Šéf Matice slovenskej k útokom na Rydla: Medializované fámy vydávajú za pravdy. Niektorí novinári zneužívajú žurnalistiku na politické kampane

24.12.2018 12:00

ROZHOVOR Idú po nás pre dotácie od štátu, vysvetľuje posledný mediálny hluk okolo Matice slovenskej (MS) jej predseda Marián Gešper. A útoky na Jozefa Rydla za udelenie Ceny Daniela Rapanta sú bez dôkazov. Naozaj dáva Matica slovenská na vedu len osemtisíc ročne, ako tvrdí poslankyňa Kaščáková? Aj na to odpovedá pre PL.sk.

Šéf Matice slovenskej k útokom na Rydla: Medializované fámy vydávajú za pravdy. Niektorí novinári zneužívajú žurnalistiku na politické kampane
Foto: TASR
Popis: Na archívnej snímke predseda Matice slovenskej Marián Gešper.

Ako reaguje vedenie Matice slovenskej na spochybňovanie laureáta Ceny Daniela Rapanta Jozefa Rydla, ktorý získal toto ocenenie udelené dobrovoľným Historickým odborom MS za jeho spracovanie témy slovenského exilu?

Musíme si úprimne povedať, že v tomto prípade nešlo v skutočnosti o historika Jozefa Rydla, ale prioritne o Maticu slovenskú s cieľom za každú cenu vyrobiť hoci aj absurdnú kauzu a roznášať najstaršiu národnú ustanovizeň po médiách. To, že táto téma dostala toľko mediálneho priestoru aj s prehnanými hysterickými komentármi niektorých novinárov, svedčí o tom, že Matica je v neustálom negativistickom drobnohľade a je tu snaha za každú cenu ju pred slovenskou verejnosťou škandalizovať. V každom prípade je Matica slovenská otvorená diskusii a Historický odbor MS už vedeniu ustanovizne avizoval, že oslovil dcéru Daniela Rapanta Helenu Rapantovú so zámerom stretnúť sa a o veci spoločne hovoriť.

Pre vysvetlenie, Historický odbor Matice slovenskej je činný už od čias prvej Československej republiky, v súčasnosti sú v jeho radoch také významné odborné osobnosti ako jeho predseda profesor Róbert Letz či profesor Martin Homza. V rámci historickej tradície je Historický odbor MS dobrovoľným matičným vedeckým odborom združujúcim mnohé osobnosti slovenského vedeckého života a cenu Daniela Rapanta udeľuje autonómne, nepotrebuje k tomu súhlas predsedníctva ani výboru MS. Dobrovoľní členovia Historického odboru MS ocenili Jozefa Rydla za odborné spracovanie témy slovenského exilu, čo tiež niektoré médiá, politici a dokonca niektorí iní historici ignorovali. Nie je možné spájať Cenu Daniela Rapanta s ničím iným, a už vôbec nie s bulvárnymi článkami. V serióznej spoločnosti musia byť na každé očierňujúce tvrdenia takého medializovaného typu dôkazy, teda smerodajné je iba právoplatné odsúdenie v trestnom či disciplinárnom konaní alebo iné obdobné sankcie v rámci akademického prostredia na území Slovenskej republiky, ktoré však v tomto prípade neexistujú. Bohužiaľ, naša spoločnosť sa posunula do nového štádia, kde sa intenzívne medializované fámy vydávajú za pravdy a niektorí novinári v rozpore s legislatívou Európskej únie zneužívajú žurnalistiku na účelové politické kampane.

Cena Daniela Rapanta nie je cenou Matice slovenskej ako ústredia, ale ako som spomínal cenou dobrovoľného Historického odboru Matice slovenskej, ktorý združuje dobrovoľných členov a je samostatne a samosprávne fungujúcim záujmovým odborom. Znamená to, že historici pôsobia v rámci Matice autonómne?

Mnohé matičné odbory, vrátane Historického odboru MS, majú dokonca vlastnú právnu subjektivitu. Nie je možné interpretovať, že ustanovizeň riadi a zodpovedá za všetkých dobrovoľných 27 500 členov, s výnimkou svojich zamestnancov. Členovia však nesmú porušovať stanovy MS a zákon o MS, inak im v krajnom prípade hrozí zrušenie členstva. Okrem vedeckých osobností – dobrovoľných matičiarov združených napríklad v Historickom odbore MS fungujú v rámci štruktúry MS aj profesionálne vedecké pracoviská s našimi zamestnancami, ako je napríklad Slovenský literárny ústav MS či Slovenský historický ústav MS.

Kritici tohto ocenenia poukazujú na to morálne či rodinné ukotvenie bývalého poslanca slovenského parlamentu za SNS. V tej kritike som zatiaľ nepostrehol výčitky smerom k jeho ocenenej práci. Nebolo napriek tomu chybou, že ocenenie získala osobnosť, ktorú časť verejnosti vníma ako kontroverznú?

Pozrime sa na slovenskú spoločnosť a možno aj za hranice našej republiky. Časy sa zásadne pritvrdili, reálne kontroverzie už ťažko odlíšiť od fabulovaných kontroverzií a je jedno, či ide o osobnosti, alebo organizácie. V rámci nenávistných kampaní už nevieme rozlíšiť, kde sa začína politika a kde odborná polemika, kde osobné pomsty a podobne. Výber laureáta je plne v rukách uznávaných osobností slovenského vedeckého života činných v Historickom odbore MS, ktorí vždy hodnotia len odbornú prácu oceneného. Predsa bulvár nemôže byť v tomto prípade smerodajný. Chcem tiež zdôrazniť, že až neskôr som sa dozvedel zaujímavú skutočnosť, že historika Jozefa Rydla za odborný prínos pre taliansku a európsku kultúru ocenenil najvyšším štátnym vyznamenaním aj bývalý prezident Talianskej republiky Oscar Luigi Scalfaro.

Poslankyňa Renáta Kaščáková na vás zaútočila tvrdením, že väčšina rozpočtu Matice ide na platy a na vedeckú činnosť dávate len osemtisíc eur. Môžete túto sumu komentovať?

Je to vyslovene nepravdivé tvrdenie. Veda v Matici slovenskej bola tento rok financovaná sumou 269 513 eur. Najväčšie výdavky smerovali na matičnú vydavateľskú činnosť, literatúru, históriu a archív. Vnímame to ako účelový pokus nájsť si ďalšiu zámienku na útok proti Matici, a to hlavne na tému dotácie zo strany štátu, ktorá sa, mimochodom, od roku 2010 nevalorizovala a nie je ani v porovnaní s tým, čo Matica urobila a robí pre slovenskú kultúru, veľká. Je poľutovaniahodné, že tieto nepravdivé informácie zazneli na parlamentnej pôde a práve počas 100. výročia vzniku Československej republiky a podpísania Martinskej deklarácie, za ktoré sa zasadili aj matičiari. Za všetkých spomeniem Dr. Matúša Dulu, jedného zo zakladajúcich matičných členov z roku 1863 a predsedu Slovenskej národnej rady práve v roku 1918.

To znamená, že 18 percent rozpočtu smerovalo na vedeckú činnosť. Čo všetko pod to zahŕňate? Aké vedecké odbory združuje Matica?

Keďže máme voči verejnosti zodpovednosť za využitie verejných zdrojov, áno, až 18 % rozpočtu z tejto štátnej dotácie smerovalo do vedy, čo nie je málo. Každý rok spracovávame pre ministerstvo kultúry detailný odpočet využitia financií, ktorý dokazuje, že štátne i neštátne finančné zdroje vynakladáme transparentne a efektívne.

Do profesionálneho vedeckého portfólia ustanovizne patrí Slovenský literárny ústav MS, Slovenský historický ústav MS, Krajanské múzeum MS, Archív MS, Stredisko národnostných vzťahov MS, ako aj dobrovoľné záujmové vedecké odbory – Historický odbor MS, Politologický odbor MS, Vlastivedný odbor MS, Záujmový odbor regionalistiky MS, Pedagogický odbor MS a Národohospodársky odbor MS. Okrem toho sme zrealizovali vedeckú činnosť aj v rámci Vydavateľstva MS, Informačného ústredia MS, hlavných podujatí MS a rôznorodých vedeckých aktivít. Výdavky sa týkali nákladov na vedecké konferencie, semináre, kolokviá, tematické podujatia a aktivity, vedecký výskum, vydávanie zborníkov a popularizačných publikácií a v neposlednom rade na zabezpečenie mzdových nákladov na udržanie vedeckých profesionálnych pracovníkov a základného chodu vedeckých útvarov.

Matičná veda ďalej iniciuje a pre ostatné nevedecké pracoviská pripravuje historické podklady pri odhaľovaní pamätníkov, tabúľ a búst, ako aj pri organizovaní putovných podujatí (ako jediná inštitúcia sme zorganizovali putovné podujatia na tému Slováci v česko-slovenských légiách 1914  1920 v Košiciach, Žiline, Vranove nad Topľou a iných mestách a obciach Slovenska). Mimochodom, v rámci dôležitého roka 2018 to bola jedine Matica slovenská, ktorá odhalila k 100. výročiu Česko-Slovenska zásadné pamätníky. Išlo o bustu a tabuľu prvého česko-slovenského župana Samuela Zocha v Bratislave, pamätník a bustu predsedu SNR a MS Matúša Dulu v Martine a pamätnú tabuľu spisovateľovi a legionárovi Jankovi Jesenskému v Lučenci. Samotné 80. výročie tragickej Viedenskej arbitráže v roku 1938 sme si pripomenuli pamätníkom v Pavlovciach nad Uhom a pamätnou tabuľou v Slanci. Dalo by sa vymenovať ešte mnoho podobných aktivít.

Ako je možné, že členka Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá operuje s takouto diametrálne odlišnou sumou?

To je otázka na ňu. Išlo o hrubé a do určitej miery veľmi nebezpečné zavádzanie verejnosti dokonca vo verejnoprávnom rozhlase. Pri zamýšľaní sa, kde mohla vzniknúť zlomyseľná informácia o „osemtisícoch eurách“, sa môžeme len domnievať, že v rámci rôznorodých položiek rozpočtu MS pri podpore profesionálnej a dobrovoľnej vedy je položka v rovnakej sume, ktorá však predstavovala iba tie financie, ktoré majú dočerpať dobrovoľné vedecké odbory v roku 2019, keďže tak nestihli urobiť v roku 2018.

Ďalšia opozičná poslankyňa Viera Dubačová by dokonca chcela na parlamentnej pôde otvárať tému zmyslu a fungovania ustanovizne. Váš názor?

Od 19. storočia sa vždy našli takíto politici. Svedčia o tom dejiny Matice slovenskej od čias Rakúsko-Uhorska až po súčasnú samostatnú Slovenskú republiku. Nemá zmysel to bližšie komentovať, pretože takýchto politikov tu bolo a ešte aj bude. Musíme si uvedomiť, že takéto útoky Matica slovenská znášala počas rakúsko-uhorskej monarchie, fašizmu i socializmu. Obzvlášť nesmieme zabudnúť na nevyberaný útok bývalého prezidenta Antonína Novotného na Maticu koncom 60. rokov 20. storočia, ktorý používal podobné argumenty. Tieto režimy tu už dávno nie sú, no matičná idea a národná inštitúcia žije stále. Pre mňa je najdôležitejšie sústrediť sa na matičnú činnosť, na to, čo mimoriadne a záslužné matičiari robia po celom Slovensku, ale aj v spolupráci s krajanmi.

Nie je toto všetko skôr dôkazom, že Matica stále málo aktívne vysvetľuje verejnosti svoj zmysel, ako keby ju nevedela vtiahnuť do svojho sveta?

Budúci rok oslávime 100. výročie oživotvorenia Matice slovenskej z roku 1919. Bude to zároveň príležitosť vysvetliť verejnosti aktuálne poslanie a zmysel existencie Matice slovenskej pre slovenský národ, súčasnú Slovenskú republiku a spoločnosť. Je pravda, že v minulosti na to predstavitelia možno zabúdali. Dnes sa v Matici dostala k slovu už aj mladá a stredná generácia, ktorá si dala za prioritnú úlohu vysvetliť verejnosti súčasné poslanie ustanovizne. Veď Matica slovenská ako jediná masovo udržiava a reálne rozvíja národno-duchovný pilier štátu. Máme mladý štát, o ktorý sa treba starať nielen materiálne, ale aj ideovo a duchovne. To znamená, že popri rozvíjaní rôznych oblastí nemôžeme podceňovať význam kultúrnych, ideových a historických tradícií pre existenciu a budúcnosť Slovenskej republiky.

V nestabilnom období, keď náš východný sused zažíva ozbrojený konflikt, mestá západnej Európy terorizujú extrémisti, čiže celkovo sa Európa potáca v nestabilite a rozvinutý sociálny systém nie je samozrejmý pre každú krajinu, musíme v našom národe podporovať národné povedomie, kolektívnu historickú pamäť národa, ale aj formovať mladé osobnosti pre budúci národný, spoločenský, kultúrny či vedecký život. Matica slovenská podporuje povedomie o Slovensku ako o sebavedomej a suverénnej krajine s vlastnými národnými tradíciami a občianskymi hodnotami. Treba však povedať, že je rozdiel vo vnímaní Matice v médiách a v jednotlivých častiach Slovenska. V mnohých krajoch sme pevnou súčasťou regionálnej kultúry, dokonca bez miestnych odborov MS by v mnohých regiónoch Slovenska úplne absentovala miestna kultúra, keďže došlo k zrušeniu viacerých osvetových stredísk i zníženiu počtu kultúrnych pracovníkov na odboroch kultúry.

Tento rok Matica stála za 361 projektmi regionálnej kultúry s národnou tematikou, či za 32 vydanými knižnými titulmi. Čo konkrétne z toho bolo z pohľadu Matice najdôležitejšie?

Len doplním, že do týchto projektov dokonca nie sú ešte zahrnuté celoslovenské podujatia Matice slovenskej, ktorými si pripomenula osobnosti a udalosti tzv. osmičkových výročí. A od novembra 2017 sme zverejnili viac ako 98 reportáží a historických dokumentov!

Úlohy Matice slovenskej presne definuje zákon o MS, čiže každá úloha je dôležitá. Najviac sa však zameriavame na členskú základňu, regionálnu kultúru, vedu a vydávanie kníh a publikácií. Činnosť Matice slovenskej je však taká mnohovrstvová, širokospektrálna a celoslovenská, že je až zázrak, ako ju každý rok pri štátnej dotácii 1 494 mil. eur realizujeme. Dokážeme svoj rozpočet navýšiť aj o vlastné zdroje, ale tie sú pomerne nízke a nestabilné. Napokon, Matica nie je podnikateľský subjekt a nedokáže si na seba zarobiť. Ani dividendy z Neografie nie sú pre nás každoročnou istotou, keďže je to klasická obchodná spoločnosť. Každý rok tak môžeme hospodáriť približne s dvoma miliónmi eur, čo je rozpočet malej slovenskej obce, ale historické a zákonné úlohy sú paradoxne celoslovenského charakteru. Ekonomická situácia v MS je síce stabilizovaná, ale určite potrebujeme na svoju základnú činnosť viac financií. Podfinancovanie kultúry a vedy je však celoslovenským problémom.

Napriek všetkému som hrdý na každú matičiarku a každého matičiara za ich nesmiernu aktivitu v prospech spoločnosti. V súčasnosti zastrešujeme 490 miestnych odborov s približne 27 500 členmi, 242 umeleckých skupín a kolektívov, 30 divadelných súborov, 13 záujmových a vedeckých odborov a 33 profesionálnych oblastných stredísk. Aktívni sme v oblastiach od kultúry cez vedu, vzdelávanie, archívnictvo, prácu s deťmi a mládežou, spoluprácu s krajanmi v zahraničí až po vydávanie kníh a periodík či požičiavanie krojov a kostýmov verejnosti.

Ako ste z pohľadu predsedu spokojný s prvým uceleným rokom svojho šéfovania? Ako sa Matica zmenila od posledných volieb vedenia v roku 2017?

Vykonali sme obrovské množstvo profesionálnej, odbornej i dobrovoľnej vlasteneckej záslužnej práce. V roku 2018 – Roku slovenskej štátnosti s mnohými významnými výročiami sme ako jediná inštitúcia v mnohých mestách a obciach zorganizovali sériu podujatí na pripomenutie si prvého Česko-Slovenska. Jedine Matica slovenská si takto spomenula na Slovákov v česko-slovenských légiách, Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a k storočnici odhalila zásadné busty a pamätníky. V matičných aktivitách a podujatiach dominovali najmä výročia Slovenského povstania, Žiadostí slovenského národa a prvej SNR v roku 1848, prvého Česko-Slovenska v roku 1918, Krajinského zriadenia v roku 1928 a autonómie v roku 1938, Slovenského národného povstania v roku 1944 či vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Pripomenuli sme si aj smutné 80. výročie Viedenskej arbitráže kultúrnymi a vedeckými aktivitami. Bohužiaľ, štátu a verejnosti ušlo aj 50. výročie prijatia zákona o federácii Česko-Slovenska, čo bol dôležitý míľnik k roku 1993, a iba Matica naň poukázala. Už nehovoriac o pripomenutí si takých osobností, ako bol „slovenský Sokrates“ Adam František Kollár. Jeho tohtoročné 300. výročie narodenia sme si uctili priamo vo Viedni a aj natočením krátkeho historického dokumentu. Nemožno všetko vymenovať.

Nezakrývame si oči ani pred problémami inštitúcie z minulosti, ako je Národný poklad SR či snahy zneužiť Maticu slovenskú ako akúsi tribúnu na šírenie vyhrotených politických názorov. Minulý rok tiež bola vyvolaná mediálna kauza o poškodených obrazoch zaslúžilého umelca Vincenta Hložníka. Obrazy však nikdy neboli Maticou poškodené! To potvrdila aj štátna reštaurátorka a o čom sa verejnosť presvedčila na výstave v Terchovskej galérii umenia.

Autor: Ľudovít Kusal

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Generál Šándor: Želal by som si, aby voľby do europarlamentu vyústili do lepšej a od ľudí neodtrhnutej Únie

0:00 Generál Šándor: Želal by som si, aby voľby do europarlamentu vyústili do lepšej a od ľudí neodtrhnutej Únie

ROZHOVOR „Všetko sa nedá vtesnať do zákona, nechcime na všetko legislatívnu normu, riaďme sa aj zdra…