Podľa vás slovenské bezpečnostné zložky nie sú schopné a pripravené zvládnuť obrovský nápor utečencov. Prečo si to myslíte?
Pretože vidím, čo sa deje, vidím, v akom stave sú krajiny ako Líbya, Sýria, pretože vidím, koľko ľudí sa rodí vo svete každý rok – to je okolo 80 miliónov na prahu chudoby. Pretože vidím, že to, čo prijímajú USA – teda okolo milióna ľudí ročne, absolútne nestačí, lebo tých zvyšných 79 miliónov sa musí ešte niekam umiestniť. Myslím si to aj preto, lebo európski politici nezvládli túto situáciu, nemali pripravený žiadny strategický plán, nevedia, čo sa reálne deje. Niekedy mi pripadajú ako deti na kolotoči, ktoré sa vozia a chceli by ísť aj z toho kolotoča dolu, no nevedia ako a čakajú, že im niekto pomôže. Ale tu nepomôže nikto, tu si musíme pomôcť sami. Čiže je najvyšší čas, aby sme sa zamysleli nad stratégiou vlastnej krajiny, lebo vidím, že nám žiadna Európska únia nepomôže.
Ako? Čo by sme mali robiť pre to, aby sme túto situáciu zvládli? Máme málo ľudí, máme slabú techniku? V čom je problém?
Nejde o to, že by sme mali málo ľudí alebo slabú techniku, nejde ani o to, že by sme nemali vyspelých policajtov a riadiacich pracovníkov. Ide o to, že pre Slovensko je táto utečenecká vlna tajfún, rovnako ako aj pre celú Európsku úniu. A keď na to nie sú pripravené rakúske policajné zložky, tak ako môžu byť pripravené tie naše. Vždy sme totiž boli krok pozadu a ešte to budeme dlho dobiehať, aby sme sa vyrovnali úrovni v Rakúsku či Nemecku.
Načrtnite aspoň niektoré konkrétne riešenia. Ktoré to sú?
V prvom rade treba presadzovať, aby sa spriehľadnila ochrana hraníc. Ak sa spätne pozrieme, načo sa vybudoval celý systém bezpečnostných kamier na východnej hranici s Ukrajinou. Ak sa to začne „variť“ na iných miestach našej hranice, potom načo nám bola celá tá investícia do kamerového systému? Ako? Treba komunikovať so štátmi, ako je Švajčiarsko, ale aj Austrália. Mimoriadne držím palce kanadskému premiérovi, ktorý sa vyjadril a rozhodol: „Máme tu svoju krajinu, máme tu svoju kultúru, máme tu svoje kresťanstvo a nikto nám u nás doma nebude hovoriť, ako sa máme správať a ako máme za 200 rokov budovania tohto stabilného štátu niečo meniť v jeho neprospech. Komu sa to nepáči, nech ide z tejto krajiny preč.“ Som preto v prvom rade za to, aby sme začali filtrovať, kto je utečenec, kto je nešťastník s deťmi odkázaný na pomoc na pokraji existencie a prežitia a kto je človek, ktorý sem príde s najnovším mobilným telefónom, nahodený, stále komunikuje a je pripravený na čokoľvek. Veci sa musia podľa mňa sprocesniť nanovo, prispôsobiť sa situácii zo strany bezpečnostných zložiek a začať robiť veľkú filtráciu. Je to len otázka času, kedy sa úplne uzavrie alebo maximálne obmedzí Schengen. Dnes už vidíme, že rakúske orgány začínajú sprísňovať kontrolu, pretože situácia u nich začína byť tak isto kritická. Toto je neúnosné, čo sa deje.
Čo teda treba urobiť akútne?
Možností je neskutočne veľa, len treba niekde začať. A mať odvahu začať. A nečakať, čo povie Európska únia. EÚ už povedala, no to, čo povedala, je nedostatočné.
Taliansko, Rakúsko – desaťtisíce utečencov, kritické je to v Srbsku, Chorvátsku aj inde. Slovensko zatiaľ desiatky, možno stovky. Ako by sa malo Slovensko podľa vás zachovať v tejto situácii? Mnohí už volajú po tom, že Maďarsku treba akútne pomôcť. Ako?
Musíme naozaj pomôcť susedným krajinám. V prvom rade musíme pomôcť Maďarom, lebo vidíme, že nejaké vybudovanie plotov či kladenie ostnatých drôtov, to nemá absolútne žiadny význam. Ak niekto pred niekým uteká alebo keď chce dosiahnuť nejaký cieľ, tak ide aj cez ostnatý drôt. Postaviť niekoľko metrov vysoký plot ako hradby, to je tiež nemysliteľné a nerealizovateľné. Musíme im preto pomôcť tak, že pripravíme logisticky v súčinnosti s bezpečnostnými orgánmi, úradmi nejaké plány, nejakú stratégiu. Pomôžeme aj fyzicky tým, že tam vyšleme našich ľudí. Viem, že tá hranica je veľmi dlhá a je to zložité, aj v súvislosti so Srbskom aj s inými krajinami, ale treba v prvom rade začať tam. No toto všetko sú len sekundárne kroky. Dobre si pamätám, ako som sa vyjadroval, keď zvrhli Kaddáfiho, povedal som, čo nastane v Líbyi. Že kmene začnú medzi sebou bojovať a nezvládnu to, že nastane obrovský odliv ľudí a zostane „čierna“ Európa. Na toto niekedy upozorňoval aj samotný Kaddáfí a keď sa k tomu pridali aj iné krajiny, ako napríklad Sýria, tak Európa nemôže v žiadnom prípade takýto príval zvládnuť. Čiže pomáhať všetkým ako sa dá, lebo keď im nepomôžeme, tak o chvíľu ich tu máme.
Je správne, že odmietame kvóty, pridelené Európskou úniou? Aké riešenie by bolo optimálne?
Nie je to tak dávno, čo mala naša planéta 3,4 miliardy obyvateľov, dnes má vyše 7 miliárd. Ak si vezmete, že kedysi mala Európa celkový podiel obyvateľstva na Zemi 25 percent, v súčasnosti je tento podiel okolo 8 percent, pričom 25 percent majú podiel práve ľudia, ktorí musia niekam utekať, je to obrovský nepomer. Preto absolútne odmietam kvóty! Kvóty nie sú riešenie. To sa musí hľadať celkom iné riešenie. Napríklad také, aby sme sústredili týchto ľudí na nejaké miesto. Tam musia nastúpiť odborníci, analyzovať každú jednu osobu, o koho ide. Kto tu nemá čo hľadať, je napríklad psychopat z Egypta alebo z Líbye alebo je to duševne chorá osoba zo Sýrie alebo ak je to bývalý recidivista, okamžite ho poslať tam, odkiaľ prišiel. No tí, ktorí sú už tu a naozaj potrebujú pomoc, utekajú pred zlom a preto, aby prežili, s čistým svedomím, tak tam musíme hľadať riešenia, ako im pomôcť. Ale musia byť naozaj niekde sústredení, kvóty aj preto odmietam a navrhujem nájsť nejaký kompromis, nejaké miesto – možno nejaké nevyužité grécke ostrovy či iné miesto vo vnútrozemí Európy, kde nebudú prekážkou pre miestne obyvateľstvo. A postupne s nimi začať pracovať, pomáhať im, budovať nejakú novú generáciu.
Angela Merkelová nedávno vyhlásila, že Nemecko nemá problém prijať 800-tisíc či dokonca milión utečencov, no po pár dňoch Nemci zavreli svoje hranice, no spustila sa tým silná lavínu. Nie je to precedens, keďže my, Česi či Maďari nie sme pripravení na takéto množstvo ľudí?
Mám veľkú obavu, čo bude do budúcnosti s Európou. Videl som niekoľko videí, niekoľko živých záznamov z toho, ako migranti rozbíjajú vo Francúzsku autá, ulice, pália ľuďom majetky, to sú obrovské škody. To sú obrovské straty pre ľudí, ktorí si to často roky budovali. Koľko času strávi obchodník, aby zarobil na tovar, s ktorým potom obchoduje? A zrazu príde nejaká skupina ľudí, ktorá mu to zničí. To, že sa Francúzsko svojho času otvorilo týmto skupinám ľudí, to nech si momentálne rieši Francúzsko. Ale prečo by sme mali ísť podľa tohto vzoru všetci? Francúzi majú stovky utečeneckých táborov a už nevedia, čo majú s tými ľuďmi robiť. Preto sa pýtam: Budeme čakať, keď pôjdeme po vzore Francúzska, že stane niečo také, čo sa stalo v utečeneckom tábore v Holandsku, že 7 hodín znásilňovali šiesti moslimovia Holanďanku a všetci sa na to prizerali? Boh nás opatruj, aby sa niečo také stalo u nás na Slovensku! Slovenský občan je pokojný, no myslím si, že keď raz preskočí iskra, možno očakávať veľké vzplanutie. A to si ani neviem predstaviť, čo by to bolo. To je zárodok pre extrémizmus.
Tábor pre 40-60 ľudí na hranici s Rakúskom v Bergu. Rakúšania povedali, že je to na ich území, že je to dočasné, no z jednej strany za pletivovým plotom frekventovaná cesta, z druhej cyklistická hrádza. Prví ľudia už v tábore sú. Je to šťastné a dôstojné riešenie aj pre tých ľudí, ktorí sú tam umiestnení? Je to bezpečné, pretože Rakúšania túto otázku s nami vôbec nekonzultovali, pričom ten istý tábor odmietli v miestnom referende Marcheggu neďaleko našich hraníc blízko Devínskej Novej Vsi. Je to šťastné riešenie?
Nepovažujem to za správne, že sa to vzájomne nekonzultovalo, mohlo sa. Konzultovali, keď už bolo rozhodnuté. Konzultujú sa totiž aj iné, menej dôležité veci, tak prečo sa nemohla aj takáto vážna vec. Som prekvapený rozhodnutím starostu v Bergu, som prekvapený miestom, kde tábor umiestnili. Myslím si, že sa dalo predísť určitým problémom, i keď je to na území Rakúska. Rakúsko je sociálny štát, vždy pomáhalo a pomáhať aj bude ľuďom z iných krajín, ale treba rozlišovať československých emigrantov, ktorí kedysi odišli, sekali dobrotu a čakali v tichosti, kým dostanú možnosť transportu do inej krajiny, do USA, Kanady, či inde. Nikto z československých emigrantov nerozbíjal výklady, nezapaľoval autá, nepresadzoval a nepovažoval nejaké kultúrne zásahy v krajine, kde boli. Čiže toto je podstatný a veľký rozdiel. To, že to Rakúšania urobili, my s tým môžeme nesúhlasiť, ale je to ich výsostné právo. Preto musíme zvýšiť pozornosť a kým tam budú tí utečenci, tak musíme zvýšiť silu bezpečnostných zložiek, aby to mali pod kontrolou.
Naznačili ste že títo migranti majú často nadštandardné požiadavky, chcú mať napríklad svoje omše či iné uspokojenie svojich zvykov. Majú na to právo na území krajiny, ktorá im poskytuje pomoc, že si kladú takéto podmienky?
Navštívil som veľmi veľa krásnych krajín, Katar, Omán, Spojené arabské emiráty, mám tam aj mnoho priateľov. Ale neviem si predstaviť, že by som tam prišiel so skupinou priateľov a začal v takom Ománe robiť zle alebo žiadať, že tu bude stáť katolícky kostol. Práve spomínaná krajina je pokojná, tichá, bezpečná a má svoju kultúru. Neviem si predstaviť, že by tam prišli Európania a snažili sa túto kultúru zmeniť. Alebo že by sa snažili vsunúť do nejakého procesu, kde by sa mali mať všetci Ománčania na pozore. Preto s tým nesúhlasím a zdieľam jednoznačne napríklad postoj austrálskeho premiéra, ktorý sa odmieta prispôsobovať.
Ale u nás predsa máme úrady, ktoré by mali zo zákona vedieť rozlíšiť, o akých utečencov ide. Napríklad Migračný úrad, aká by mala byť jeho úloha?
Migračný úrad by sa musel posilniť predovšetkým personálne a prijať viac profesionálov. Je na to kompetentný, ale určite na to nebude stačiť, pokiaľ utečencov bude neúmerne pribúdať. Musia sa do toho zapojiť aj iné organizačné zložky. Osobne ma ale v súvislosti s Migračným úradom mrzí incident s väzňom z Guantanama, keď sme sa dostali do svetových médií. Al-Džazíra odvysielala reportáž, v akých podmienkach žije tento väzeň na Slovensku. Čo je veľmi smutné, nikto doteraz nereagoval, aby vysvetlil, že tento väzeň má na Slovensku štandardné podmienky, nemučia ho tu, má všetky práva a možnosti. Verím tomu, hoci viceprezident Policajného zboru povedal, že tento väzeň sa neustále sťažuje na pomalý internet. Ako môže mať človek ktorý je v Belgicku odsúdený na 4 roky, v Tunisku na 8 rokov, je podozrivý z činnosti z takej z akej je, takéto výdobytky moderných informačných technológií? Som z toho v šoku a ešte viac z toho, že v takom režimovom opatrení, ako sú objekty Migračného úradu – dobre totiž tie bezpečnostné opatrenia poznám – ako môže z takýchto objektov uniknúť natočené video. Nehovoriac o tom, že sa malo zabrániť tomu, aby z nejakého okna niekto vôbec točil takéto niečo. Tam malo dôjsť k okamžitému zásahu, zhabaniu tohto videa. Nerozumiem tomu, ako mohol niekto natočiť miestnosť, v ktorej väzeň žil, koberček, na ktorom sa modlí. Toto je nemysliteľné! Nepočul som, aby niekto u nás za to dostal nejaké sankcie. Keby som bol ministrom vnútra, už by bolo niekoľko personálnych zmien a disciplinárnych trestov. A čo je ešte mimoriadne dôležité, máme zahraničných diplomatov, máme ľudí, ktorí reprezentujú, máme politikov. Je pre mňa zarážajúce, že nikto z nich nekontaktoval televíziu Al-Džazíra a nesnažil sa o vysvetlenie. To je hazard s občanmi Slovenskej republiky.
A nemali by okrem Migračného úradu zohrať kľúčovú úlohu v procese prúdenia utečencov naše tajné služby?
Tajné služby majú v prvom rade robiť controlling, bench marking – porovnávanie informácií, vyhodnocovanie. Určitú časť činnosti aj realizujú, to si môže každý občan pozrieť vo výročných správach SIS. SIS má u nás nesmierne veľký význam a je to nesmierne významné teleso pre ochranu štátu. Na počet ľudí, ktorí tam pracujú a na rozpočet, ktorým disponujú, plus kontrarozviedka, rozviedka, majú obrovské možnosti, preto sa od nich aj očakáva, že budú nejaké výsledky.
V prípade toho väzňa z Guantanáma, nemala byť v popredí aj úloha SIS?
Prvoradá mala byť. Okrem iného zodpovedná za celý proces preverovania, zisťovania by mala byť práve SIS. Tá je najdôležitejší subjekt v postavení inštitúcií, ktoré majú aj právomoci a majú aj rozpočet. Preto som prekvapený aj nič nehovoriacimi vyhláseniami SIS. Mne osobne ako človeku, ktorý pracoval v bezpečnostných zložkách tohto štátu 34 rokov, takéto informácie od SIS nestačia a očakávam viac.
Premiér Robert Fico ešte na oslavách výročia SNP pred približne mesiacom v Banskej Bystrici povedal, že keď bolo treba zachraňovať Grécko, tak sa lídri EÚ stretli do 24 hodín, v prípade migrantov im to trvá podstatne dlhšie a nič doteraz nevyriešili. Povedal tiež, že problémy, ktoré s migrantmi vznikli by sa mali riešiť na území krajín, kde vznikli a odkiaľ títo ľudia utekajú. Súhlasíte?
S tým sa nedá nesúhlasiť. Vyjadril som sa už viackrát, že v prvom rade sa mali riešiť otázky naloďovania ľudí na lode primárne hneď v tých miestach, kde k tomu dochádzalo, teda v Líbyi, Sýrii, či inde. Tam sa mali investovať prostriedky, odborníci, ktorí to mali zastaviť, aby sa vôbec dostali na Stredozemné more.
Mohli to urobiť napríklad Francúzi, Taliani či Gréci, keď sa dostali lode s migrantmi do ich teritoriálnych vôd, aby vrátili lode naspäť?
Neviem, či na takom širokom priestore, akým je Stredozemné more je také jednoduché toto urobiť. Navyše ak ľudia boli vysilení alebo loď by sa mala ponoriť, či by to bolo šťastné a kto by prijal také rozhodnutie, kde by sa takmer isto takáto loď potopila a tisíc ľudí by tam zomrelo. Problém je v inom. Tí ľudia sa vôbec nemali nalodiť. Toto je o organizovanom zločine, toto je o vysokej logistike vysokých bossov zo Západu a myslím si, že aj z USA, ktorí majú sieť prevádzačov rovnako ako majú sieť drogových kartelov, či obchodovania s bielym mäsom. Utečenci sú pre nich iba tovar. Vidíme to, akým spôsobom to funguje, majú svojich právnikov, svoju logistiku, odborníkov, ktorí to celé dozorujú, kriminálne osoby. Je to teda celá sieť, ktorá sa nebuduje, lebo je už vybudovaná a len sa skvalitňuje. Na otázku, prečo nevenujú tomuto problému pozornosť európski lídri takú, akú venovali napríklad Grécku je jednoduchá odpoveď. Kapitál, ktorý je investovaný v Grécku z mnohých vyspelých krajín EÚ je tam a ťažko sa niekto zmieri s tým, že by oň prišiel. Takže to je moja odpoveď na to, prečo je Grécko pre nich zaujímavé a prečo sa nerieši problém migrantov.
Čo by ste vy ako bezpečnostný expert napríklad očakávali od Bezpečnostnej rady štátu ?
V prvom rade vyhodnotenie doterajšej situácie, čo všetko sa odohralo doteraz na Slovensku, čo sa nás dotýka a aké sú perspektívy a ohrozenia SR. Čiže analýza, čo predpokladám, že sa tým zaoberali. Mali by navrhnúť nejaké riešenia a určite medzi nimi nebude absentovať zvýšený monitoring, investovanie do zvýšeného monitorovania krajiny, vyhodnocovania a samozrejme mali by skladať účty aj naši pracovníci vysunutí v zahraničí a to je rozviedka. Treba si uvedomiť, že to nie sú ľudia, ktorí tam fungujú za 6 alebo 8-tisíc euro a sú tam vyslaní na 4-ročné obdobia a zvyšujú si svoje finančné portfólio na účtoch, no sú to ľudia, ktorí majú odovzdať nejaké výsledky. Očakávam preto, že títo ľudia budú konfrontovaní, aj kontrolovaní, aké informácie, aké hrozby pre krajinu prichádzajú a budú musieť skladať účty. To je jedna vec. Mali by sa tiež navrhnúť nejaké riešenia, ktoré budú spočívať v tom, aby si rozhodnutia Bezpečnostnej rady osvojili všetci kompetentní vo všetkých ozbrojených zložkách. Predpokladám, že nejaké návrhy pôjdu aj navonok, aby sme EÚ navrhli ako začať konanie vo vzťahu k Slovensku, ako riešiť situáciu globálne v rámci celej EÚ myslím si, že vzídu z toho aj niektoré dielčie úlohy pre konkrétnych ľudí. Myslím si, že nielen občanmi, ale aj médiami, bude Bezpečnostná rada štátu, ale aj všetci zodpovední politici podrobne kontrolovaní.
Ako môže byť ohrozený schengenský priestor tým, že sa v ňom budú voľne pohybovať občania tretích krajín? V tomto prípade utečenci, ktorým napríklad Rakúšania pri našich hraniciach už avizovali, že chcú nechať migrantom možnosť voľného, hoci sčasti obmedzeného kontrolovaného pohybu?
Toto by som prirovnal k objaveniu sa vlhkosti na stavbe domu, v ktorom bývame. Ak nájdeme nejakú plieseň alebo nejaký problém, ten sa šíri a z jedného malého miesta môže prerásť do obrovských rozmerov. Nemyslím si, že v prípade 40-60 ľudí v tábore na hraniciach, vzniká pre Slovensko alebo pre Bratislavu nejaké ohrozenie. Ale nemyslím si ani to, že je to správne riešenie, aby bola nejaká benevolencia voči týmto ľuďom, aby si chodili kde chcú, či kedy chcú a neboli by pod kontrolou. Táto skupina ľudí sa dá ešte zvládnuť, ale neviem si predstaviť, ak by ho rozšírili a že budú tieto pravidlá a podmienky fungovať a budú platiť aj naďalej. Odmietam takéto niečo a nemalo sa to na tom mieste ani vybudovať.
