Silné varovanie profesora Budila: Aby si ľudia dobrovoľne nechali vziať vydobyté výhody západnej civilizácie, je potrebné ´nevinné dieťa´. Greta!

14. 10. 2019 0:02

ROZHOVOR Západ dnes nedokáže vygenerovať silné a charizmatické elity. Viete si predstaviť Winstona Churchilla, ako načúva Grete Thunbergovej? Túto rečnícku otázku si kladie medzinárodne uznávaný filozof Ivo Budil v exkluzívnom rozhovore pre Parlamentné listy. Klimatické šialenstvo je podľa neho mentálna a psychická epidémia, hystéria, keď Greta Thunbergová nie je kritikom, ale naopak podporovateľom súčasného establishmentu, ktorý sa necháva zastupovať nevyzretou, psychicky chorou dievčinou, ktorej najväčším doterajším úspechom bolo záškoláctvo. Aby si ľudia viac-menej dobrovoľne nechali vziať vydobyté výhody západnej civilizácie, je potrebné „nevinné dieťa“, proti čomu je však našťastie pracujúca generácia pomerne imúnna.

Silné varovanie profesora Budila: Aby si ľudia dobrovoľne nechali vziať vydobyté výhody západnej civilizácie, je potrebné ´nevinné dieťa´. Greta!
Foto: TASR
Popis: Mladá švédska aktivistka Greta Thunbergová

„Konzervativizmus je punk doby,“ vyhlásil Václav Klaus mladší pri brnenskom sneme Trikolóry. Ako by ste tento výrok komentovali? Je konzervativizmus „in“?

Výrok Václava Klausa mladšieho odráža paradox politickej situácie v západných krajinách spočívajúci v skutočnosti, že konzervativizmus, stotožňovaný so snahou udržať tradičný poriadok, sa náhle stal revoltujúcou a nonkonformnou silou.

Tento vývoj nie je prekvapivý. V osemnástom a devätnástom storočí sa na Západe zrodila modernita založená na spojení étosu politickej slobody, technologického a priemyselného rozvoja a sekularizácie. Uvedený proces oslobodil ľudskú materiálnu a intelektuálnu tvorivosť, priniesol nebývalú prosperitu a vysokú kvalitu života a urobil zo Západu nespochybniteľného svetového hegemóna.

Zdalo sa, že konzervativizmus zdôrazňujúci význam tradičných hodnôt a histórie sa stal zbytočným anachronizmom. Zohral síce určitú úlohu v boji proti nacistickému a komunistickému totalitarizmu, ale kto by sa hlásil ku konzervativizmu začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, keď triumfujúci neoliberalizmus sľuboval celosvetový blahobyt a fukuyamovský „koniec dejín“?

Potom sa však ekonomická chamtivosť neoliberalizmu, usilujúca sa za každú cenu o najvyššie zisky, spojila s progresivizmom a s neomarxizmom, paralyzujúcimi v mene utopických vízií západného ducha. Výsledkom je civilizačný úpadok Západu, strata jeho prestíže vo svete a katastrofálne zrútenie mimoeurópskych štátov, v ktorých bol západný model zväčša násilne presadzovaný.

S týmto znepokojujúcim vývojom kontrastuje dravý dynamizmus autoritárskych ázijských krajín, ktorých ekonomický a technologický rozmach prvýkrát od raného novoveku zatienil európsku hospodársku výkonnosť.

V danej situácii sa konzervativizmus môže stať očistnou silou, ktorá zohľadnením tradície a ľudskej prirodzenosti rehabilituje zdravý rozum a západnú racionalistickú tradíciu. Ponaučenie z dejín by malo vyústiť do pragmatickej a realistickej politiky voči ostatným civilizačným okruhom. Konzervativizmus tak nie je iba punk, ale aj zdravý rozum, pragmatizmus a realizmus. Hlásiť sa v našej dobe k týmto hodnotám znamená byť skutočným rebelom a revolucionárom.

Václav Klaus mladší

Václav Klaus mladší. Zdroj: Daniela Černá

Na druhej strane však cítiť narážky na pojmy vlastenectvo, národ, ktoré prerastajú až do dehonestácie...

Globalisti a neomarxisti sa nikdy nezmieria s pretrvávaním národných štátov, v ktorých vidia hlavnú prekážku v uskutočňovaní svojich utopických cieľov, či už v podobe neoliberálneho, trockistického, anarchistického, environmentálneho či iného variantu celosvetovej revolúcie. V skutočnosti neexistuje historicky osvedčenejší spôsob emocionálnej a hodnotovej spätosti s demokratickými a humanistickými inštitúciami a ideálmi, ako je patriotizmus. Ak chceme zachovať demokraciu a vnútornú sociálnu súdržnosť, ktorá je podmienkou ekonomického rozvoja, pestujme vlastenectvo.

V dejinách vždy existovali „kozmopolitní nomádi“, ktorí, ako povedal Jan Masaryk, majú svoju vlasť tam, kde zavesia svoj klobúk. Sú veľmi užitoční, pretože umožňujú prenášať nové myšlienky, inovácie a podnety. Väčšina ľudí však bola a bude spätá s určitým miestom, za ktorého zušľachťovanie nesie zodpovednosť. Všetci pochádzame z jedného archaického typu Homo sapiens, ktorý sa zrodil približne pred dvestotisíc rokmi.

Súčasné národy tak vytvárajú jeho čiastkové kultúrne varianty, francúzsky, švédsky, český, ruský alebo americký. V zdravom súperení by mali národy súťažiť o to, čie uskutočnenie ľudskej sociálnej existencie je najviac imponujúce.

Ak sa naši predkovia kedysi rozhodli pre národnú samostatnosť, mali by sme uvedenú voľbu rešpektovať a usilovať sa o to, aby české poňatie človečenstva bolo najlepšie zo všetkých. To nie je nacionalizmus, ale aktívny humanizmus.

Čo hovoríte na senátny návrh ústavnej žaloby na prezidenta Zemana, ktorý neprešiel? S odvolávaním prezidentov sa akoby roztrhlo vrece. Teraz sa rozohráva aj v USA proti prezidentovi Trumpovi, okrem iného za jeho uniknutý rozhovor s ukrajinským prezidentom Zelenským...

Rozmáha sa snaha ovplyvňovať verejný priestor silno medializovanými obvineniami z rôznych prečinov, pričom intenzita mediálnej štvanice a mohutnosť protestujúcich davov v uliciach predznamenávajú či dokonca nahrádzajú výroky súdov. Hlavným argumentom iniciátorov uvedených kampaní je obrana „morálnej čistoty“. Politika však nie je o moralizovaní, za ktorým sa väčšinou skrýva obyčajné pokrytectvo, ale o rešpektovaní politických pravidiel a procedúr.

Ľudia sa nesprávajú prísne morálne, aj keď si to často nahovárajú, ale sledujú egoisticky svoje záujmy. Všetky snahy prinútiť ich k bezvýhradnej cnosti sa skončili v Kalvínovej Ženeve upaľovaním alebo v Robespierrovom Paríži masovými popravami.

Preto je v politickom živote dodržiavanie dohodnutých a uzákonených pravidiel spolužitia také dôležité. Bez neho by sme sa prepadli do anarchie pokryteckého moralizovania tak, ako to predvádzajú mnohí českí alebo americkí politici, ktorí majú očividne problém prijať základný princíp demokracie: víťaz slobodných volieb vládne krajine po obdobie vymedzené ústavou.

Pokiaľ ide o konkrétne dôvody uvádzané na odvolanie českého alebo amerického prezidenta, boli v oboch prípadoch nepresvedčivé či priamo smiešne.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Začína sa „zelené a klimatické šialenstvo“. Mestá vyhlasujú plány, Nemecko chce zdaniť uhlík, vo Švédsku radia, aby sa vôbec nejedlo mäso a nepilo mlieko. Kam toto povedie? Nie je to cesta k deindustrializácii, na čo poukazujú oponenti Grety práve v Nemecku, obzvlášť v Bavorsku...?

Je to skutočná mentálna či psychická epidémia, kolektívna hystéria, ktorá má však obdoby vo veľkých chiliastických hnutiach stredoveku alebo v masových politických davových scénach Francúzskej revolúcie, nacizmu, fašizmu alebo komunizmu. Nejde teda v dejinách Západu o úplne nový fenomén.

Ak otvoríme napríklad knihu Degenerácia z roku 1892 od sionistického publicistu Maxa Nordaua, zistíme, že jej apokalyptický tón nezaostáva za prejavmi Grety Thunbergovej. Problém súčasného environmentálneho hnutia spočíva v tom, že smeruje proti samotnej podstate západnej civilizácie ako takej. Jeho úspech by znamenal zánik Západu v tej podobe, ako ho poznáme.

Európania ako obyvatelia odľahlého výbežku Eurázie dlho v porovnaní s veľkými ázijskými civilizáciami nijako zvlášť nevynikali. Chýbala im myšlienková hĺbka a poetická sila indickej metafyziky a administratívna výkonnosť a meritokratický systém Ríše stredu.

Členitý povrch Európy, ktorý najviac pripomína vnútrozemský terén Novej Guiney, dlho bránil vytvoreniu veľkej centralizovanej a stabilnej ríše čínskeho typu. Až jezuitskí misionári pobývajúci v Číne na prelome šestnásteho a sedemnásteho storočia zaznamenali, že Európania prekonávali miestnych obyvateľov v mechanickej zručnosti a technologickej vynaliezavosti.

Bola to táto oblasť hmotnej tvorivosti, vďaka ktorej Západ zaznamenal taký veľkolepý vzostup a ako prvá civilizácia začal priemyselnú revolúciu. Aj z tohto dôvodu odporúčal v polovici devätnásteho storočia britský historik a štátnik Thomas Babington Macaulay, aby sa indickým deťom nedával čítať Platón alebo Cicero, ale Robinson Crusoe, pretože táto kniha hovoriaca o prekonávaní životných strastí usilovnou prácou, improvizáciou a invenciou odráža skutočnú podstatu západného génia.

Západ dosahoval svoje civilizačné vrcholy vtedy, keď sa plne zameral na pretváranie hmotného sveta.

Deindustrializácia motivovaná presúvaním priemyselnej výroby do zámoria pre lacnú pracovnú silu alebo klimatickým alarmizmom by vyústila do opätovného civilizačného úpadku. Európa, ktorá by bola zbavená svojej priemyselnej základne a ktorá by nevyrábala, nevymýšľala nič nové, netvorila a neplánovala, by stratila svoju identitu, raison d’être, a rozpustila by sa v islamskom alebo ázijskom mori.

Pre mnohých je Greta Thunbergová „zlý“ človek. Vyzerá to, akoby bola vo vleku nejakej loby. Už v budúcom týždni vypukne vo svete „rebélia“ a nevyhne sa ani Českej republike. Aspoň tak tvrdia zástancovia Grety, ktorí sa s vervou pustia do nenásilných protestov, ktoré však chcú zablokovať súčasný establishment.

Naozaj neviem, či je Greta Thunbergová „zlý“ alebo „dobrý“ človek, v každom prípade jej vystupovanie je súčasťou hry a rétoriky establishmentu. Načúvajú jej s vážnym výrazom prední západní štátnici, stretol sa s ňou pápež František, citujú ju súhlasne svetové mainstreamové médiá a bolo jej umožnené vystúpiť na pôde OSN. Akému skutočnému bojovníkovi s establishmentom sa v minulosti dostalo podobných privilégií a ústretového zaobchádzania?

Greta Thunbergová nie je oponentom establishmentu, ale naopak jedným z jeho – možno nevedomých – hovorcov. Prečo sa nechá západný establishment zastupovať nezrelou a psychicky nevyrovnanou dievčinou, ktorej najväčším doterajším životným výkonom bolo záškoláctvo? Zbláznil sa? Chce spáchať samovraždu?

Myslím, že fenomén Grety Thunbergovej je názorným dokladom hlbokej intelektuálnej a morálnej krízy vládnucich západných elít, ktorých progresivistická liberálna ideológia sa vyčerpala a stratila dôveryhodnosť. Nastupujú preto apokalyptické hrozby o blížiacom sa konci sveta, ktoré majú podobne ako v stredoveku udržať kontrolu nad širokými vrstvami.

Západná Európa začína pod vedením ľavicového liberalizmu materiálne stagnovať a jej doterajší veľkorysý sociálny systém sa rúca. Ako zmieriť obyvateľstvo s návratom chudoby? Šírením klimatického alarmizmu.

Keby Angela Merkelová alebo Emmanuel Macron povedali občanom, zvyknutým na vysoký životný štandard, že sa majú vzdať automobilov so spaľovacím motorom, necestovať lietadlom a nejesť mäso, utrpeli by pravdepodobne ťažkú volebnú porážku. Ale keď niečo také vyhlási „nevinné dieťa“, skrze ktoré prehovára samotný duch planéty Zem, nadobúda to ráz mystickej správy, posolstva vyššej moci apelujúcej na náš altruizmus a skryté náboženské inštinkty.

Angela Merkelová a Emmanuel Macron

Angela Merkelová a Emmanuel Macron. Zdroj: TASR

Dospelí pracujúci muži a ženy, ktorí majú praktické životné skúsenosti, sú väčšinou voči podobnému citovému vydieraniu imúnni. To však, žiaľ, neplatí o mnohých mladých ľuďoch, na ktorých Gretina kultúrna revolúcia primárne cieli.

Sily, ktoré stoja v pozadí Grety Thunbergovej, však hrajú nebezpečnú hru. Pnutie vnútri samotného establishmentu, ktoré Gretina agresívna rétorika podnecuje, sa mu môže stať osudným.

Z mlčiacej väčšiny, ktorú liberálne elity spravidla zhovievavo prehliadajú, môže vzísť masové hnutie, ktorému vládnuce vrstvy nedokážu vzdorovať. Nezabudnime na to, že Francúzsku revolúciu pôvodne spôsobila roztržka vnútri samotného establishmentu. Aristokrati sa vzbúrili proti slabému kráľovi, pretože chceli väčší podiel na moci. Zanedlho potom sa ich vlastné hlavy vŕšili v košoch pod gilotínou.

Ľavicovo-liberálnym kruhom by sa preto malo dostať nasledujúceho ponaučenia: ak už nedokážete vládnuť a vaše intelektuálne a morálne sily sú vyčerpané, nesnažte sa udržať sa pri moci prostredníctvom šírenia masovej hystérie; skôr či neskôr sa obráti proti vám samotným.

Ďalším fenoménom je Nemcami neobľúbená „Uršula“, ktorá po novom vedie EÚ. V Nemecku dokázala rozložiť bojaschopnosť armády. Je toto určitý znak pre „vykopnutie“ (ne)úspešných ľudí do ešte vyšších postov?

Západ by sa neocitol v takej komplikovanej situácii, keby naďalej dokázal generovať silné, kompetentné a charizmatické elity. Jeho obnova a vzostup z trosiek po druhej svetovej vojne by boli ťažké bez osobností typu Konrada Adenauera alebo Charlesa de Gaulla. Dokážete si predstaviť takého Winstona Churchilla, ako pozorne načúva Grete Thunbergovej?

Už začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia napísal George Orwell, že úpadok britského impéria bol spôsobený skutočnosťou, že dobyvateľov a heroických správcov typu Roberta Cliva, Warrena Hastingsa, Cecila Rhodesa alebo Charlesa Georgea Gordona vystriedali bezvýrazní byrokrati bez vôle, odvahy a predstavivosti. Výchova skutočných elít vyžaduje veľa „krvi, potu a sĺz“.

Tí, ktorí ašpirovali na vedúce postavenie v spoločnosti, sa museli mentálne a fyzicky osvedčiť náročným štúdiom v drsnom prostredí internátnej školy či v koloniálnych šarvátkach na pomedzí Hindustanu, v sudánskej púšti alebo v pralesoch Ghany.

Súčasné európske elity neprechádzajú skutočnou iniciačnou skúškou. Latka náročnosti humanitnej vzdelanosti sa znížila natoľko, že sa výučba premenila na ideologickú indoktrináciu brániacu racionálnemu a pragmatickému vzťahu k svetu. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo v Európe nevyrastajú verejne činné osobnosti, ktoré by obstáli v porovnaní s veľkými vzormi minulosti, a prečo kontinent stráca v súťaži s ostatnými civilizáciami.

Bezpochyby aj dnes žijú v Európe ľudia s potenciálom Otta von Bismarcka, Benjamina Disraeliho alebo Winstona Churchilla, ale dominantná progresivistická ideológia prestupujúca akademickú, politickú a mediálnu sféru ich vytlačila z verejného priestoru.

Ursula von der Leyenová

Ursula von der Leyenová. Zdroj: TASR

Vojnu s Iránom nechce ani Saudská Arábia, ktorá síce hartusí po útoku na jej ropné zariadenia, ale na druhej strane vyhlasuje, že sa chce turisticky otvoriť svetu. Tomu by predsa prípadná vojna, ktorá sa môže rozrásť z regionálnej na globálnu, rozhodne neprospela. Je práve vzájomná obchodná výmena a turistický ruch určitým „mierotvorcom“?

Bezpochyby áno, ale napríklad dejiny Európy pred prvou svetovou vojnou ukazujú, že ani liberalizácia vzájomného obchodu a turistický ruch nezabránia ničivému vojnovému konfliktu, ak sa politické vzťahy príliš vyhrotia.

Blízky východ je jedným z regiónov planéty, ktorý si bude musieť zvyknúť na postamerický svet, to znamená, že Spojené štáty americké už nedisponujú ekonomickým a vojenským potenciálom, ktorý by im zaručoval postavenie globálnej mocnosti. Navyše sa Spojené štáty americké stali jedným z najvýznamnejších producentov ropy a zemného plynu, takže strategická dôležitosť Blízkeho východu z ich uhla pohľadu poklesla.

Z hľadiska miestnych obyvateľov je to bezpochyby dobrá správa, pretože americká a v menšej miere európska politika v uvedenom regióne vyzerala v uplynulých desaťročiach ako opísaná z príručky „ako čo najrýchlejšie destabilizovať čo najvyšší počet krajín za cenu čo najrozsiahlejších materiálnych škôd a ľudských strát“.

Blízky východ sa tak vráti k tradičnému súpereniu miestnych aktérov podľa ich konfesie a momentálnych záujmov, pričom z vonkajších mocností sa bude v oblasti presadzovať Rusko a porastie vplyv Číny. Stiahnutie Západu z Blízkeho východu by mohlo teoreticky posilniť pragmatické a sekulárne zložky na úkor tradicionalistov a fundamentalistov, čo je základná podmienka modernizácie islamskej spoločnosti.

Zaslúži si Karel Gott štátne pocty? Niekto hovorí o „zapredancovi bývalého režimu“, dokonca exkancelár Schwarzenberg hovorí o tom, že „si žil ako v bavlnke“. Nemali by sa ľudia, ktorí reprezentovali a reprezentujú svoju krajinu kontinuálne niekoľko desaťročí, skôr velebiť a dávať za vzor – než dehonestovať, znesväcovať, urážať alebo „aspoň“ kritizovať?

Som presvedčený, že Karel Gott si ako výrazný predstaviteľ československého a českého kultúrneho života za svoje celoživotné dielo štátne pocty plne zaslúži.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Václav Fiala
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

0:01 Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaznamenáva relatívne úspešné ťaženie so svojou poli…