Sociológ: Na veľké koalície je už neskoro. Sulík však zrejme bude ešte hľadať partnera

24. 11. 2019 0:01

ROZHOVOR Blíži sa uzávierka kandidátok na voľby do parlamentu. Do 1. decembra musia odovzdať strany návrhy svojich volebných kandidátok. Politická scéna je v súčasnosti rozdrobená, voliči sa správajú k stranám vlažne, opozičné strany napriek snahám nevytvorili žiadny silný šesťblok či štvorblok. Liberálna SaS má trend poklesu čísel a podľa posledného prieskumu MVK by sa ani do parlamentu nedostali. Je teda predpoklad, že minimálne SaS ešte vytvorí menšiu koalíciu s niekým? Sociológ Pavel Haulík predpokladá, že predseda liberálov Richard Sulík má informácie o číslach a “je to teraz len otázka hrdosti alebo márnomyseľnosti, neviem”, uviedol v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk Haulík.

Sociológ: Na veľké koalície je už neskoro. Sulík však zrejme bude ešte hľadať partnera
Foto: TASR
Popis: Na snímke predseda SaS Richard Sulík počas mimoriadneho kongresu strany Sloboda a Solidarita (SaS) vo Zvolene 7. septembra 2019.
reklama

Nové  strany  ako Vlasť a Dobrá voľba idú smerom  hore, naopak  Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka prepadáva zásadným spôsobom na 4,4 percenta, čím  sa dostávajú mimo parlamentu. Ako máme čítať tieto prieskumy? Tento trend sa dá považovať za určujúci k výsledkom volieb?

No stať sa ešte môže čokoľvek. Treba mať na pamäti, že je to meranie  aktuálneho stavu, a nie prognóza výsledkov volieb 29. februára. Dovtedy sa ešte môže udiať veľmi  veľa vecí.

Politická scéna je na Slovensku veľmi pestrá. Máme tu veľa strán, ktoré sú si v mnohom podobné. Voliči zatiaľ nevypreferovali povedzme dve silné, navzájom opozičné strany, ale hlasy delia medzi malé strany, ktoré nie sú schopné preraziť ani hranicu desať percent.

Áno, je potrebné brať do úvahy, že voliči majú voľnú väzbu, taký vlažný vzťah k  stranám, ktoré označujú za tie, že by ich chceli alebo ich budú voliť. Podliehajú potom rôznym, často aj náhodným impulzom, ktoré ich rozhodnutie môžu zmeniť.

Na snímke sociológ Pavel Haulík. Zdroj: TASR

Takže v žiadnom prípade tie prieskumy, ani ten najnovší, nemajú ambíciu  určovať ako sa skončia voľby. 

Predsa len ale tie dáta z prieskumu niečo do budúcnosti naznačujú – ak nie výsledky, tak povedzme, že trendy rastu a poklesu zrejme áno?

Áno, aktuálne trendy tie dáta naznačujú, to áno. Ale opäť treba vyčkať, či sa potvrdia, alebo nepotvrdia.

To, či sa zmenia, alebo ostanú, je aj v rukách samotných politikov v rámci kampane, do akej miery dokážu komunikovať svoje témy a predstavy a získať si voličov na svoju stranu.

Z tohto pohľadu sa ukazuje akurát to, že výsledok volieb je krajne neistý. Často záleží len na maličkostiach, ktoré spôsobia preskupenie hlasov.

Pokles prefenrencií SaS čiastočne súvisí aj s odchodom niekoľkých jej členov. Zdroj: TASR

Percentuálny nárast nových strán ako Dobrá voľba na 3,9 percenta a Vlasť na 3,5 percenta môže znamenať, že si ich voliči už všimli? 

Robia aj veľkú kampaň, takže áno, voliči si  ich zrejme všimli. To je problém nových strán, že chvíľu trvá, kým ich volič vôbec zaregistruje.

Samozrejme, často funguje aj moment novosti, že zrazu sa objaví subjekt, ktorý môže byť časti voličov sympatický. Treba to brať jednoducho tak, že priazeň voliča nie je trvalý vklad v banke, ktorý je tam uložený a garantovaný.

Naopak – o dôveru voliča sa treba sústavne snažiť. Takže beriem to celé ako signál, že scéna je zrelá na zmeny, ale aké tie zmeny budú, sa dnes nedá vôbec odhadnúť. 

Pri SaS súvisí podľa vás pokles s rozkolom v strane a odchodom niektorých členov do Demokratickej strany?

Jednak to, ale povedal by som, že stratili aj niečo, čo by sa dalo nazvať „ťah na bránu“. Neprichádzajú s ničím novým, neurčujú, nemajú nové témy, nie sú veľmi viditeľní.

Na rozdiel od Igora Matoviča, ktorý pochopil, že situácia je zložitá, a pokiaľ nezačne tvrdo pracovať, je v ohrození.

Smer – SD sa drží pri svojich zhruba 20 percentách, teraz majú 19,1 percenta. Čím to je?

Takisto neprichádzajú s témami, ktoré by bodovali. Naopak, sú viditeľné konflikty v koalícii. Takže to ich číslo je zatiaľ stabilné, ale určite by som nepovedal, že je isté a môže sa zmeniť – aj smerom nadol.

Tento týždeň (21. 11.) neprešiel návrh na veľkú šesťkoalíciu, takzvaný veľký blok  zmeny, zložený zo šiestich strán Za ľudí, PS,  Spolu, KDH, SaS, OĽaNO,  ktorú navrhoval Andrej Kiska. Kiska zasa odmieta podporiť menšiu štvorkoalíciu PS, Spolu, Za ľudí a SaS. Ako vidíte vznik nejakej koalície do volieb?

Netreba zabúdať, že súčet preferencií strán je vyšší, než by bol výsledok takého jedného subjektu. Šesť strán bolo aj podľa môjho názoru príliš veľa, hlavne keď ide o strany s odlišnými voličskými základňami.

Ťažko si vôbec predstaviť, ako by to fungovalo, taká široká koalícia…

Myslím si, že do odovzdania kandidátok do volieb už nevznikne žiadna veľká koalícia, možno nejaké koalície vzniknú, budú sa však týkať menších strán, ktoré nie sú jednoznačné, čo sa týka kvóra pre vstup do parlamentu.

Na veľké koalície je už podľa mňa neskoro.

SaS sa potáca a nemá vôbec isté šance na to, aby sa opäť ocitli v parlamente. Napríklad spojenie SaS a OĽaNO podľa vás prichádza do úvahy?

Ak som hovoril, že sa dajú stihnúť koalície menších strán, presne toto je jedna z alternatív, ktoré som mal na mysli.

Ak pán Sulík vyhodnotí tú situáciu a myslím, že má tiež dosť informácií, že preferencie jeho strany sú ohrozené – je to teraz len otázka hrdosti alebo samoľúbosti, neviem, čo je presnejšie –, a  bude hľadať koaličného partnera. 

Autor: Lucia Balichová

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

10:15 Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

ROZHOVOR Problémom Slovenska je zanedbaná infraštruktúra. Potrebná je zmena systému sociálnych dávok…