Slovensko dosiaľ patrilo k najuzavretejším ekonomikám. Mení sa to, hovorí Peter Goliaš

0
Peter Goliaš (Autor: TASR)

Minister hospodárstva SR Peter Žiga predstavil v pondelok tretí  antibyrokratický balíček. Týchto 36 opatrení by malo prispieť k odstráneniu zbytočnej byrokracie dôrazom na elektronizáciu služieb a zefektívnenie procesov pri začatí podnikania a otváraní prevádzok. Podľa opozičných politikov tieto návrhy neobsahujú podstatné opatrenia, ale len kozmetické úpravy. Ako ho hodnotíte vy z pohľadu inštitútu, ktorý sa zaoberá práve ekonomickými reformami?

Antibyrokratické balíčky vítame, vidíme v nich potenciál na zlepšenie podnikateľského prostredia. Najväčší prínos majú opatrenia, ktoré zjednodušujú komunikáciu so štátom. Ide napríklad o zrušenie povinnosti predkladať tlačivá, ktoré už podnikatelia odovzdali iným štátnym orgánom, zjednodušovanie procesov a formulárov, ako aj lepšie informovanie o administratívnych povinnostiach. Priestor na znižovanie administratívnej záťaže je veľký, preto v tom treba pokračovať. Kvalitu podnikateľského prostredia však neurčujú len antibyrokratické balíčky. Významný vplyv majú opatrenia hospodárskej politiky. Napríklad zvyšovanie stropov pre zdravotné a sociálne odvody, nový odvod v poisťovníctve, navrhovaný odvod pre obchodné reťazce, povinné rekreačné poukazy, ale aj rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy či zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez sviatky alebo víkendy. Tieto opatrenia zvyšujú podnikateľom náklady a ich vplyvy cítia mnohí viac ako drobné úľavy v administratíve. 

Niektoré konkrétne opatrenia, napríklad jednoduchšie získanie DIČ-a, vyslovene hovoria o snahe odbúrať byrokraciu, prečo je to všeobecné hodnotenie napriek tomu vlažné? Je to aj vinou prvých dvoch balíkov opatrení?

V priebehu dvoch rokov sa predkladá už tretí balík. Spolu ide takmer o stovku opatrení, z toho 58 sa prijalo v prvých dvoch balíkoch. V prevažnej väčšine ide o drobné zmeny, hoci sa medzi nimi nájde aj niekoľko významnejších. Problémom je pomalá realizácia. Podľa ministerstva hospodárstva bolo napríklad do konca augusta nesplnených 24 z 35 opatrení navrhnutých v prvom balíku, ktorý bol schválený v júni 2017. Ak by realizácia napredovala rýchlejšie, podnikatelia by mohli pocítiť reálnu úľavu a aj ich postoj k ďalším balíčkom by mohol byť pozitívnejší. 

Podľa vašich slov tieto návrhy nepomáhajú vo vnímaní Slovenska v medzinárodných hodnoteniach podnikateľského prostredia. Čo sa  im vytýka z vonkajšieho prostredia?

Balíčky sú stále novinkou a aj pre pomalú realizáciu sa ich efekt v hodnotení medzinárodných inštitúcií zatiaľ neprejavil. Navyše tieto rebríčky majú podstatne širší záber, nevenujú sa len byrokracii. Napríklad podľa Svetového ekonomického fóra, ktoré zisťuje názory podnikateľov, zaostávame najmä v efektívnosti súdnictva pri riešení sporov, v negatívnom vplyve daňového systému na motivácie pracovať, vo zvýhodňovaní vybraných podnikateľov vládnymi úradníkmi a v regulačnej záťaži. S tým súvisia aj hlavné bariéry v podnikaní, za ktoré podnikatelia označili korupciu, neefektívnu administratívu štátu a tiež daňové sadzby a regulácie. Podľa tvrdých dát rebríčka Doing Business zaostávame najviac v byrokracii pri stavebnom konaní, v ochrane minoritných investorov, ako aj v dĺžke trvania a nákladmi na vymáhanie kontraktov či na rozbehnutie podnikania. Podľa rebríčka Paying Taxes od PWC tiež zaostávame v byrokracii spojenej s platením daní a to najmä v čase potrebnom na splnenie daňových povinností. Ako vidíme, znižovanie regulačnej záťaže je dôležité, ale sú tu mnohé iné oblasti, kde k pokroku nedochádza. Naopak, vyššie dane a odvody podnikateľom život ešte sťažujú.

Ako sa pozeráte na nový pohľad na pokuty? Podľa ministerstva budú riešené formou “druhej šance”, až keď sa nedostatok u podnikateľa neodstráni.

Je to dobré opatrenie. Podnikatelia často nespravia chybu zámerne, preto ich hneď netreba penalizovať, pokiaľ ide o porušenie menej závažných pravidiel. Balíček prichádza s návrhom, podľa ktorého im v takých prípadoch Slovenská obchodná inšpekcia môže dať “druhú šancu” a v prípade nápravy pokutu znížiť alebo úplne odpustiť. Inšpekcia súčasne nebude viesť správne konanie a môže sa sústrediť na iné aktivity. Na diskusiu je zámer, podľa ktorého by mala obchodná inšpekcia pri sume pokuty zohľadňovať aj obrat podniku. Relevantný totiž nie je obrat, ale vzniknutá alebo potenciálna škoda.

Návrh je v pripomienkovom konaní, budú vaše požiadavky na úpravy smerovať práve k tomu, čo ste spomínali?

Aktívnu účasť v pripomienkovaní prenechávame podnikateľským združeniam, ktoré sa môžu našimi názormi inšpirovať.  

Poďme k ďalšiemu zákonu, ktorý by podľa vlády mal zlepšiť podnikateľom život. Myslím novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá prináša jednoduchšie zamestnávanie cudzincov. S ním ste spokojný?

V domácich prieskumoch podnikatelia už dávnejšie signalizujú nízku kvalitu a dostupnosť pracovnej sily ako vážny problém, pre ktorý mnohí odmietajú zákazky. Nedostatok ľudí začína brzdiť ekonomický rast a tento problém sa bude s rozvojom ekonomiky a starnutím obyvateľstva ďalej prehlbovať. Snahu vlády hľadať riešenia preto vítame. Ide už o druhú novelu v tomto roku. Prvá platí od mája a zjednodušuje zamestnávanie cudzincov v profesiách s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Terajšia novela v tom pokračuje, keď napríklad skracuje lehoty na posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Tiež sa namiesto ročnej zavádza štvrťročná aktualizácia zoznamu nedostatkových profesií a rozširujú sa možnosti zamestnávania cez agentúry dočasného zamestnávania. 

Môže priniesť pracovnú silu, ktorú zamestnávatelia toľko potrebujú? 

Určite áno. Slovensko dosiaľ patrilo k najuzavretejším ekonomikám pre zahraničných pracovníkov. V porovnaní so susedmi sa otvárame s oneskorením. Ide, samozrejme, o citlivú tému, ak by totiž zahraniční pracovníci nahrádzali domácu pracovnú silu, bol by ich príchod na úkor domáceho obyvateľstva. Tomu sa však dá zabrániť práve cielením otvárania na nedostatkové profesie. Ďalším problémom môže byť pomalá integrácia cudzincov. Treba sa na to dopredu pripraviť, aby boli riziká čo najmenšie a aby jasne prevážili ekonomické aj sociálne prínosy z príchodu nových pracovníkov. 

Nedávno ste spoluorganizovali anketu k téme odvodu pre obchodné reťazce, podľa ktorej tento zákon povedie k zdraženiu potravín. Myslí si to 95 % zo 139 podnikateľov.  Podnikatelia by zrejme najviac privítali práve úľavu na daniach alebo odvodoch… Aké sú z vášho pohľadu ich predstavy o zlepšení prostredia pre podnikanie?

Dá sa to vyčítať z pravidelných prieskumov a hodnotení podnikateľského prostredia. Na prvých miestach sú požiadavky na lepšiu vymožiteľnosť práva, pokles korupcie, odbúranie regulačnej a administratívnej záťaže, zníženie daní a odvodov. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je komplikovaný proces. Bolo by ale chybou zvaľovať zodpovednosť len na vládu. Podobne, ako je pre kvalitu demokracie rozhodujúca angažovanosť občanov, aj pre kvalitu podnikateľského prostredia je rozhodujúca angažovanosť podnikateľov. Bez ich aktívnej snahy o zlepšenie sa veci samy od seba nepohnú.

 

- Reklama -