Šichtařová: Mne by neprekážalo, keby nám EÚ stopla dotácie! Vieme, čo by s nami urobilo euro, zažili sme to

18. 12. 2018 0:00

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Vďaka intervenciám si malo Česko možnosť nanečisto vyskúšať, ako by sa mu žilo s eurom, tvrdí ekonómka Markéta Šichtařová, ktorá chváli rozhodnutie českej vlády nestanovovať cieľový termín na prijatie spoločnej európskej meny. Myšlienka zelenej energie, ktorá sa momentálne v Európe presadzuje, je podľa ekonómky naivná a nedomyslená. „Krajinám, ktoré ekológiu skutočne zaťažujú, sme tak akurát na smiech. Čína sa stáva veľmi nebezpečnou veľmocou. A tá si rozhodne s nejakými ekologickými predpismi ťažkú hlavu nerobí. Našu slabosť využije. A môže sa jej otvoriť cesta k našej kolonizácii podobne, ako už dnes Čína skolonizovala polovicu Afriky,“ ukazuje Šichtařová druhú stranu mince. Verí tiež, že zastavenie dotácií zo strany EÚ v rámci kauzy Agrofert nepostihne celú Českú republiku, ale keby aj došlo k ich zastaveniu, žiadna veľká škoda by to vraj nebola. „Podporujú sa tým projekty, ktoré by bez dotácií zrejme neboli životaschopné,“ uzatvára Šichtařová problém spoločných európskych peňazí.

Šichtařová: Mne by neprekážalo, keby nám EÚ stopla dotácie! Vieme, čo by s nami urobilo euro, zažili sme to
Foto: Archív M. Š.
Popis: Markéta Šichtařová

Česká vláda sa rozhodla poslúchnuť spoločné odporúčanie Ministerstva financií ČR a Českej národnej banky a nestanovila cieľový dátum prijatia eura v Českej republike. Ide o rozumný krok? A malo by vôbec Česko euro prijímať?

Odpoviem vám trochu z iného konca. Trojročné intervencie ČNB nám veľmi dobre nasimulovali stav, ako by to vyzeralo, keby sme euro mali. Kurz bol totiž po značnú časť toho obdobia prakticky fixný. Výsledok sa neskončil dobre. Slabý kurz donútil českých exportérov konkurovať cenou a zvýraznil orientáciu ČR na prevádzky s nízkou pridanou hodnotou, nízkou úrovňou technológie. Vžil sa pre to pojem „montovňa“. To nie je obraz ekonomiky, ktorá by bola dlhodobo konkurencieschopná, ktorá by dokázala trvalo zvyšovať blahobyt.

Mali sme tu teda veľmi názornú ukážku toho, čo by euro spôsobilo, až na to, že naša skúsenosť bola vratná, prijatie eura by už vratné prakticky nebolo. Keď k tomu pripočítame fakt, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa počas ďalšej recesie opäť objavia dlhové problémy južnej Európy a opäť budeme riešiť nové „Grécka“, len tentoraz povedzme v háve Talianska či Španielska, zdá sa prijatie eura našou krajinou ako veľké dobrodružstvo, ktoré by nás zrejme ekonomicky poškodilo.

Z toho tiež plynie, že odloženie stanovenia termínu na prijatie je jednoznačne dobrou voľbou.

Energetický expert spoločnosti ENAS Vladimír Štěpán pred pár dňami vyhlásil, že elektrina sa stane luxusným tovarom. Na vine sú vraj emisné kvóty, ktorých cena rastie, kritizuje aj dotácie pre takzvanú zelenú elektrinu. Ľuďom zároveň Štěpán odporučil, nech prejdú na plyn. Ide v prípade rastúcich cien elektriny skutočne o časovanú bombu alebo sa problém len nafukuje?

Áno aj nie. Môj vzťah k zelenej elektrine je veľmi rezervovaný, nemecká honba za veternými elektrárňami a solárnymi panelmi nepriniesla, myslím, európskej energetike nič dobré. Na druhej strane démonizácia emisných kvót je tiež trochu prehnaná, pretože sme tu mali aj obdobie, keď sa trh s emisnými kvótami úplne zrútil a kvóty boli takmer bezcenné. Ich cena silne závisí od ekonomického cyklu. To, že sú práve teraz drahšie, vôbec neznamená, že možno zase prudko nezlacnejú.

Nesúhlasím tu síce so všetkými argumentmi, ale faktom je, že najmä honba za zelenou politikou nie je voči spotrebiteľom vôbec priaznivá. A to môžeme pretiahnuť aj na autá a ďalšie spotrebiče. A ak bude toto zelené šialenstvo pokračovať, elektrina môže skutočne nepekne zdražieť.

Ak sa bavíme o ekológii, ktorú sa snaží Európska únia široko podporovať, musíme hovoriť aj o autodoprave. Európsky parlament v novembri schválil markantné zníženie emisných limitov pre nákladné vozidlá. Dopravcovia majú zároveň držať stále rastúce percento takzvaných bezemisných kamiónov alebo vozidiel s takmer nulovými emisiami. Do roku 2025 majú totiž celkovo emisie klesnúť o 20 % a do roku 2030 dokonca o 35 %. Za všetkým je Parížska dohoda o zmene klímy. To otvára cestu pre elektrické nákladné vozidlá, lenže tie sú stále „v plienkach“. Čo to môže znamenať pre európsku autodopravu, respektíve pre celú ekonomiku?

Pokus o zdanlivo zelené autá je ešte oveľa väčším problémom než pokus o zdanlivo zelenú elektrinu. Tá myšlienka je na prvý pohľad veľmi pekná – budeme dobrí na prírodu –, ale je naivná a nedomyslená. Je to taký sociálny inžiniering, ktorý v drvivej väčšine prípadov jednoducho nefunguje. Človek sa snaží vypočítať či prekabátiť niečo, čo by sa inak vyvíjalo na základe nejakej evolúcie, voľného trhu. Teda na základe takého obrovského kvanta dát, ktoré človek nikdy nemôže vziať do úvahy.

Tieto snahy o sociálny inžiniering sú teda chybne principiálne, od samého začiatku. Tá chyba je v tom, že sa snažíme niečo zhora nariadiť. Ale pritom tu chýba nevyhnutná cenová, ekonomická motivácia.

Skrátka stanovené limity sú na hrane technologických možností alebo dokonca za hranou. Podarí sa ich splniť len s vynaložením obrovských nákladov. Inými slovami, ako Európa sme si nadiktovali, že sa ekonomicky ohromne zaťažíme, zabrzdíme svoj rozvoj, svoj hospodársky rast. V podstate sa pripravíme o časť ekonomickej sily, pretože tieto sily vyplytváme na krotenie klímy.

Lenže krajinám, ktoré ekológiu skutočne zaťažujú, sme tak akurát na smiech. Čína sa stáva veľmi nebezpečnou veľmocou. A tá si rozhodne s nejakými ekologickými predpismi ťažkú hlavu nerobí. Našu slabosť využije. A môže sa jej otvoriť cesta k našej kolonizácii podobne, ako už dnes Čína skolonizovala polovicu Afriky.

A myslíte si, že ak by sme sa stali kolóniou Číny, ešte by sme riešili nejaké ekologické limity? Samozrejme, že nie, začali by sme hrať jej neekologickú hru. Takže svojím hysterickým tlakom na ekologickosť akurát spôsobíme, že sa ekonomicky necháme prevalcovať a potom padne akákoľvek ekologická snaha.

Ukážem vám to na prímere: hnutie #MeToo tak hlúpo obviňovalo a ničilo bez dôkazov amerických mužov, často napríklad len z túžby po pomste alebo po likvidácii konkurencie, až niektoré americké firmy, najmä tie na Wall Street, ženy skoro prestali zamestnávať, aby sa vyhli problémom, ktoré prítomnosť zradikalizovanej ženy na pracovisku môže priniesť. Prehnaným, príliš agresívnym tlakom na zlepšenie svojho postavenia tak ženy docielili akurát to, že dnes vo financiách v USA nemôžu vôbec nájsť prácu, ešte len teraz prišla skutočná diskriminácia. No a práve tak je to s tým prehnaným tlakom na ekologickosť: keď budeme príliš tlačiť na pílu, skončí sa to presne naopak, ako sme chceli.

V Štrasburgu, kde okrem iného sídli aj Európsky parlament, sa strieľalo. Terorista Chérif Chekatt zavraždil a zranil niekoľko ľudí. Zatiaľ čo v roku 2015, keď začalo vo väčšej miere dochádzať k teroristickým útokom v Európe, bol každý incident intenzívne prepieraný v médiách, najväčšia vlna reakcií na aktuálny útok utíchla relatívne rýchlo. Zvykajú si Európania na realitu teroristických útokov tak, ako ich na to v roku 2016 vyzval starosta Londýna Sadiq Khan?

Áno, Európania si zvykajú. Nie preto, že by ich starosta Londýna vyzval – čo, mimochodom, od neho bolo vtedy extrémne netaktné, nešikovne povedané, skoro by sa až dalo povedať neslušné vo vtedajšom kontexte –, ale preto, že zvyknúť sa dá nakoniec úplne na všetko. Po čase každý otupie. Keď je niekto dlhší čas vystavený zvýšenému riziku, naučí sa s ním žiť. To neznamená, že by sme to mali akceptovať alebo zmäknúť. To len a len značí našu únavu a otupenosť.

Sadiq Khan

Sadiq Khan  Zdroj: SITA

Blížia sa Vianoce a mnohí stále nemajú všetky darčeky. Zábudlivci ich budú kupovať dokonca ešte na Štedrý deň, ale má to háčik. Obchody s predajnou plochou viac ako 200 metrov štvorcových budú musieť byť už na poludnie zatvorené. Je také obmedzenie správne? Majú predavačky právo nebyť na Štedrý deň večer v práci alebo je prednejší zákazník a sloboda podnikania? A čo menšie predajne? Tie môžu byť otvorené podľa ľubovôle.

Každá predavačka určite má právo vziať si voľno. My sme však predavačkám nedali právo vziať si voľno, my sme urobili tri iné veci. Po prvé sme predavačkám vzali právo zostať dobrovoľne vo sviatok v práci za príplatok. Po druhé sme spotrebiteľom vzali právo nakúpiť si, kedy chcú. A po tretie sme vzali majiteľom obchodov právo predávať. Opäť tu nejaká minorita zošikanovala majoritu a dospela k názoru, že ona, táto minorita, je múdrejšia než majorita, takže môže majorite diktovať, ako si správne počínať, ako obmedziť práva. Zákaz predaja v obchodoch pre mňa nie je žiadnym sociálnym výdobytkom, ale pošliapaním osobnej slobody.

Európska komisia sa rozhodla zastaviť vyplácanie európskych dotácií pre Agrofert, kým sa nevyrieši kauza premiéra Babiša, ktorý údajne profituje z činnosti Agrofertu. Stopka má údajne platiť len pre holding Agrofert. Európsky parlament sa proti Babišovi postavil zdrvujúcim pomerom – 434 za, 64 proti. Je to signál, že Babišove problémy vrhajú na Česko zlé svetlo v zahraničí a že na krajinu ostatní „ukazujú prstom“? A aký problém by predstavovalo zastavenie dotácií pre všetky české podniky?

Po prvé je mi úplne jedno, aké „svetlo“ na nás čo vrhá – však EÚ tiež nie je žiadny svätuškár. Nemali by sme riešiť, čo si o nás kto myslí, ale len a len to, či sa u nás dodržiava právne prostredie alebo nie. Buďme raz trochu suverénni a sebavedomí. Vari ja môžem napríklad za to, ako sa správa dajme tomu prezident? Nemôžem. Mala by som sa preto ja hanbiť za správanie prezidenta? Nie, nech sa za neho hanbí sám, ak sa mu chce. Ale nenúťte ma, aby som na seba ja brala cudziu vinu. Toto je len a len záležitosť premiéra, prípadne jeho podporovateľov, nie záležitosť všetkých ostatných. Toľko k tomu hanbeniu sa a ukazovaniu prstom.

Po druhé zastavenie dotácií pre celé Česko zrejme nie je v hre, pretože to by bol úplný vrchol ignorancie práva: bolo by to uplatnenie kolektívnej viny. A akokoľvek mám voči EÚ tisíc a jednu námietku, stále sa nejako vzpieram uveriť, že by zašla až tak ďaleko a neprípustný koncept kolektívnej viny pripustila.

A po tretie, keby náhodou došlo k zastaveniu dotácií pre ČR, vôbec by mi to ekonomicky neprekážalo. (Prekážalo by mi to principiálne, pretože na to EÚ nemá právo, ale neprekážalo by mi to vecne, fakticky.) Dotácie pre nás nepovažujem za žiadnu výhru. Je to s nimi podobné ako s intervenciami: tlačia peniaze tam, kde nie sú efektívne, kde nepomáhajú. Podporujú sa tým projekty, ktoré by bez dotácií zrejme neboli životaschopné. Vlastne sa tým oslabuje dlhodobá konkurencieschopnosť ekonomiky. Krátkodobo si podnik, ktorý dostane dotáciu, polepší – ako si polepšil krátkodobo exportér, ktorému počas intervencií zoslabla koruna. Dlhodobo celé hospodárstvo stráca efektivitu a konkurencieschopnosť, pretože ľudské aj materiálne zdroje sú smerované do projektov, ktoré nás neposúvajú vpred. Keby nás totiž vpred posúvali, dokázali by sa uživiť aj samy bez dotácií.

Autor: Marek Korejs

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Zákaz propagácie pedofílie. Chorý nemôže vraždiť, ale môže zneucťovať mŕtvych alebo zneužívať deti? Pýta sa Hrnko

0:03 Zákaz propagácie pedofílie. Chorý nemôže vraždiť, ale môže zneucťovať mŕtvych alebo zneužívať deti? Pýta sa Hrnko

ROZHOVOR Stop pedofilom, zoofilom a nekrofilom! SNS a hnutie Aliancia za rodinu pripravujú na najbli…