s ktorým sa dostanem do styku, či už je to pacient, príbuzný, alebo kolega lekár. K islamskej kultúre však rešpekt nemám – prináša k nám nerovnoprávne postavenie žien, netoleranciu k inakosti, rasizmus, antisemitizmus, homofóbiu, vraždy zo cti, ženskú obriezku, mučenie zvierat a ďalšie stredoveké vymoženosti.


Ešte horšie a nebezpečnejšie je však ideologicky motivované násilie. Je mnohokrát dokázaný fakt, že islam má potenciál inšpirovať svojich nasledovníkov na konanie násilia na nevinných ľuďoch. K tomu stačí sledovať denné správy. Nikto nemôže poprieť fakt, že v 21. storočí vychádza najmohutnejší zdroj ideologicky motivovaného násilia z islamského prostredia. Kým islamská kultúra nepostaví cenu ľudského života nad poslušnosť k Alahovi, neprestanú niektorí moslimovia v mene Alaha zabíjať. A to je dostatočný dôvod báť sa. K obrodnej zmene však nemôžeme islamskú kultúru nútiť, k tomu musí dospieť sama. Kým sa tak nestane, musíme sa buď brániť, alebo nechať islamizovať.

Rovnako znepokojujúcim dôsledkom islamizácie je nebezpečenstvo radikalizácie pôvodných Európanov. Ak politická reprezentácia nenájde odvahu problém včas pomenovať a riešiť, môžeme sa začať báť silnejúcich extrémistických a fašistických tendencií.

Pred necelým rokom ste napísali, že v multikultúrnej Británii dochádza v úplne nevídanom rozsahu k brutálnemu znásilňovaniu a sexuálnemu zotročovaniu detí a že násilníkmi sú v úplnej väčšine britskí moslimovia ázijského pôvodu a ich obeťami sú biele anglické deti. U nás sa takéto informácie neobjavili a vy ste boli niektorými diskutujúcimi pod oným textom osočovaný, že si vymýšľate, že by to úrady nekryli. Čo by ste k tomu povedali?

Ide o špecifickú kriminalitu vyplývajúcu zo stretu rôznych kultúr. Pretože išlo o kriminalitu s rasistickou motiváciou, nikto sa celé roky neodvážil pravdu zverejniť. Aktívne ju zatajovala tak polícia, ako aj politici a sociálni pracovníci. Dokonca došlo aj k vyhrážaniu sa obetiam trestných činov, aby výpovede stiahli. Je úplne šokujúce, k čomu vedie islamizácia v kombinácii s politickou korektnosťou. To som však všetko opísal v texte O znásilňovaní detí… Ak sa pýtate na osobné osočovanie, to neriešim. Hlupáci sa vyskytujú všade, sú zbabelí, schovávajú sa za anonymitu. Všetko, čo som o probléme napísal, je podložené evidenciou publikovanou britskými inštitúciami, a teda ľahko dokázateľné. Výpovede obetí je možné vidieť on-line na BBC iPlayer. Osobne poznám matku jednej z obetí.


Aké sú vaše najkrikľavejšie osobné skúsenosti s dosahom islamizácie na váš život?

Tých skúseností je, bohužiaľ, na celú knihu, o niektorých som písal už na blogu. Tak náhodne. Islamizácia priamo ovplyvňuje mnoho aspektov života od nákupu po výber školy. Keď sme napríklad vyberali školu pre našu rastúcu dcéru, boli sme ešte prekvapení. Nie počtom moslimských detí v triedach, ale prístupom personálu. Všade nás ako cudzinca nadšene vítali, že ich zariadenie je hrdé na svoj multikultúrny prístup. Keď sme potom prechádzali triedy, každá jednotlivá nástenka bola venovaná učeniu islamu. Rozhodli sme sa preto predať dom v meste a presťahovať sa na dedinu. Tam sme skutočne našli tradičnú anglickú školu a spoločnosť – presne to, čo sme chceli, aby naša dcéra ešte zažila. Tento trend je všeobecný, pre silnejúcu islamizáciu sa z mesta sťahuje mnoho ľudí do okrajových častí.

Rad problémov sme museli riešiť priamo aj v nemocnici – lekárky a medičky odmietajúce si dať dole šatku pri vstupe do operačnej sály, moslimskí lekári odchádzajúci od pacienta k modlitbám, požadovanie prestávok na modlenie a podobne. Práve minulý týždeň sa naše sestry sťažovali, že im jeden moslimský anestéziológ uprostred operácie nahlas čítal z Koránu a nabádal k jeho čítaniu aj zvyšný personál. A to musím uviesť, že u nás vo fakultnej nemocnici je tento problém oveľa menej výrazný než v rade menších nemocníc. Tam je to ešte oveľa horšie.

 A prejavujú sa tu nejako obavy z terorizmu?

Strach z islamského terorizmu je nepríjemný a všadeprítomný. Aj MI5 priznáva, že je to len otázka času, kedy k niečomu dôjde. Pamätám si, ako mi môj kamarát, tiež český lekár, zdesene volal, keď došlo k teroristickému útoku na letisko v Glasgowe. Zúčastnil sa na ňom jeden jeho kolega, moslimský lekár z ich nemocnice.

Verejne sa tu o týchto problémoch otvorene nehovorí, iba v rodinách, medzi dobrými priateľmi a pri zatvorených dverách. Kritizovať islam sa totiž dá ľahko klasifikovať ako rozdúchavanie náboženskej neznášanlivosti, a to je v Británii trestný čin. Situácia je podobná, ako to kedysi bývalo s kritikou komunizmu. Niektoré negatívne javy sa verejne pomenovali, ale s príčinou sa nesmeli spájať. Otvorená diskusia existovala len v súkromí, verejní kritici sa trestali.

Ako si počínajú médiá? Z vašej predchádzajúcej odpovede sa dá tušiť, že namiesto otvoreného informovania preferujú politickú korektnosť, ako je to u nás i vo väčšine krajín Európskej únie.

Nikto z politikov sa nikdy svojich voličov nepýtal, či islamizáciu svojej krajiny chcú. Keď sa väčšinová spoločnosť začala s hrôzou prebúdzať, bolo už neskoro. Politici teraz už nemôžu milióny svojich moslimských spoluobčanov ignorovať, majú rovnaké občianske práva ako nemoslimovia. A sú to voliči. Bolo preto potrebné vytvoriť politickú korektnosť ako nástroj na potlačenie kritiky. V záujme zachovania nenásilného spolužitia rozdielnych kultúr totiž nemajú politici na výber, než sami chtiac-nechtiac pokojnej islamizácii napomáhať. To sa týka i médií. Na BBC môžete vidieť pôvodnú reláciu o moslimoch alebo napríklad o tom, aké je dobré konvertovať na islam. Médiá o udalostiach informujú – i o znásilňovaní, vraždách zo cti, ženskej obriezke, terorizme – ale nikto sa to neodváži dať do priamej súvislosti s islamskou kultúrou a jej hodnotovým systémom. Nazývajú to rôzne – ako vplyv prevrátenej ideológie, extrémizmus, radikalizáciu – nikto sa však neodváži kritizovať moslimov. Aj taký David Cameron hovorí, že to nie sú moslimovia, ale netvory – not Muslims, but monsters“ – ktoré islam zneužili a prekrútili. Nikdy však už nevysvetlil ako.

Britskí moslimovia ovplyvňujú čím ďalej viac obraz Británie aj na medzinárodnej scéne. Krajina, ktorá dala ľudstvu demokraciu a Beatles, sa tak teraz preslávila vývozom džihádistov, ktorí odrežú hlavy živým ľuďom. Príznačné bolo aj pondelkové rokovanie v parlamente. Poslanci museli prerokovať zákaz vstupu pre Donalda Trumpa – na podnet petície podpísanej státisícmi britských moslimov. Jeden môj anglický kolega mi včera hovoril, ako sa za taký obraz Británie vo svete hanbia. A bude len horšie. Ako moslimská komunita porastie, bude svoje potreby presadzovať čoraz razantnejšie.

Obrovská migračná vlna, ktorá sa vlani valila do Európy, sa zdala byť vzhľadom na postoj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej nezastaviteľnou. Po silvestrovských útokoch stoviek migrantov na ženy a dievčatá v Kolíne nad Rýnom, ale aj v ďalších nielen nemeckých mestách, by sa azda mohol prístup politických špičiek zmeniť. Aké reakcie na tieto udalosti ste vo Veľkej Británii zaznamenali?

Nemecká politika voči migračnej vlne tu bola vnímaná kriticky. Boli často počuť názory, že je to jednostranná politika ohrozujúca stabilitu Európy. O útokoch v Kolíne informovali vo všetkých hlavných správach, vysielali výpovede obetí. Spravodajstvo však bolo, samozrejme, politicky korektné. Nezaznamenal som, že by niekto z komentátorov dal útoky do jednoznačnej súvislosti s moslimskou imigráciou. Nikto sa tiež nezaoberal tým, či by mohla existovať nejaká podobnosť so sexuálnymi útokmi moslimských mužov na Angličanky, tých tu už boli tisíce prípadov.

Ak ste už nad budúcnosťou Veľkej Británie vo svetle zásadnej kultúrnej a demografickej zmeny spoločnosti a zanikajúcej identity zlomili palicu, ako vidíte šance kontinentálnych krajín Európskej únie – predovšetkým Nemecka a Francúzska – a, samozrejme, aj Českej republiky?

Dianie vo Francúzsku nezažívam tak bezprostredne ako v Anglicku, aj keď tam chodíme ku švagrinej a moja neter tam študuje na gymnáziu. Myslím si však, že Francúzsko je na tom s islamizáciou podobne ako Anglicko. Nie je už preň dobrého riešenia – buď pokračujúca islamizácia, alebo dlhodobý konflikt. To, čo urobili politici v Nemecku, je samovražedné, nebezpečné a bezohľadné ako k vlastným občanom, tak k okolitým krajinám. S kým sa, preboha, o takom zásadnom rozhodnutí radili? Dôsledky budeme pociťovať dlho. A na jar sa problém obnoví v novej intenzite.

Európska únia zlyháva. Schengenský priestor sa rozdrobuje, už teraz funguje vlastne úplne obrátene – jeho vonkajšie hranice sú priepustné, vnútorné hranice medzi štátmi sa naopak uzatvárajú. Je málo dôvodov myslieť si, že Európska únia bude schopná konať ako celok a chrániť sa ako celok. Ochrana integrity a bezpečnosti bude zrejme stále viac závisieť od rozhodnutia jednotlivých štátov. Česká republika by preto nemala konať až vo vleku udalostí a mala by byť pripravená kedykoľvek prevziať kontrolu nad svojimi hranicami. Čím ďalej, tým dôležitejší sa v tejto súvislosti javí priestor Vyšehradu. Myslím si, že v úzkej spolupráci týchto krajín spočíva nádej na zachovanie našej kultúrnej identity a zabránenie islamizácii. Je celkom možné, že sa karta obráti a baštou demokracie na kontinente bude pre budúce obdobie stredná Európa. Raz k nám možno emigrujú pôvodní obyvatelia západných štátov podobne, ako sme my kedysi utekali k nim pred totalitou. My sme pre nich vyskúšali komunizmus, oni pre nás islamizáciu. Budeme si kvit. Musíme byť pripravení im pomôcť.

MUDr. Vladislav Rogozov je český lekár, ktorý od júla 2005 pracuje vo fakultnej nemocnici v anglickom Sheffielde. Jeho predchádzajúcim pôsobiskom bola Klinika anestéziológie a resuscitácie kardiocentra IKEM Praha. V roku 2014 začal na svojom blogu podávať svedectvo o prebiehajúcej islamizácii Veľkej Británie a varovať tak pred tým, aby sa niečo podobné neopakovalo v Českej republike.

- Reklama -