Druhá fáza testovania sa skončila podľa vašich slov ešte horšie než prvé testovanie. Chystáte aj ďalšie testovania, máte presne stanovený ich počet? Alebo je to skôr o slabších výsledkoch, ktoré vás „nútia“ pre ďalšie porovnávania?
My už skôr očakávame aj nejakú aktivitu v tom, že budeme robiť opatrenia. Pretože keď pôjdeme zase kúpiť výrobky, som presvedčený, že nejaké rozdiely ešte nájdeme. Čiže nám skôr chýba tá právna sila, aby sme mohli robiť aj spomenuté opatrenia.
A na základe toho určite vieme v tejto aktivite pokračovať. Lebo ako som spomenul, úradné kontroly na tento typ nedostatku neboli a zatiaľ ani nie sú legislatívne ošetrené, aby sme porovnávali potraviny z iných krajín.
Je to len o tom, že už to je príliš markantné a spotrebitelia na to poukazujú. Doslova hovoria, že keď si kúpia výrobok v Rakúsku a na Slovensku, tak to je ozaj rozdiel.
Pár rokov dozadu pritom médiami prebehla správa, že istý známy zahraničný veľkovýrobca pizze argumentoval nízkymi predajmi na slovenskom trhu práve po tom, ako zosúladil zloženie výrobku s rakúskym trhom. To sa však prejavilo na zvýšenej cene, na čo Slováci reagovali tým, že drahšiu pizzu prestali kupovať. Po čase sa tak výrobca vrátil k pôvodnej (t. j. lacnejšej) receptúre a čísla predajnosti sa mu na Slovensku opäť dali do normálu. Nie je dôvodom menej kvalitných potravín na našich pultoch jednoducho len slabšia kúpyschopnosť slovenského obyvateľstva?
Zisťovať ceny nie je v našich kompetenciách. Hoci, priznám sa, že potichu sme ich zisťovali a tá cena je viac-menej rovnaká. Teda aspoň ten sortiment produktov, ktoré sme my nakupovali.
Skôr by som spomenul, že výrobcovia a zástupcovia ´brandov´ (značiek – pozn. red.) často argumentujú, že to sú skrátka lokálne chute.
Dobre, ale prečo by potom nemal mať slovenský zákazník rovnako veľký krúžok paradajky na svojej pizzi? Prečo by mozzarella nemala byť 21 % ako v Rakúsku, ale len 17 %? To sa mi nezdá v poriadku…
Vzorka potravín kúpených v Rakúsku a na Slovensku, ktoré boli použité v rámci druhej fázy testovania ŠVPS. Zdroj: mr
Keď je cena totožná, no zloženie iné, tak je jasné, že sa spotrebiteľ musí dožadovať svojich práv. Keď sú však suroviny v danom výrobku u nás menej kvalitné, no cena je, povedzme, o euro nižšia, tak potom je to ale v poriadku, nie?
Vždy je to však zavádzanie spotrebiteľa, lebo je to ten istý výrobok. Nebavme sa teraz o cene. Jasné, vieme, o čom je cena. Ale tak to potom rozlíšme.
Nenazývajme a neoznačujme ten výrobok rovnako. Transparentne to treba rozlíšiť.
My ako kontrolný orgán všetky takéto pripomienky akceptujeme, len to musí byť rozlíšené.
Už čoskoro, konkrétne 13. októbra, sa uskutoční v Bratislave medzinárodný summit krajín V4 pod názvom Za rovnakú kvalitu produktov pre všetkých. Postupujú v tomto smere aj štáty Vyšehradskej skupiny jednotne a koordinovane? Je tam aj nejaká medzivládna spolupráca?
Stretli sme sa viackrát. Najprv bol summit V4 v marci, ktorý organizovali Poliaci, lebo oni vtedy „velili“ V4.
Poviem vám však, že Poliaci sú v tomto smere dosť opatrní. Ostatní idú do toho prakticky naplno, no v prípade Poliakov tam vidno obozretnosť.
Tiež rozprávajú o nejakých národných chutiach. Ja ich však chápem, viem, prečo to hovoria. No v každom prípade, tam nie je jednoznačná podpora. Poliaci nechcú povedať, že „nerobme to, veď je to hlúposť“, no vidno, že strategicky sú v úzadí.
Naopak, Maďari idú do toho s veľkou silou, rovnako tak Česká republika a aj Slovensko.
S kolegami z ostatných krajín si vymieňame tiež dáta o testovaných výrobkoch. Keďže sa snažíme otestovať čo najširšie spektrum výrobkov, tak napr. my na Slovensku porovnáme slaninu, Česi zase iný výrobok a tie údaje si potom vzájomne poskytneme.
Skúsme zostať pri tuzemskom spotrebiteľovi. Slováci nakupujú väčšinou v reťazcoch, ale istá časť spotrebiteľov nechce nakupovať práve v supermarketoch či hypermarketoch isté druhy potravín. Napr. mäso a mäsové výrobky radšej kupujú títo zákazníci u konkrétneho mäsiara, prípadne, ak na to majú finančne, v bio obchodoch. Sú v reťazcoch naozaj výrobky, ktoré sú kvalitatívne horšie v porovnaní s menšími predajňami?
Generálne sa to nedá povedať. Vždy je to o danej skúsenosti konkrétneho zákazníka a záleží na výrobku od výrobku. Aj v reťazcoch kúpite dobré mäso. Ale keď vás raz, takpovediac podviedli, a boli ste sklamaný, načo by ste to tam išli ešte raz kupovať a skúšať? Nehovoriac o etickej rovine. Idete tam, kde majú ten tovar v požadovanej kvalite. A je jedno, či je to malá predajňa, alebo hypermarket.
V každom prípade, ten malý výrobca, respektíve predajca si to ľahšie ustriehne, keďže má menší sortiment.
Počas včerajšej tlačovej konferencie zaznelo viac razy spojenie „zákazník druhej kategórie“. Neexistujú ale ešte aj zákazníci, respektíve trhy „tretej kategórie“? Najmä v chudobných krajinách EÚ, napr. Bulharsku a Rumunsku? Nie sú naše výrobky v porovnaní s tamojšími ešte o stupeň lepšie ako v prípade Rakúska a Slovenska?
Tak konkrétne Bulhari a Rumuni majú kvalitu výrobkov zhruba rovnakú s našimi. Výhodu majú však v tom, že oni si zadefinovali, koľko percent domácich potravín sa musí v reťazcoch predávať.
Až potom si môže vyplniť zvyšné množstvo (percentá) daná korporácia. Toto bolo vyrokované v počiatočnej fáze, keď sa dané reťazce etablovali na trhu.
U nás, v rámci sortimentu, žiadne dohody neboli a reťazce si tu robia, čo chcú. Politici stále kričia, že „predávajte slovenské výrobky“, ale z hľadiska biznisu si aj tak urobia to, čo im vyhovuje.
Jozef Bíreš (druhý zľava) prezentuje výsledky druhej fázy testovania počas pondelňajšej tlačovej konferencie. Zdroj: mr
