Bavorský premiér Horst Seehofer uviedol pred niekoľkými dňami v rozhovore pre denník Passauer Neue Presse, že v Nemecku v súčasnosti nevládne stav práva a poriadku. Právo a poriadok vraj prestali existovať vo chvíli, keď kancelárka Angela Merkelová otvorila vlani v septembri hranice pre utečencov. Dnes vraj ide o vládu bezprávia. Aký ohlas medzi politikmi a v očiach verejnosti jeho vyhlásenie vyvolalo?
Tak to už je bežný jav, že CSU sa dopracuje po týždňoch a mesiacoch k postojom, ktoré zastáva AfD už dlho. Že nás Merkelová dostala do stavu bezprávia, je normálnym ľuďom jasné už dlho, dokonca už je to všetko potvrdené aj niekoľkými posudkami popredných právnych znalcov, medzi nimi aj bývalého člena ústavného súdu Uda Di Fabia. Zaujímavý je skôr ten paradox, že Seehofer ako predseda CSU kritizuje vládu Angely Merkelovej, v ktorej sedia jeho vlastní ministri. To je predsa kúzelné.
Čo ten jeho výrok znamená? Vyhlásenie otvorenej vojny Angele Merkelovej?
Je to len snaha predstierať akúsi aktivitu na poli, ktoré pokrýva AfD, a aspoň čiastočne vytvárať dojem, že ešte existujú časti únie CDU/CSU, ktoré vidia veci ako väčšina ľudí a nenasledujú Merkelovú slepo do priepasti. Keby to však myslel Seehofer vážne, tak už dávno by musel tú koalíciu opustiť.
Je vôbec reálne sľubovať si nejakú zmenu od blížiacich sa krajinských volieb v Bádensku-Württembersku, Sasku-Anhaltsku a Porýní-Falcku? Pýtam sa, pretože ste povedali, že kancelárka skončí vo funkcii v polovici marca, hneď po týchto voľbách. Ale to by musela CDU utŕžiť volebný debakel, pričom predvolebné prieskumy ničomu takému nenasvedčujú.
Ako to, že nie? Vo všetkých krajinách stráca CDU percentá oproti minulým voľbám, naopak AfD je stále silnejšia. Počkajme si na výsledok volieb. Ja už som zažil všeličo, aj Gerharda Schrödera, ako po prehratých voľbách vyhlasoval, že on vlastne vyhral a že zostáva kancelárom. Ale teraz naozaj nevidím možnosť, ako tie na obzore rysujúce sa volebné výsledky „predať“ ako úspech CDU.
Kancelárka rokovala v pondelok s predsedom tureckej vlády Ahmetom Davutoglom s cieľom „zatlačiť na Turecko“, aby bralo vážne plán na riešenie utečeneckej krízy, dohodnutý vlani s predstaviteľmi Európskej únie. Je dohadovanie s Tureckom tou správnou cestou, ako ju riešiť?
No nezdá sa vám zvláštne, že Merkelová rokuje radšej s Tureckom, než aby sa zasadila v Grécku o to, aby táto krajina chránila vonkajšie hranice EÚ? Veď Gréci sú členmi EÚ, podpísali Schengenskú dohodu – to by mala byť priorita tej takej ospevovanej spoločnej európskej politiky, kým začneme vyjednávať s tretími krajinami.
Nie je to len tak, že „chytré“ Turecko zinkasuje miliardy eur – hovorí sa o tom, že mu tie tri nepostačia –, Európska únia s ním obnoví rokovania o vstupe a Turecko získa bezvízový styk s úniovými krajinami, zatiaľ čo „hlúpemu“ Nemecku, resp. „hlúpej“ EÚ, to nič neprinesie?
Samozrejme, že z toho bude Turecko profitovať. Ale nie preto, že by bolo samo osebe „chytrejšie“ ako Nemecko alebo celá Európska únia. Posilniť pozíciu Turecka je v geostrategickom záujme USA. Ide to ruka v ruke s oslabovaním vplyvu Ruska v tom regióne a súčasne to vedie k destabilizácii Európskej únie. Ako ste si iste všimli, Merkelová nerokovala s Davutoglom o nejakej ochrane hraníc, ale o vytvorení bezpečných migračných trás do Európy. To je pravý opak ochrany hraníc.
Bolo by dobré si konečne uvedomiť, že Angela Merkelová už niekoľko mesiacov aktívne podporuje masívnu migračnú vlnu do Európy všetkými jej dostupnými prostriedkami a zároveň sabotuje všetky snahy túto vlnu zastaviť. Veď bavorská krajinská vláda už dvakrát ponúkla spolkovej vláde, že bude kontrolovať hraničné priechody z Rakúska svojimi policajnými jednotkami. Spolkové ministerstvo vnútra to dvakrát odmietlo. To znamená, že spolková vláda chce, aby do Nemecka naďalej prúdili desaťtisíce migrantov denne – a to úplne nekontrolovane. A to aj napriek tomu, že do Európy už prenikli atentátnici z Paríža, násilníci z Kolína a podľa bezpečnostných zložiek tiež tisíce militantných islamistov. Ja neviem, či je nám všetkým jasná váha tejto skutočnosti a zhubné konzekvencie, ktoré toto počínanie bude mať pre celú Európu v najbližších rokoch.
Má si Nemecko niečo sľubovať od toho, že vláda kancelárky Merkelovej rozširuje zoznam bezpečných krajín, od občanov ktorých nemieni azylové žiadosti prijímať, naposledy o Alžírsko, Tunisko a Maroko?
To je len populistické gesto, ktoré má odpútať pozornosť od jadra problému. Hranice sú naďalej otvorené. Do Európy prúdi niekoľko tisíc migrantov denne. Veľká časť z nich absolútne nekontrolovane. Šéf polície na úseku hraníc pri Pasove, ktorý som opakovane navštívil, mi potvrdil, že 70 percent migrantov na hraniciach Nemecka tvrdí, že stratili pas. To, prosím, po tom, ako prevandrovali polku Európy a prešli cez niekoľko hraníc. Podľa normálnych platných zákonov by tí policajti nikoho bez platného cestovného dokladu nemali pustiť do krajiny. To je logické, že? Ale oni ich naopak posadia ešte v Rakúsku do autobusu a odvezú si ich do Nemecka. Robia pre nich taký shuttle-service. A na konci dňa potom zanesú čísla všetkých takto privezených migrantov do tabuľky, ktorá má titul „štatistika ilegálneho prekročenia hraníc“.
Za minulý rok vydali nemecké úrady približne 200-tisíc oficiálnych rozhodnutí o vyhostení cudzincov, uskutočnilo sa ich len 20 916. Nedarí sa to pre zdravotný stav, ale častejšie pre „stratu“ dokladov z domovskej krajiny. Táto neschopnosť nemeckých úradov vyrovnať sa s vyhostenými cudzincami láka do krajiny ďalších prisťahovalcov. Dá sa s tým vôbec niečo robiť?
Počet odsunov je ďalším dôkazom nevôle tieto veci riešiť. Počet migrantov sa v roku 2015 oproti roku 2014 zošesťnásobil. Takže keby odsuny zostali na rovnakej úrovni, musel by sa ich počet tiež zošesťnásobiť. A to len aby zostal na rovnakej úrovni ako v roku 2014! Namiesto toho sa len zdvojnásobil, takže efektívne tu zostáva stále viac ľudí, ktorí by mali byť odsunutí. Toľko fakty k súčasnej situácii. Samozrejme, že by sa to dalo pomerne jednoducho riešiť. Ale nie je na to politická vôľa.
Aké riešenie by ste teda navrhli?
Tí migranti sa správajú celkom ekonomicky. Idú do Nemecka, pretože dostali podnet. To treba využiť a dať im podnet opačným smerom. V praxi by to znamenalo dve veci. Najskôr znížiť sociálne dávky na absolútne minimum, aby pre nich prestalo byť atraktívne zostávať v Nemecku. Zároveň by som každému, kto by sa v priebehu stanovenej lehoty prihlásil späť v táboroch UNHCR v regióne, z ktorého prišiel, vyplatil jednorazovú prémiu vo výške 15-tisíc eur. To by sme sa asi nestačili diviť, ako rýchlo by to sťahovanie národov prebiehalo zase opačným smerom.
To je trochu cynické, nemyslíte?
Cynické by to bolo, keby naozaj išlo o ľudí, ktorí utekajú pred akútnym ohrozením života. Ale ako už pred časom uviedol napríklad Václav Klaus alebo teraz nedávno profesor univerzity v Oxforde Paul Collier, tí migranti odchádzajú vo veľkej miere z krajín, kde sú už v bezpečí. Collier dokonca uviedol, že Nemecko nielenže nezachránilo ani jedného z nich, ale že je zodpovedné za všetkých, ktorí na ceste zahynuli. Takže cynické je skôr tých ľudí lákať do Európy a zneužívať ich ako masu na dosiahnutie geopolitických cieľov.
Ponúknuť im slušný peniaz za návrat mi naopak pripadá ako veľmi veľkorysé a humánne riešenie. Vo väčšine krajín na svete si za tú sumu môžete zariadiť slušnú živnosť, kúpiť pôdu pre poľnohospodárstvo alebo strechu nad hlavou.
Vaša strana sa volá Alternatíva pre Nemecko. Má vôbec Nemecko šancu na to, aby rozhodovalo o nejakej alternatíve svojej budúcnosti, keď tá sa už javí len ako závislá od nezadržateľnej lavíny? Veď ako sa dá zbaviť toho milióna a pol migrantov, ako sa dá zabrániť príchodu ďalších miliónov, ako sa dá prinútiť migrantov, aby dodržiavali nemecké zákony, ako sa to dá docieliť pri zachovaní politickej korektnosti, ktorá sa v EÚ objavuje na každom kroku?
Samozrejme, vo vašej otázke je veľmi závažné jadro: do akej miery je v Nemecku ľud ešte suverénny? Už teraz Merkelová robí zásadné rozhodnutia úplne mimo parlamentu, a ako je zjavné z návštevy Turecka, aj bez konzultácií s kolegami z EÚ. Za ostatné mesiace vláda niekoľkokrát porušila platné zákony, ba dokonca ústavu. Z toho bezprávia je, samozrejme, hlavne nám, ktorí sme si zažili komunizmus, úzko. To je zásadný problém.
Ako zamedziť ďalšiemu prílivu imigrantov, to je marginália, ktorú počas niekoľkých týždňov boli schopné vyriešiť štáty ako Maďarsko či Austrália veľmi jednoducho a efektívne. To by bola pre Nemecko hračka – keby tu na to bola politická vôľa.
Sobotňajšie demonštrácie na viacerých miestach Európy pod taktovkou Pegidy sú hodnotené v dôsledku menšej účasti ako sklamanie, čo platí aj pre Nemecko. Prečo sa Nemci viac nezapojili, nie je to tak, že ich migračná hrozba trápi menej, ako sa niekedy podľa médií a niektorých politikov zdá?
Myslím si, že Pegida to nezvládla čisto organizačne. Tá posledná demonštrácia nebola obyvateľstvu známa. A už vôbec nie tá plánovaná medzinárodná dimenzia. To treba náležite vykomunikovať. Na to však Pegide chýba jednak logistika, jednak financie. Tiež je možné, že si zvolili zlý dátum, keď sa veľa ľudí chystalo skôr na karneval alebo išlo na dovolenku. V niektorých krajinách sú školské prázdniny.
Migrácia je v Nemecku kľúčovou témou, ktorá naozaj hýbe celou spoločnosťou. Určite to nebolo nezáujmom spoločnosti. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že viac ako 70 percent všetkých obyvateľov si v súvislosti s prílivom migrantov robí vážne starosti.
A nie je to teda nakoniec tak, že väčšina z nich sa stotožňuje s názorom osobitného zástupcu OSN pre medzinárodnú migráciu Petrom Sutherlandom, že Angela Merkelová je hrdinkou, že si zaslúži pochvalu za zásadový postoj k utečencom, zatiaľ čo niektorí európski politici v skúške z ľudskej slušnosti prepadli?
No z pohľadu OSN si Angela určite pochvalu zaslúži. Tá organizácia už niekoľko rokov požaduje zosilnenie migračných prúdov do Európy. Takže keď si našla záľubu v tejto práci, asi by mala ašpirovať na nejaký post v OSN. Zatiaľ je však ešte stále kancelárkou Nemecka a prisahala pracovať pre blaho obyvateľov Nemecka. Tu z toho jej počínania ľudia veľmi nadšení nie sú.
