Škripek: Potrat je zabitie. EÚ zabúda na svoje židovsko-kresťanské korene

21.5.2019 0:00

ROZHOVOR Každý deň pre svoju vieru umiera osem kresťanov, upozorňuje europoslanec a kandidát do Európskeho parlamentu v nadchádzajúcich voľbách Branislav Škripek. V rozhovore pre ParlamentneListy.sk priznáva, že s Igorom Matovičom sa jeho vzťah-nevzťah stále nezmenil i to, čo so zatiaľ nízkymi preferenciami jeho Kresťanskej únie.

Škripek: Potrat je zabitie. EÚ zabúda na svoje židovsko-kresťanské korene
Foto: www.branislavskripek.sk
Popis: Branislav Škripek

Ako sa spätne pozeráte na svoj rozchod s OĽaNO?

Rozchod s mojou predchádzajúcou politickou platformou bol potrebný. Okrem neetického prístupu k mandátu som sa po rokoch práce v EP musel rozlúčiť aj s konceptom jej fungovania.

Nebol produktívny, dnes viem, že sa veci dajú robiť systematickejšie a účinnejšie, v synergii, spolupráci a demokraticky.

Ale Biblia nám podáva aj takú radu, že pre dobrú orbu je potrebné sa pozerať vpred a držať pluh pevne. Rozhodol som sa vstúpiť do novej politickej strany Kresťanskej únie a pracovať v nej pre dobro našej spoločnosti.

Nepociťujem nepriateľstvo i keď určitá smutná stopa vo mne zostala a ľutujem odignorovanú námahu a politickú prácu. S viacerými kolegami OĽaNO som v kontakte a mám s nimi dobré vzťahy.

Na kandidátku OĽaNO ste svojho času vďaka svojej dlhoročnej práci doniesli významnú časť voličov z kruhov kresťanských aktivistov a veriacich ľudí. Myslíte si, že sa vám podarí ich presvedčiť, aby vás volili v inom tričku?

Do EP ma zvolili ako politika bez skúsenosti s európskou politikou. Dnes pôsobím v predsedníctve frakcie EKR a som predseda Európskeho kresťanského politického hnutia.

Ani v EP som nezaháľal: 661-krát som vystúpil na plenárnych schôdzach EP, 168-krát som mal prejav v pléne, patrím medzi sto najčastejšie vystupujúcich europoslancov (zo 751), zorganizoval som vyše 200 konferencií a hlasoval som 8000-krát.

Ďalej som autorom siedmich správ EP a tieňovým spravodajcom som bol desaťkrát. Samozrejme, musím poďakovať mojim kolegom, spolupracovníkom, poradcom a asistentom, lebo len spoločne sme vedeli dosiahnuť takéto výsledky.

Toto všetko ponúkam a uchádzame sa spoločne s ostatnými našimi kandidátmi o dôveru.

Predseda OĽaNO Igor Matovič na vznik novej strany reagoval, že „ak by k nejakému odchodu prišlo, bude to síce osobné sklamanie, ale dosah na preferencie nášho hnutia to mať nebude“. Mnohí ich voliči to podľa neho vyhodnotia ako odchod kresťanských fundamentalistov, čo otvorí dvere voličom s umiernenejšími postojmi. Komu dal čas podľa vás za pravdu?

Nuž, nie som prorokom budúcnosti, pred tým, čo bude, môžem len pokorne stáť a čakať. Nerád by som sa vyjadroval k týmto výrokom Igora Matoviča, môj život neurčuje, aké dáva druhým nálepky, je len na ňom, všetci vieme, že je veľmi svojský, možno ho len rešpektovať.

Uchádzam sa o dôveru voličov pre KÚ, zvlášť tých, ktorí vedia, že som už v Kresťanskej únii. Uvidíme po voľbách.

Už ste si to spolu vysvetlili? Sťažovali ste sa na Matovičovu nekomunikáciu, preto sa pýtam, či sa niečo zmenilo...

Nezmenilo sa nič. Tréning mi na to dal výborný, bol som aj na vojne.

Na sociálnej sieti ste položili svojim fanúšikom otázky: Ako vidíte naše členstvo v EÚ vy? Čo pokladáte za najväčšie pozitívum a čo za negatívum nášho vstupu? Pomôžem si nimi a pýtam sa na túto tému na váš názor.

Služobne som veľa cestoval a to aj mimo EÚ. A preto si veľmi vážim mier a pokoj, ktorý tu máme. Viem, že to dnes berieme ako bežnú vec, ale to, že sa tu nebojuje, samozrejmé nie je. Boli to kresťanskí demokrati, ktorí vybudovali EÚ na troskách po hroznej vojne.

Vďaka EÚ žijeme dnes v pokoji, je tu stabilita a spolupráca národov. Negatívne vnímam to, že mnohí kresťanskí demokrati v mene politickej korektnosti zabudli alebo nechcú hovoriť pravdu o veciach, ktoré sú možno niekomu nepríjemné.

Ako napr., že manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy, potrat je skutočne zabitie počatého dieťaťa a nie odstránenie tkaniva, že to nie je právo ženy atď. A aj preto EÚ zabúda na svoje židovsko-kresťanské korene, ku ktorým by sa mala prinavrátiť.

Preferencie Kresťanskej únie sú na úrovni 0,2 percenta. A do volieb je pár dní. Čo s tým?

Buďme pozorní na súvislosti a zbadáme, kam čo ukazuje. Veď tie preferencie boli namerané pre národné voľby 2020. A to ešte predtým, ako sme vyšli von s billbordovou kampaňou. A takisto vieme, že jedna vec sú preferencie a druhá je skutočný výsledok, kto zasadne do EP.

Naplno pracujeme v predvolebnej kampani, komunikujem s voličmi a vyjadrujú nám podporu. Nič iné urobiť ani nemôžem.

Nevznikla KÚ predsa len neskoro? Neľutujete, že ste rozhodnutie nespravili pred rokom?

Viete, ani ja a ani pani Záborská sme vypočítavo nekalkulovali. Do poslednej možnej chvíle sme dúfali, že bude možné normálne kandidovať, veď každá normálna a funkčná strana svoje kádre chráni a podporuje. Žiaľ, nebolo to možné.

Vidíme, aké je dôležité, aby Slovensko v tomto turbulentnom čase zastupovali skúsení politici v EP s potrebnou praxou, s dobrými kontaktmi a pripravenými tímami pracovať pre Slovensko v EP.

Posielať neskúsených kandidátov do EP v čase brexitu, keď EÚ stojí na križovatke a dobiehajú nás neriešené problémy, je hazardom. My sme chceli preto ďalej pokračovať, ponúknuť naše skúsenosti a nechať to na voličoch, aby sa sami rozhodli a vybrali si, kto ich má zastupovať.

Toto však predsedovia nechceli vidieť a rozhodli sa tak, ako sa rozhodli. Potom bolo pochopiteľné, že som prijal ponuku Richarda Vašečku vstúpiť do novej strany a pomôcť ju začať budovať aj tým, že už do EP budeme kandidovať pod jej značkou.

Všetci traja lídri ste v poslednom čase odniekiaľ odišli. Pani Záborská a pán Vašečka z KDH, hoci pán Vašečka sa tam príliš nezdržal, vy z OĽaNO, hoci teda ste neboli ich členom. Nie je to pre voliča mätúce?

Áno, najprv to môže pôsobiť neprehľadne, no myslím si aj to, že z voličov netreba robiť nesvojprávnych ľudí. Pôsobím ako predseda politickej strany ECPM a musím povedať, že projekt OĽaNO mal určite isté opodstatnenie, keď vznikal.

Vážim si, že mi Igor Matovič a ďalší traja členovia OĽaNO prejavili dôveru a dali ma vtedy na kandidátku do EP. Ale ak si porovnám fungovanie štandardnej európskej politickej strany a OĽaNO, sú tam určité veci, s ktorými sa už nedokážem stotožniť a nepovažujem ich za správne.

A v tomto sa zhodneme s mojimi voličmi, ktorí to vidia podobne. Očakával som nejakú transformáciu OĽaNO na politickú stranu, ktorá bude fungovať na základe európskych štandardov.

A keďže KDH je tam, kde je  Kresťanská únia bola pochopiteľná cesta pre kresťanských politikov, ktorí chcú pracovať pre občanov a na zlepšení života nåšej spoločnosti.

Budete v Kresťanskej únii v každom prípade, nech sa voľby skončia akokoľvek, pokračovať aj naďalej?

Iste, chceme sa predsa uchádzať o dôveru a poverenie od ľudí pre voľby do národnej rady v roku 2020. Slušná, zásadová, demokratická strana s regionálnou štruktúrou, zameraná na dobrý kontakt s občanom je tu stále potrebná.

Pozdával sa vám Maroš Šefčovič ako konzervatívny kandidát? Bol pre prostredie, v ktorom sa pohybujete, autentický?

Myslím, že ako kandidát a vôbec ako politik bol proste slovenskej verejnosti málo známy. Veď zväčša pôsobil v zahraničí. V EÚ inštitúciách v rámci politickej korektnosti však obhajoval dokumenty, ktoré obsahovali napr. právo na potrat a iné veci v rozpore s kresťanským chápaním.

Preto bolo mätúce, keď náhle začal v prezidentskej kampani vystupovať konzervatívne. V EP vystupujem vždy proti takýmto dokumentom, mám tam preto nálepku “exota” a “extrémistu”. Ale to znesiem. Nezniesol by som však to, ak by som hlasoval za dokumenty, ktoré by šli proti môjmu svedomiu.

Polovica Slovenska je s novou prezidentkou spokojná, tá druhá nie. Stále sme ako národ veľmi rozdelení. Nikomu sa to nedarí prelomiť. Dokedy?

Viete, čo to znamená, že sme rozdelení? To, ak budeme mať všetci do jedného jeden názor  budeme už spojení a vytvoríme tak jednotu? A tých, ktorí budú mať od nás iný názor vyčleníme na okraj? Ja si takúto jednotu neprosím.

Nesúhlasiť je dobré, demokratické a prirodzené. To, že môžeme nesúhlasiť s prezidentkou, s politikmi alebo s kýmkoľvek, je prejavom slobody. Akonáhle budeme potláčať nesúhlas  ničíme slobodu. Ale tajomstvo jednoty je v inom.

V úcte a rešpekte  nemusím s tebou súhlasiť, ale rešpektujem ťa a prejavujem ti úctu. A, samozrejme, budem s tebou spolupracovať pre dobro spoločnosti v tých veciach, na ktorých sa zhodneme.

Je potrebné vedieť vyjadriť svoj nesúhlas s úctou a rešpektom a to sa musíme učiť.

Ak rezignujeme a pôjdeme ľahšou cestou, že budeme len so všetkým súhlasiť v menej politickej korektnosti či budovania falošnej jednoty, ohrozíme tým našu spoločnosť, lebo kráčame cestou nastolenia diktatúry.

V Európskom parlamente (ďalej EP) ste predsedom Európskeho kresťanského politického hnutia zasadzujúceho sa za hlas kresťanských hodnôt v Európe. Darí sa vám presadzovať tieto témy v diskusiách s eurokolegami?

Rozhodne áno. Veď priestoru na to predsa je ”habadej”, keďže rôznych téz a myšlienok v úplnom protiklade k mojim hodnotám je v dokumentoch ozaj veľa! Som hlasom tých, ktorých sa nemá kto zastať.

Ako to bolo v prípade kresťanov zo Sýrie, nenarodených detí, starých ľudí a iných ďalších. V hodnotových diskusiách sa snažím vždy poukázať na pravdy, ktoré vychádzajú zo židovsko-kresťanských tradícií.

Ako hodnotíte dnešné postavenie kresťanov nie v Európe, ale vo svete?

Niekedy je to priam genocída. Kresťania vo svete v súčasnosti pravdepodobne čelia takému rozsiahlemu a krutému prenasledovaniu, aké v známej histórii nepoznáme, čosi také sa dialo iba za prvých prenasledovaní rímskymi cisármi.

Minulý rok som s kolegyňou Annou Verešovou v národnej rade spoluorganizoval konferenciu Osem prázdnych stoličiek, kde sme poukazovali na to, že každý deň umiera osem kresťanov pre svoju vieru. Dnes sú tie čísla ešte hrozivejšie.

Prečo sa o tejto téme viac nediskutuje aj u nás? Prečo sme citliví na krivdy voči iným a tie voči nám prehliadame?

Áno, deje sa to “kdesi vo svete”, a akoby sme to tu nevnímali. Užívame svoj pokoj, nemyslíme dosť na iných. Nie je to dobré. Je prepotrebné sa zaujímať.

Ale viete, to je aj otázka napríklad odškodnenia obetí komunistického režimu u nás  čo boli prevažne kresťania.

Došlo k tomu reálne a úplne? Nie. Okolité štáty sa vyrovnali s touto špinavou minulosťou, kde režim zobral občanom ich práva, nespravodlivo ich väznil, perzekuoval, a prijali zákony na odškodnenie.

U nás na Slovensku na to nie je politická vôľa. A tak mnohí už aj pomreli bez toho, aby sa dočkali aspoň morálneho ospravedlnenia. Je veľmi pekné, že sa Anton Srholec dostal do prvej trojice súťaže najväčší Slovák.

Ale prečo sa nedožil odškodnenia ako ani ďalšie obete politických procesov?

Až 80 percent potláčaných za svoju vieru sú kresťania. Vie im Európsky parlament nejako pomôcť? Čo pre nich robí?

Ak chce niekto v nejakej krajine nastoliť nedemokratický režim, tak náboženská sloboda je hneď jednou z prvých, ktorá je obmedzovaná. Oficiálnou cestou som bol v Pakistane, kde sme sa s kolegami z EP zaujímali o situáciu s Asiou Bibi.

Aj pre takýto vyvolaný tlak EÚ, bola Asia oslobodená a dnes je už v bezpečí  v Kanade.

Rovnako sme v EP riešili situáciu s Petrom Jašekom, ktorého väznili v Sudáne, za pomoc kresťanom ho obvinili z ohrozenia štátu a velezrady a nakoniec ho tiež prepustili.

EÚ vytvorila štatút Osobitného veľvyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, ktorý momentálne zastáva Slovák Ján Figeľ. EÚ nie je úplne ľahostajná voči prenasledovaným kresťanom.

Ale nie sú to len kresťania, ktorí trpia pre svoju vieru. Je to napríklad náboženská skupina Falun Gong, ktorej stúpencov v Číne kruto prenasledujú.

Oni, kresťania a ďalší sú označovaní ako “väzni svedomia”, ktorí sú v čínskych väzniciach len pre svoje náboženské presvedčenie. Ale nezostáva to len pri uväznení.

Odoberajú im orgány, ich telá sú po smrti plastinované bez ich súhlasu či ich rodinných príslušníkov a je z toho veľký biznis. Ďalej v tej krajine žijú Ujgurovia, pre ktorých vybudovali “prevýchovné tábory” priamo so spaľovňami ľudských tiel.

A to je strašné. Podotýkam, toto sa deje v Číne v 21. storočí.

Ako europoslanec poukazujete na medzinárodný korupčný škandál kupčenia so schengenskými vízami. Spolupracovali ste na viacerých protikorupčných podnetoch naOLAF a spoluorganizovali ste aj konferenciu, kde ste hľadali riešenia, ako zastaviť korupciu. Chceli by ste sa tomu venovať aj v ďalšom volebnom období?

Určite áno, ak to bude potrebné. Som však presvedčený, že by pre politikov nemalo byť prioritou odhaľovanie korupčných škandálov. To je úloha policajných zložiek, prokuratúry a vyšetrovateľov.

Ak však oni zlyhajú, potom treba poukazovať na tieto škandály. Ale politici by v prvom rade mali spravovať krajinu, Európu. Robiť všetko preto, aby sa ľuďom lepšie žilo.

Preto sme sa v ECPM nevenovali len korupčným škandálom, lež vypracovali sme víziu reformy EÚ, ktorá by sa mala prinavrátiť k židovsko-kresťanským koreňom a stavať na budovaní vzájomných vzťahov medzi krajinami, politikmi, ekonomikami atď.

Jednoducho, bojovať proti korupcii nestačí. Ako politici sme zodpovední za prinášanie konkrétnych riešení problémov.

Ako sa vám spolupracovalo so slovenskými europoslancami, okrem pani Záborskej? Boli medzi nimi takí, ktorí nereprezentovali záujmy Slovenska, ako mali?

Rozhodne nechcem hodnotiť prácu ostatných europoslancov. Koniec koncov vysvedčenie im vystavia ich voliči. Je fakt, že v EP ťaháme za kratší koniec pre nedobrú spoluprácu so slovenskými ministerstvami. Vysvetlím.

Napríklad každý holandský europoslanec úzko spolupracuje s jedným ministerstvom, kde riešia danú agendu.

Pripravujú aj hlasovania a pozície Holandska, aby ich europoslanci vedeli, ktoré hlasovanie je najlepšie v prospech vlastnej krajiny. A tých hlasovaní je veľké množstvo  za minulé obdobie sme 8000-krát hlasovali.

Žiaľ, takáto spolupráca nám chýba so slovenskými ministrami. Iba niekedy sme dostali zo Slovenska alebo z nášho diplomatického zastúpenia avízo, aké postoje by boli v daných dokumentoch pre Slovensko pozitívne či potrebné.

Pokúsim sa na tom viac pracovať, niekedy som sám volal tam či onam, ako by bolo dobre hlasovať, niekedy sa radíme medzi europoslancami, ale nie vždy sa to takto dá.

Aj získať oficiálne stanoviská slovenských predstaviteľov proste nie je ľahké, neraz u nás ešte nie sú vyjasnené témy, o ktorých v EP hlasujeme.

Označili vás za najvplyvnejšieho slovenského europoslanca. To je dosť presvedčivé a konkrétne ohodnotenie práce. Čím si ho vysvetľujete?

Renomovaná organizácia VoteWatch, ktorá pripravila toto hodnotenie, má na to zložitý vzorec, v ktorom zohľadňuje mnohé kritériá.

U mňa zabodovalo iste do veľkej miery to, že som členom predsedníckej skupiny frakcie EKR, som predseda ECPM, čo je medzinárodné politické zoskupenie a bol som spravodajcom viacerých úspešných správ.

Za minulý rok bol najvplyvnejším europoslancom Eduard Kukan a rok predtým to bola moja terajšia kolegyňa z Kresťanskej únie  Anna Záborská.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Šimkovičová: Blahová oklamala amerického veľvyslanca aj Kisku. Nicholsonová tomu nerozumie

9:36 Šimkovičová: Blahová oklamala amerického veľvyslanca aj Kisku. Nicholsonová tomu nerozumie

Nicholsonová téme nerozumie, reaguje poslankyňa Martina Šimkovičová na podnet, ktorý dala v týchto d…