Sexizmus v Červenej čiapočke alebo v Šípkovej Ruženke? Nechajte deti, nech poznajú samy dobro a zlo! Veľký nakladateľ prehovoril

0
Nakladateľ Václav Svojtka (Autor: ReproFoto Facebook/Prima)

Základná škola v Barcelone sa rozhodla z knižnice vyradiť asi 200 rozprávok, pretože sú údajne príliš sexistické. Medzi vyradenými knihami sa objavila Červená čiapočka alebo Šípková Ruženka. Ako tento krok hodnotíte? Sú dnes skutočne stereotypy o pohlaviach prekonané? A majú sa korigovať práve v rozprávkach?

Od tejto udalosti už ubehol nejaký čas, bol som medzitým v Španielsku u jedného nakladateľa a tam táto udalosť nespôsobila žiadny väčší záujem. Myslím, že ide o mediálnu záležitosť a klasické rozprávky žijú ďalej.

Je však možné, že niektoré staré knižky skutočne škodlivo informujú o postavení žien a mužov? Kto by mal prípadne škodlivosť posudzovať?

Nechal by som to na zákazníkoch, čo sa následne prejaví na výbere kníh, ktoré nakladatelia vydávajú. Možno je to tá neviditeľná ruka trhu.

Považujete za rozumné, aby malé deti riešili veci typu gender a teórie, že jedno pohlavie je zobrazované chybne či prezentované ako menej významné ako to druhé? Sú vôbec genderové stereotypy téma?

Malé deti by najskôr asi mali poznať, čo je dobro a zlo. A ak bolo alebo je niečo zobrazované inak, než ako sa na určité veci nazerá teraz, tak sa to v umení – filmoch, knižkách a piesňach určite prirodzene objaví. Ja by som však existujúce diela nerevidoval.

Pokiaľ by novodobí cenzori boli úspešní a vo svojej práci dôslední, podľa komentátorky Karoliny Stonjekovej by sa časom musela zakázať úplná väčšina kníh, hudby aj filmov, pretože vzhľadom na dobu vzniku vždy nejaký ten stereotyp podporujú. Obávate sa do budúcna zosilňovania požiadaviek tých, ktorým genderové stereotypy v literatúre prekážajú?

Nie, nebojím sa, dúfam, že preváži rozumná väčšina.

Vydali by ste „upravenú“ Červenú čiapočku?

Vydali sme upravenú Červenú čiapočku a ďalšie klasické rozprávky doplnené vtipnými ilustráciami a situované do súčasnosti, volajú sa Pohádkové pohromy. Ale to asi nie je to, kam smerujete. Genderovo upravenú rozprávku by sme asi nevydali.

V poslednom čase sa kladie dôraz na inklúziu minorít do veľkých filmových projektov – hlavné roly sú častejšie obsadzované hercami tmavej pleti či ženskými hrdinkami. Hovorí sa o tom, že budúcim agentom 007 by mala byť černoška, bol natočený remake Lovcov duchov, kde sú všetci hlavní hrdinovia ženy. V dokumente o slávnom fínskom poľnom maršalovi Carlovi Gustafovi Mannerheimovi bol do hlavnej roly obsadený Keňan. Je niečo také nutné, aj keď historické fakty či knižné predlohy s ničím takým nepočítajú?

Podľa môjho súdu to nie je nutné.

Čo môže priniesť reinterpretácia rozprávok? Budeme raz tiež reinterpretovať napríklad dejiny?

Nie som veštec. Reinterpretovať rozprávky nie je nutné. Myslím, že skôr vzniknú nové príbehy. Dejiny budú možno ešte lepšie poznané, ale ako ich budú interpretovať rôzne subjekty, to je pri veľkom množstve rôznych informácií otázka.

Spýtam sa úplne všeobecne. Čo v súčasnosti považujete za najväčšiu hrozbu pre slobodu slova?

Cenzúru v akejkoľvek podobe. Našťastie ja osobne sa s ňou nijako nestretávam.

Čitatelia možno nevedia, že okrem toho, že vlastníte jedno z najväčších vydavateľstiev v Českej republike, ste aj gitaristom rockovej skupiny Krausberry, ktorej korene siahajú hlboko do osemdesiatych rokov. Stretli ste sa vtedy, ako ašpirujúci hudobník, s cenzúrnymi zásahmi?

Áno, hral som dlho s Krausberry, ale teraz už mám znovu inú kapelu. Na žiadne cenzúrne zásahy si veľmi nespomínam, ale my sme boli tak trochu mimo hlavného prúdu, tak sme si robili, čo sme chceli.

autor: Marek Korejs

- Reklama -