Šéf Inakosti Macko: Pre nás je kľúčové dosiahnutie registrovaných partnerstiev. Štátne inštitúcie podporili Dúhový pride prvýkrát, ale už aj predtým podporovali iné LGBTI projekty

8.7.2018 0:00

ROZHOVOR Politici i spoločnosť nás už viac akceptujú, ale stále sa stretávame s nejakými prekážkami, napríklad vo forme rôznych administratívnych odmietaní, hovorí o pripravovanom ôsmom ročníku Dúhového pridu Bratislava (14. 7. 2018) riaditeľ Iniciatívy Inakosť a jeden z jeho organizátorov Martin Macko.

Šéf Inakosti Macko: Pre nás je kľúčové dosiahnutie registrovaných partnerstiev. Štátne inštitúcie podporili Dúhový pride prvýkrát, ale už aj predtým podporovali iné LGBTI projekty
Foto: TASR
Popis: Martin Macko

Ktorá z relevantných politických strán v súčasnosti najviac reprezentuje názory a program gejov a lesieb na Slovensku? O ktorej si viete povedať, že je tá "naša"?

Za normálnych okolností by politické preferencie LGBT ľudí boli približne rovnaké ako u väčšiny. Dnes sa však viaceré strany k nim negatívne vyhraňujú, takže nemajú dôvod ich voliť.

Myslel som to tak, že ktorá presadzuje váš program...

Zo strán, ktoré sú na politickej scéne dlhšie, je to, samozrejme, SaS, ktorá má registrované partnerstvá v programe od začiatku. Z novovznikajúcich subjektov cítime podporu a záujem u Progresívneho Slovenska a strany Spolu.

Stretávate sa s politikmi týchto strán? Dohadujete si napríklad spoločný postup?

Nejde o to, či sa s niekým stretávame, ale u týchto strán cítime záujem spájať, hľadať čo máme spoločné a či takýto pohľad majú aj ku komunite LGBTI ľudí.

Saskári sa však k vašim právam alebo otázkam už dlhšie aktívne nehlásia. Nie ste z toho sklamaní? Richard Sulík je značnou časťou homosexuálnej subkultúry označovaný za homofóba, dokonca bol v ankete o tento nelichotivý titul.

To nebola naša anketa, anketa Inakosti, čiže nechcem sa k nej vyjadrovať. SaS má stále v programe snahu o prijatie registrovaných partnerstiev, čo oceňujem. Na politickú taktiku a komunikáciu však určite máme rôzne pohľady. Nebolo šťastným krokom, keď sa napríklad dopredu ešte pred koaličnými rokovaniami vzdávali časti svojho programu, alebo hovorili, že je pre nich menej podstatný. Vytvoril sa tak dojem, že to síce majú v programe, ale zároveň to pre nich nič neznamená.

Na druhej strane, dá sa z toho, že chystaný ôsmy Pride podporili aj Ministerstvo kultúry SR, Bratislavský samosprávny kraj a  hlavné mesto SR Bratislava, niečo usudzovať? Sú politici k podpore práv ľudí rovnakého pohlavia viac otvorení?

Určite sme ako spoločnosť už inde ako pred pár rokmi. Pri organizácii nám pomohlo aj to, že tento rok pochod organizujeme ako občianske združenie. Inštitúcie, ktoré spomínate, podporili Dúhový pride Bratislava prvýkrát, ale už aj predtým podporovali projekty iných LGBTI organizácií. Pre nás je dôležité, že podpora ide z viacerých sfér a vrátane  firiem a samotných ľudí z komunity.

Čiže celkovo je spoločnosť nastavená priateľskejšie? Cítite nejaký rozdiel oproti roku 2015, keď ste zo strachu, respektíve z dôvodu nálad v spoločnosti, históriu pridov prerušili?

My sme sa nebáli ani v tom 2015, ale cítili sme, že spoločnosť je otrávená kampaňou pred referendom (referendum o rodine, organizované Alianciou za rodinu – pozn. PL.sk) a aj z pohľadu nedostatku organizačných kapacít bolo vtedy lepšie jeden ročník vynechať. Kampaň mala negatívny dosah na akceptáciu LGBTI ľudí v slovenskej spoločnosti. Napríklad počet ľudí ktorým podľa reprezentatívnych prieskumov verejnej mienky prekážal gejský alebo lesbický pár v susedstve vzrástol z 30 percent v roku 2012 na 46 percent v 2017. Na druhej strane je pozitívnym trendom, že samotní LGBTI ľudia sú otvorenejší, viac vystupujú na verejnosti a svojím reálnym životom vyvracajú mýty, ktoré v spoločnosti existujú.

S čím negatívnym, alebo povedzme prekvapivým ste sa stretli pri organizovaní tohtoročného Pridu?

Tento rok ide už o 8. ročník podujatia a dá sa povedať, že už ideme v zabehnutých koľajach. Máme ambíciu prichádzať s novými vecami a pritom nás prekvapili rôzne administratívne prekážky. Treba si uvedomiť, že koncerty a sprievod po historickom centre si vyžaduje veľa povolení. Nie je to jednoduché, sú tam prevádzky, ktoré majú svoje terasy a podobne. Roky sa nám nedarí dohodnúť s mestom na pravidelnom termíne podujatia. Chceme sa rozšíriť počet aktivít a stať sa celodenným festivalom, a preto uvažujeme, že v budúcnosti sa bude konať na Námestí slobody.

Mení sa nejakým spôsobom aj vaša komunita? Alebo sa stretávate s rovnakými prekážkami ako v minulosti?

Keď sme si robili v minulom roku celoslovenský LGBTI prieskum, v ktorom bolo zapojených vyše dvetisíc ľudí, vyšlo nám ako najpálčivejšie dosiahnutie registrovaných partnerstiev, alebo nejakej formy právneho uznania párov rovnakého pohlavia. To je pre nás stále kľúčové. Pre postoje väčšiny k tejto komunite sa ukazuje ako najdôležitejšie, či osobne poznajú niekoho z nej vo svojom okolí. Prieskum verejnej mienky z roku 2016 ukázal, že stále vyše 60 percent občanov nepozná vo svojom okolí, v rodine, na pracovisku geja alebo lesbu. A  práve osobná skúsenosť rúca bariéry, ľudia menia názor.

Prieskum, ktorý spomínate, zahŕňal vyše polovicu respondentov z Bratislavského kraja. Vychádzalo to z vášho vedomia demografie?

Do prieskumu sa zapojilo vyše 40 percent respondentov z Bratislavského kraja. V súčasnosti na Slovensku nemáme žiadne oficiálne štatistiky o LGBTI ľuďoch, a tak to nemáme s čím porovnať. Výskumy zo zahraničia ukazujú, že LGBTI sú koncentrovaní vo veľkých mestách, takže to môže zodpovedať realite aj u nás.

Čo vám prieskum ešte ukázal?

Že stále je veľmi citlivá otázka coming outu, aj keď v Bratislave sa tieto obavy môžu zdať zbytočné. Stále je silná akási diskriminácia na pracoviskách, ľudia sa boja, ako zareaguje ich pracovné prostredie na túto informáciu. Len okolo 13 percent homosexuálov hovorí, že všetci ich kolegovia v práci vedia o ich identite.

A viete aj o konkrétnych prípadoch, keď je takto orientovaný človek v práci aj postihovaný?

Tieto prípady existujú, ale miera ich eportovania príslušným inštitúciám je veľmi nízka. Je to spôsobené aj nízkou vymožiteľnosťou práv na Slovensku, čo je problém pre všetkých. Môže ísť napríklad o zastavenie kariérneho rastu či nižšie platové ohodnotenie. Chceme ísť ale pozitívnou cestou, chceme vyzdvihovať spoločnosti, ktoré majú pozitívne politiky. Tento rok dostala ocenenie od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR spoločnosť Accenture Slovakia, ktorá svoje firemné benefity poskytuje všetkým párom či heterosexuálnym alebo párom rovnakého pohlavia. To je podľa nás cesta, ktorou by sme chceli ísť.

Pri tom prieskume ma zaujalo aj to, že najviac ľudí z vašej komunity, až dve tretiny, považuje za problém to, že si neveria sami sebe. Pracujete na tom?

V našej ďalšej činnosti sa chceme oveľa viac zamerať na komunitu. Pôjde o projekty s psychologickým a právnym poradenstvom, zviditeľňovanie ľudí z komunity, ktorí môžu slúžiť ako vzory pre ostatných.

Tohtoročné podujatie má upozorniť na odchody mladých LGBTI ľudí do zahraničia. Sú odchody LGBTI ľudí do zahraničia významnejšie ako u väčšinovej populácie? Súvisia tieto dve okolnosti spolu?

Mladí LGBTI ľudia majú rovnaké dôvody na odchod ako všetci ostatní, ale pridáva sa k nim fakt nízkej akceptácie v spoločnosti. Ich motivácia je tak ešte väčšia. Celoslovenský LGBT prieskum nám tiež ukázal, že dve tretiny LGBT ľudí zvažovali alebo zvažujú odchod do zahraničia práve z dôvodu, že tam sme viac akceptovaní. V komunite panuje aj veľká miera rezignácie a frustrácie z vývoja na Slovensku, čo podporuje pasivitu. Preto chceme zviditeľniť ľudí, ktorí sa snažia o zmenu, ostali tu alebo sa dokonca vrátili zo zahraničia.

Čím by ste chceli ľudí pozvať na tohtoročný Dúhový pride pozvali? Prečo by mali prísť?

Hlavnou myšlienkou je, všetci ľudia sú si rovní bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Chceme vychádzať z toho, čo nás ako spoločnosť na Slovensku spája. A, samozrejme, je tu kultúrny program, na akcii vystúpia skupiny Korben Dallas, Modré hory, Sendreiovci či speváčka Katarzia.

Koľko ľudí očakávate na pochode? Aké číslo by vás potešilo?

Každý ročník chceme v účasti prekonať ten predchádzajúci, vtedy sme spokojní. Na minuloročnom pride bolo tritisíc ľudí, čiže potešilo by ma aspoň takéto, ak nie vyššie číslo.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Škoda, že tu nemáme radar USA. Rusko a Nemecko? Predtým Ribbentrop-Molotov, dnes Nord Stream, hovorí Tomáš Pojar

10:20 Škoda, že tu nemáme radar USA. Rusko a Nemecko? Predtým Ribbentrop-Molotov, dnes Nord Stream, hovorí Tomáš Pojar

ROZHOVOR Český diplomat, bezpečnostný analytik a prorektor vysokej školy CEVRO Institut Tomáš Pojar …