Šichtařová: Komentáre typu, že ECB pomáha ekonomike, maskujú stav vecí

18.9.2019 0:02

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Komentáre typu, že Európska centrálna banka pomáha ekonomike, maskujú stav vecí, hovorí Markéta Šichtařová. A Európska komisia by vraj urobila najlepšie, keby portfólio Jourovej zrušila. Ako ekonómka sama priznáva, v údajných európskych hodnotách, ktoré má česká eurokomisárka strážiť, sa s bruselskou Komisiou nedokáže vôbec stotožniť.

Šichtařová: Komentáre typu, že ECB pomáha ekonomike, maskujú stav vecí
Foto: Archív M. Š.
Popis: Markéta Šichtařová

Za aké významné považujete minulotýždňové štvrtkové rozhodnutie Európskej centrálnej banky jednak znížiť svoju depozitnú sadzbu na nové rekordné minimum mínus 0,5 percenta z doterajších mínus 0,4 percenta, čo znamená, že komerčné banky budú za uloženie svojich peňazí v ECB platiť ešte viac ako doteraz, a jednak opätovne pumpovať miliardy eur na podporu ekonomiky, a to novembrovým obnovením nákupov dlhopisov v objeme 20 miliárd eur?

Je to mimoriadne významné. Ale, bohužiaľ, nie v tom dobrom slova zmysle. Musíme si správne preložiť, čo to v realite znamená. Komentáre typu, že tým ECB pomáha ekonomike, totiž maskujú stav vecí. Ide o to, že banky v eurozóne budú trestané „úrokovou pokutou“, ak budú mať peniaze na svojich účtoch. Len pripomínam, že skôr sa banka, ktorá mala dosť hotovosti k dispozícii, pochvalne nazývala solventná, zatiaľ čo dnes je taká banka trestaná zápornou úrokovou sadzbou. Banky tak budú nútené zbavovať sa peňazí zo svojich účtov. Majú dve možnosti, ako to urobiť.

Buď ich môžu niekomu požičať. A v recesii si úvery budú brať hlavne špekulanti s nehnuteľnosťami, málokto iný. Takže nehnuteľnosti sa budú ešte viac zdražovať, bývanie bude ešte nedostupnejšie.

Alebo môžu banky použiť peniaze na to, aby skúpili všetky možné – aj predražené a nekvalitné – cenné papiere. Takže ceny cenných papierov pôjdu vyššie, banky vlastniace tento odpad budú rizikovejšie.

A ECB ide ďalej. Bude od bánk vykupovať rôzne druhy aktív v objeme 20 miliárd eur mesačne. Dôsledok: banky budú nútené kupovať rizikové cenné papiere, ECB ich bude od bánk vykupovať, tým banky získajú ďalšie peniaze, a tak budú opäť nútené kupovať – ešte rizikovejšie – cenné papiere. Je to špirála.

A to stále nie je všetko. ECB zavedie dvojstupňový systém záporných úrokových sadzieb, takzvaný tiering. Znamená to, že na niektoré voľné peniaze vzišlé z niektorého typu vkladov budú záporné úroky, pri iných budú mať banky výnimku. Dôsledok: budú podporované banky, respektíve menej pokutované, ktoré sa budú správať riskantnejšie, teda budú poskytovať úvery s vyššou pravdepodobnosťou nesplatenia. Portfólia bánk sa teda budú zhoršovať.

Pretože úrokové sadzby budú veľmi dlho veľmi záporné, v ekonomike eurozóny budú prežívať firmy, ktoré budú schopné prežiť len vďaka neustálemu financovaniu zápornými úrokovými sadzbami. Teda firmy úplne neživotaschopné za normálnych trhových podmienok. Hovorí sa im zombie firmy a ich podiel v európskej ekonomike rastie. Ale keďže sú zombie firmy za normálnych okolností neživotaschopné, nedokážu inovovať, nedokážu byť ziskové. Teda ďalší dôsledok: technológia v eurozóne bude dlhodobo zaostávať za inými oblasťami sveta, HDP dlhodobo bude zaostávať tiež.

Takže si to zhrňme: rast podielu zombie firiem, technologické zaostávanie Európy, zhoršovanie portfólií bánk, nízka inflácia, slabšie euro k doláru. To je to, čo ECB „dokázala“.

Ministerstvo financií ČR predalo minulý týždeň v stredu piatykrát štátne dlhopisy v eurách so záporným výnosom. Objem emisie predstavoval 100 miliónov eur a priemerný „výnos“ vychádza na mínus 0,45 percenta ročne, teda najnižší zo všetkých piatich emisií. Dopyt investorov bol 2,7-krát vyšší ako ponuka. Splatnosť dlhopisov je dva roky. Akému typu klientov by ste tento typ investície odporučili? V zhruba dvojmesačných intervaloch vydávané emisie dosahovali priemerné výnosy postupne – 0,030, – 0,118, – 0,309, – 0,357 a teraz – 0,447 percenta. Majú si štát aj investori na tento trend zvyknúť a vo svojich kalkuláciách s ním do budúcna počítať?

V úvodnej odpovedi som už povedala, že to, že centrálne banky udržujú také nezmyselne nízke úrokové sadzby, vedie k tomu, že tiež nezmyselne rastú ceny cenných papierov. Komerčné banky sú totiž nútené – či chcú, či nechcú – skupovať skoro každý cenný papier, aký sa naskytne, len aby sa zbavili hotovostných peňazí. Keď je nejaký cenný papier predražený, nesie nezmyselne nízky výnos. Niekedy – ako v tomto prípade – dokonca záporný výnos. To nie je známkou kvality cenného papiera. To je len a len známkou toho, že je predražený.

Samozrejme, nedáva vôbec zmysel kupovať niečo, čo je rizikové a na čom ešte prerobím, teda budem mať záporný výnos. Tieto cenné papiere teda nemá zmysel kupovať pre nikoho. Skrátka sporitelia by mali svoje peniaze investovať iným spôsobom a predraženým cenným papierom sa oblúkom vyhnúť.

Pokiaľ mi budete argumentovať, kde sa teda vzal ten veľký dopyt po českých štátnych dlhopisoch, musíme si uvedomiť, že tento dopyt generujú veľké inštitúcie: banky, penzijné fondy. Teda práve tí, ktorí pre reguláciu nemajú veľa iných možností, do čoho investovať. Opäť ich dopyt nie je známkou toho, že by boli české dlhopisy také terno, ale je známkou toho, že keď Európska centrálna banka príde s takou ohavnosťou ako záporné úroky, sú mnohé inštitúcie zatlačené do kúta.

Hoci české hospodárstvo vykazuje mierne známky ochladenia, priemerná mzda stúpla v druhom štvrťroku na rekordnú úroveň 34 105 korún (v prepočte vyše 1 300 eur). K čomu môže viesť skutočnosť, že sa vývoj miezd momentálne odtrhol od vývoja ekonomiky?

Ja by som ani tak netvrdila, že sa vývoj miezd odpútal od vývoja ekonomiky. Skôr ide o to, že trh práce sa vždy oneskoruje za celkovou kondíciou ekonomiky. A mzdy sa ešte oneskorujú za vývojom nezamestnanosti. Takže česká ekonomika bola prehriata, ale už sa ochladzuje. Na to s odstupom reagovala nezamestnanosť, ktorá klesla na historické minimá, ale teraz sa už jej pokles zastavil a dokonca sa v niektorých oblastiach už zhoršuje. No a s ešte väčším odstupom reagovali priemerné mzdy. Teda nezamestnanosť už neklesá, ale mzdy ešte stále výrazne rastú.

To je normálny vývoj, tak je to vždy.

Teraz nastane spätný chod. Až za niekoľko mesiacov bude česká ekonomika na dne, nezamestnanosť ešte stále porastie. Potom už sa bude ekonomika dvíhať odo dna, ale nezamestnanosť bude ešte len na vrchole. A mzdy zase zareagujú ako posledné.

Na úradoch práce bolo ku koncu augusta registrovaných 204 789 uchádzačov o zamestnanie, pričom k dispozícii je viac ako 350-tisíc voľných pracovných miest. Objavili sa požiadavky na reformu sociálneho systému, ktorý umožňuje život na sociálnych dávkach, a preto niektorí ľudia nemajú dostatočnú motiváciu pracovať. Zaznel návrh na navýšenie minimálnej mzdy, ktoré ľuďom s nízkou kvalifikáciou zaistí, že sa ako pracujúci budú mať výrazne lepšie, než keď sa budú spoliehať len na sociálne dávky. Ako inak prinútiť týchto ľudí pracovať? Alebo sa treba zmieriť s tým, že niekomu sa jednoducho nechce, a tak mu bude štát prispievať?

To je predsa úplný nezmysel. Navýšenie minimálnej mzdy nikoho pracovať nedonúti. Ak má niekto vysokú kvalifikáciu a nemôže si nájsť prácu, pretože dopyt je po robotníckych alebo málo kvalifikovaných profesiách, rozhodne ho neprinúti pracovať to, že sa o pár stoviek zvýši minimálna mzda. Naopak zamestnávatelia získajú motiváciu nahradiť tých najmenej kvalifikovaných pracujúcich robotmi a automatizáciou, takže pracovať bude ešte menej ľudí.

A vôbec: trh práce je prehriaty, teda pracuje viac ľudí, ako by bolo pre ekonomiku optimálne. Tí, ktorí pracovať nechcú, aj tak nebudú. A tí, ktorí pracovať chcú, ale nemôžu si nájsť zodpovedajúcu prácu, zase nemajú nič spoločné s minimálnou mzdou.

Minimálna mzda je jednoducho podvod na voličov a je to v skutočnosti veľmi antisociálne opatrenie, ktoré zvyšuje v čase recesie mieru nezamestnanosti. V tých najviac sociálnych krajinách, ako sú škandinávske, ani neexistuje.

Věra Jourová bude v novej Európskej komisii ako podpredsedníčka zodpovedať za európske hodnoty a transparentnosť. Okrem kritiky tohto postu zo strany politikov pre údajne jedno z najslabších portfólií prišli so svojou troškou do mlyna aj ekonómovia. Dokonca sa objavilo aj vyčíslenie škody, ktorú slabé portfólio predstavuje pre české verejné rozpočty, a to 22 miliárd korún ročne (v prepočte vyše 850 miliónov eur). Je to len okopávanie premiéra Andreja Babiša za výsledok jeho rokovania alebo môže Česku naozaj vzniknúť nejaká škoda?

Pravdupovediac, vždy mi pripadá trochu úsmevný postup, keď je nominovaný do Komisie, vlády či inej inštitúcie nejaký zástupca a až potom sa k nemu hľadá portfólio. Z toho musí logicky vyplývať, že následný zbor zástupcov je zborom politikov, nie odborníkov na danú oblasť. A to je podľa môjho názoru principiálne chybné. Každý politik by sa mal v danej oblasti orientovať nadpriemerne.

Pokiaľ ide konkrétne o ekonomické portfóliá, o ktoré mala česká vláda najväčší záujem, nedá sa predpokladať, že by boli ochotne rozdeľované medzi menšie, nieto stredoeurópske krajiny, ktoré majú v mnohých veciach rebelantský postoj – na to sú príliš strategické. A platí to aj do budúcna.

A aká som spokojná s portfóliom „európske hodnoty a transparentnosť“? Mno... Keby sa zrušilo, urobila by Európska komisia najlepšie. Najmä v poslednom čase sa mi s tými údajnými európskymi hodnotami identifikuje čoraz horšie. Presnejšie povedané, vôbec sa na nich s komunisticko-ekoteroristickou Európskou komisiou nezhodnem.

Věra Jourová

Věra Jourová  Zdroj: TASR

Podľa jednej z najväčších amerických bánk, Citigroup, sa počas ďalších dvoch rokov dostane cena zlata na dejinné maximum, keď presiahne hranicu dvetisíc dolárov za troyskú uncu. Dá sa to brať ako realistický odhad s ohľadom na možné ekonomické krízy alebo svojím spôsobom aj kalkul s vypustením tejto „informácie“?

Pri bankách jeden nikdy nevie, nakoľko vyjadrenia ich analytikov vystihujú skutočnú domnienku a nakoľko sa snažia prihrať obchody. Mimochodom, práve táto závislosť a povinná „banková korektnosť“ kedysi prispela k tomu, že som odišla z pozície hlavného ekonóma banky, pretože nebolo možné otvorene hovoriť svoje názory a to mi nevyhovovalo. Ale v tomto prípade si myslím, že odhad nemusí byť ďaleko od pravdy. Aj ja si totiž myslím, že cena zlata ešte má kam rásť.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Cséfalvayová: Nie je trendy hovoriť to nahlas, ale Bugárovi patrí veľký kredit

17:04 Cséfalvayová: Nie je trendy hovoriť to nahlas, ale Bugárovi patrí veľký kredit

ROZHOVOR Podporím aj naďalej to, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, nebudem hlasovať za všetko, …