Skrátka kriminálnici. Zakročiť, udrel generál Šedivý na neziskovky

2. 8. 2017 18:00

ROZHOVOR „Ak bude v Európe pribúdať frustrovaných utečencov s ich úrovňou myslenia – ľudský život pre nich nemá valnú cenu –, tak budú znovu brať do rúk nože či nasadať do áut s úmyslom sa tým úspešnejším pomstiť,“ konštatoval bývalý najvyšší vojenský veliteľ českej armády a súčasný pedagóg na vysokej škole CEVRO Institut generál Jiří Šedivý. A k téme migrácie cez taliansku trasu potom dodal: „Čo sa týka tých mimovládnych organizácií, ktoré vozia na taliansku pôdu utečencov, jednoznačne prekračujú zákon. Podieľajú sa na nešťastí tých ľudí, ktorým pašeráci nasľubovali modré z neba a ktorí budú musieť ďalej podstúpiť všetky nebezpečenstvá, len čo sa dostanú na európsku pevninu, vrátane rizika navrátenia.“

Skrátka kriminálnici. Zakročiť, udrel generál Šedivý na neziskovky
Foto: Archív
Popis: Generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu českej armády, pedagóg Vysokej školy CEVRO Institut
reklama

Taliani už niekoľko mesiacov nezvládajú nápor utečencov najmä z Afriky, a preto už niekoľkokrát rokovali s náčelníkmi jednotlivých frakcií na juhu Líbye o lepšej kontrole hraníc. Zastaviť prúd utečencov sa však Rímu nedarí aj z toho dôvodu, že neziskové mimovládne organizácie – a to najmä tie medzinárodné – do Talianska stále vozia ekonomických migrantov. Teraz dokonca zástupcovia týchto neziskových organizácií odmietli uzavrieť s talianskou vládou dohodu o zastavení prísunu utečencov. Zdôvodňujú to argumentom, že by sa potom utopilo oveľa viac nelegálnych migrantov, ale veľa politikov ich napríklad obviňuje zo spolupráce a z obchodu s pašerákmi ľudí... Ako tento stav riešiť? Mali by ste na to nejaký recept?

Taliansko má teraz dohodu s líbyjskou vládou aj o tom, že môže patrolovať v ich teritoriálnych vodách a môže člny s utečencami vracať na líbyjské územie, čo je výrazný krok vpred. Ak to budú Taliani skutočne robiť, bude to mať určite dosť pozitívny vplyv na problematiku migrácie. Čo sa týka tých mimovládnych organizácií, to je diskusia o ničom. Ony skrátka jednoznačne prekračujú zákon, robia prakticky to isté, čo nelegálni prevádzači. Podieľajú sa na nešťastí tých ľudí, ktorým pašeráci nasľubovali modré z neba a ktorí budú musieť ďalej podstúpiť všetky nebezpečenstvá aj frustrácie, len čo sa dostanú na európsku pevninu, vrátane rizika navrátenia. Ak nechcú, aby sa utečenci topili, tak predsa musia urobiť všetko pre to, aby sa na more nedostali. Áno, nech pomôžu tým, ktorí majú skutočne dôvod a utekajú pred vojnou či terorom, ale už nie ostatným – ekonomickým migrantom, ktorí v Európe bez riadneho azylového konania nemajú čo robiť. To sú zo strany tých organizácií neférové, kriminálne aktivity, ktoré by sa mali postihovať.

Európska únia sa snaží Taliansku pomôcť v jeho ťažkej situácii. Nemecko a Francúzsko sa už zaviazali prijímať z Talianska v rámci známych povinných kvót oveľa viac utečencov, ktorí budú spĺňať podmienky na získanie azylu. Domnievate sa, že je to správny prístup a že si Európska únia aj s týmto „talianskym“ problémom nakoniec poradí?

Ja si naopak myslím, že Európska únia si nevie s týmto fenoménom dlhodobo poradiť. Otázkou zostáva, kto z toho množstva utečencov vlastne môže emigrovať do Európy a požiadať o azyl. Vojna v Iraku sa pomaly končí, možno aj v Sýrii; v severnej a strednej Afrike síce panuje násilie, ale to nie je zavinené vojnou. Väčšinu z tých utečencov tvoria ekonomickí migranti, ktorí uvádzajú náboženské alebo etnické prenasledovanie, ale s tým si musia vedieť poradiť tamojšie africké vlády. Státisíce ľudí odtiaľ sa preto nemôžu len tak presťahovať do Európy. Nemecko a Francúzsko sa znovu púšťajú do zbytočných, nerozumných aktivít. V rámci azylového konania sa totiž opäť zistí, že prevažná väčšina z tých utečencov nemá právo na azyl, a budú ich chcieť potom vrátiť, lenže ich domovské krajiny ich zase neprijmú. A u týchto ľudí potom vznikne obrovská frustrácia, pre ktorú potom veľmi ľahko inklinujú k terorizmu. Je to začarovaný kruh, gordický uzol, ktorý sa však musí preťať prvoplánovo na území afrických štátov a v krajinách Stredného východu, nie v Európe.

V minulých dňoch islamskí teroristi znovu útočili v Nemecku, konkrétne v mestách Hamburg a Konstanz. Útoky si opäť vyžiadali niekoľko obetí. Ale aj v iných častiach Európy používajú náboženskí fanatici bežne dosiahnuteľné prostriedky, ako sú nože, motorové píly či osobné a nákladné autá. Dá sa vôbec týmto útokom zabrániť alebo si na ne máme pomaly „zvykať“? Nebolo by vhodné, keby práve v západoeurópskych štátoch uvoľnili legislatívu napríklad v oblasti držania krátkych zbraní (pištole, revolvery)? A čo si myslíte o tom, že vedenie EÚ ide práve opačným smerom?

Ja som presvedčený, že vo väčšine Európy nie je reštrikcia v oblasti držby zbraní vôbec prehnaná a že za určitých podmienok, ak je na to dôvod, nie je problém získať pištoľ na menej ako 20 nábojov, rovnako ako u nás. Aj keď v Česku sme v tomto smere trochu liberálnejší. Preto považujem celú diskusiu okolo toho za zbytočnú. Mám skôr obavy z toho – keď u nás bude existovať toľko ozbrojených ochrancov verejného poriadku –, aby potom nezačali vznikať aj pouličné konflikty a aby sme nakoniec nezistili, že sme si vlastne sami spôsobili ešte väčšie problémy. Vo väčšom vyzbrojovaní verejnosti cestu nevidím; predovšetkým musí dobre fungovať polícia, ktorá musí byť na očiach a ktorá sa má snažiť aj o maximálnu prevenciu kriminality. Nie je možné, aby strážnici chodili po Václaváku len tak, rozprávali sa medzi sebou a nevideli rôzne priestupky alebo dokonca ignorovali dílerov drog.

S vašou otázkou súvisí aj riešenie problému migrácie. Ak bude v Európe pribúdať frustrovaných utečencov žijúcich na okraji spoločnosti s ich úrovňou myslenia – ľudský život pre nich nemá valnú cenu –, tak budú znovu brať do rúk nože či nasadať do áut s úmyslom sa tým úspešnejším pomstiť.

Európska únia teraz hrozí Poľsku veľmi vážnymi sankciami za jeho reformu súdnictva, po ktorej by mali mať politici oveľa väčší vplyv na fungovanie tamojších súdov. Ak sa to tak skutočne skončí, Poliaci, ako ich poznáme, to nenechajú bez odpovede. Myslíte si, že takýto postup Bruselu by mohol mať negatívne dôsledky aj na súčasnú výbušnú atmosféru v Poľsku, keď je vraj celý národ rozdelený na dva tábory (priaznivcov a odporcov súčasnej vlády), a mohlo by sa to zároveň nepriaznivo dotknúť bezpečnosti krajiny a jej členstva v NATO?

Predovšetkým si myslím, že Brusel nemá čo hovoriť do toho, keď si chce nejaký štát upraviť svoj súdny systém. Súčasnú poľskú vládu predsa zvolila väčšia časť verejnosti, ktorá bola oboznámená aj s ich volebným programom. Do toho predsa nemá právo zasahovať žiadny bruselský úradník. Navyše to zase zvyšuje napätie vo vnútri EÚ a vytvára tendencie k tomu, aby odišli z Únie ďalšie krajiny pre čoraz agresívnejšie a bezohľadnejšie správanie bruselskej exekutívy. My nemáme veľmi na výber aj z hľadiska našich ekonomických väzieb, ale Poľsko je na tom už inak.

Tento stav však nemá vôbec žiadny vplyv na členstvo Poľska v NATO, to je naozaj úplne iný príbeh.

Spojeným štátom už došla trpezlivosť so Severnou Kóreou a hovorkyňa Bieleho domu vyhlásila, že už prídu na rad iné opatrenia ako diplomatické. Máme sa azda obávať jadrového konfliktu v Ázii? Alebo čo by mohla americká armáda urobiť, aby Kimov režim odradila od skúšok balistických rakiet a nerozpútala pritom jadrové peklo?

To je naozaj veľký otáznik. Ešte v 90. rokoch sme si všetci mysleli, že technické ťažkosti s vývojom jadrových zbraní Kórejci nezvládnu aj vďaka tomu, aké majú ekonomické problémy. Bohužiaľ, nestalo sa to. Môže teda dôjsť aj k vojenskej eliminácii jednotlivých bodových cieľov, čo by viedlo k zničeniu kórejského jadrového potenciálu. Severokórejský režim je totiž veľmi zle ovplyvniteľný aj zo strany Číny a Ruska. Aj keď je otázkou, ako s ním vlastne tieto dve veľmoci komunikujú. Ak je to skutočne tak, ako tvrdia navonok v OSN aj v ďalších medzinárodných spoločenstvách, Kim Čong-un si zrejme myslí, že svet možno stále vydierať, a potom môže aj pre technické zlyhanie dopadnúť nejaká raketa nielen na územie USA, ale napríklad aj do Japonska alebo na územie Južnej Kórey...

Kim Čong-un

Kim Čong-un Zdroj: SITA

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Štěpán
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

23:59 Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

Najkontroverznejší sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin nevylučuje, že sa do talára vráti. “Teraz …