Schulz nech si kváka, to nie je podstatné. Catherine Ashtonová, to bol „mega fail”. Europoslanec Richard Sulík pre PL o imigrantoch, EÚ i Ficovi

0
Richad Sulik, europoslanec, predseda Sloboda a solidarita (Autor: Jozef Hübel)

Váš dlhodobý postoj proti kvótam rozdeľovania migrantov je známy, naposledy ste to vyjadrili svojíím hlasovaním aj v Európskom parlamente. Navyše kvóty odmieta aj Robert Fico a naša vláda. Prečo je tento systém nespravodlivý?

Nie je nespravodlivý, ale je nefunkčný. Povinné kvóty sú v podstate výzvou pre prevádzačov, aby sem dostali ďalších ľudí. To je podstatná vec. Okrem toho sú tu ešte ďalšie dve dôležité veci: narúša to suverenitu krajín, keď niekto v Bruseli rozhodne, že na Slovensko pôjde toľko a toľko žiadateľov, ktorí sem vôbec nechcú ísť a nebude o tom môcť rozhodovať Slovensko. To je po prvé. A po druhé, nezohľadňuje to vôľu migrantov. Kvóty sú zlým riešením, preto ich odmietame. Ale existujú aj iné riešenia, no Európska únia sa na ne zatiaľ nezmohla, ani ich predložiť. Tu nestačia výzvy k solidarite, tu treba skutočne funkčné riešenia, napríklad také, aké sme predložili my.

Ako by ste vy osobne riešili migračnú krízu, ste predsa europoslanec a práve v Bruseli sa rozhoduje o spôsobe pomoci, či o riešení ako takom. Čo teda robiť?

Veľa vecí musí riešiť priamo Brusel, nie všetky, ale napríklad vonkajšiu ochranu hraníc. Čo by však EÚ mala predovšetkým robiť? Vyvinúť maximálne úsilie na stabilizáciu v problémových krajinách ako Sýria, Irak, Líbya. Ďalej by mala zriadiť dva centrálne utečenecké tábory, ktoré by boli mimo územia EÚ, to je dôležité.

Kde by mali byť podľa vás tieto dva zberné tábory, kde by sa spravodlivo posudzovali jednotliví žiadatelia o azyl?

Jeden by mal byť niekde v Severnej Afrike, prichádzajú do úvahy krajiny, kde je relatívny pokoj, teda Tunisko či Egypt. Tento tábor musí, samozrejme, financovať EÚ, musí v ňom garantovať bezpečnosť. Druhý tábor by mal byť buď na Balkáne, napríklad v Srbsku, tam už rokovania prebiehajú, no do úvahy prichádza tiež Turecko, ale to je na zváženie. V každom prípade tam musia odteraz skončiť všetci žiadatelia o azyl a nemôže sem prísť, ako sa im zachce. To, čo teraz zažívame, je doslova invázia migrantov a my ani dosť dobre nevieme, či sú to utečenci alebo nie sú. Nachádzajú sa tu úplne ilegálne, bez akejkoľvek registrácie a tak to jednoducho nesmie byť.

Ako beriete doslova vyhrážku predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, že ak krajiny ako Slovensko neprijmú kvóty navrhované Bruselom, budeme znášať konzekvencie?

Vyhráža sa, lebo nemá žiadne rozumné argumenty. Ale toto robia Nemci pravidelne, že sa začnú vyhrážať. To je aj moja osobná skúsenosť v nemeckých médiách, že keď im dôjdu argumenty, tak sa začnú vyhrážať. Schulz patrí k nim, ale nech si kváka, to nie je podstatné. To podstatné je totiž to, že treba predložiť riešenia a treba trvať na ich realizácii.

Nemecko uzavrelo svoje hranice pre utečencov smerujúcich na ich územie z Rakúska. Nie je to podľa vás začiatok konca Schengenu, pretože dnes je to ta, zajtra to môže byť na našich hraniciach?

Jasné, k tomu dôjde. Predstavte si veľký prúd migrantov, ktorý sa skrátka valí po nejakej trase, momentálne je to trasa Maďarsko – Rakúsko – Nemecko. A keď tam teraz dáte niekde zátarasu niekde na rakúsko-nemeckej hranici, stane sa to, že sa tam začnú tí ľudia sústreďovať a zbierať. V tom prípade kamžitou reakciou bude, možno s jedno- alebo dvojdňovým oneskorením, že Rakúsko uzavrie hranicu s Maďarskom. Takže začne sa táto migračná vlna zbierať na maďarsko-rakúskej hranici, ale to už sa bavíme o hranici, ktorá je od nás 15 kilometrov vzdušnou čiarou. Logicky nastane to, že potom budú prúdiť tam, kde budú môcť a slovensko-maďarská hranica je doslova poruke.

Ako v tomto kontexte vnímate zriadenie tzv. dočasného tábora na slovensko-rakúskej hranici v Bergu. Nebude to tak isto dôvod na zriadenie kontrol aj medzi nami a Rakúskom?

Dočasný tábor pri Bergu pre 60 ľudí je podľa mňa doslova nepodstatný detail v celej tejto diskusii. Takže vôbec tým nezabíjajme čas. Pokiaľ ide o hraničné kontroly, to je vážnejšia vec. Ak totiž ten prúd utečencov nebude môcť tiecť smerom do Rakúska a ďalej do Nemecka, lebo tam už majú dve bariéry, tak začnú prichádzať aj k nám. Preto bude slovensko-rakúska, ale najmä slovensko-maďarská hranica pod tlakom, pretože keď sa migranti nebudú môcť dostať do Nemecka cez Rakúsko, tak sa o to budú pokúšať cez Slovensko a Česko. Stane sa však to – lebo v tomto sú Nemci dôslední –, že ak to zistia, uzavrú nemecko-českú hranicu a teda všetci zostanú u nás na Slovensku alebo v Česku. Čiže tu jednoducho treba konať preventívne a už teraz byť pripravený na okamžité zavedenie hraničných kontrol. A pokiaľ ide o Schengen, rozhodnutím Nemecka z nedele 14. septembra o zavedení hraničných kontrol Schengen de facto prestal existovať.

Nakoľko by sa mal brať do úvahy hlas ľudí z Gabčíkova, ktorí v miestnom referende odmietli utečenecký tábor na území svojej obce?

V maximálnom rozsahu. Tam niet o čom diskutovať. Keby to napríklad bolo tak, že sa vyjadrilo 70 percent ľudí, ale nedosiahli to 50-percentné kvórum, ale keď sa proti vyjadrí 98 percent ľudí z tých, čo sa zúčastnili na referende, tak tam naozaj niet o čom diskutovať.

Neľutujete to, že nie ste už v NR SR, že ste už iba v Bruseli a na niektoré rozhodnutia u nás nemáte už takýto priamy vplyv?

Ale zasa na veľa iných vecí mám väčší vplyv, predsa len ten Európsky parlament je iná liga. Čiže svoje rozhodnutie vôbec neľutujem. Naopak, snažím sa svoju pozíciu a z nej vyplývajúce možnosti využiť na to, aby som ovplyvňoval slovenskú politiku, o to mi ide v prvom rade. Môžem vám povedať, že ak SaS pôjde do volieb sama a ja v tom prípade povediem kandidátku a ak budem mať možnosť, aby SaS bola súčasťou reformnej vlády, tak v tom prípade budem mať tiež snahu byť osobne súčasťou tejto vlády. Čiže neľutujem žiadne svoje rozhodnutie, naopak, myslím si, že som sa rozhodol dobre a zatiaľ sa mi všetky moje predpoklady napĺňajú.

Ako v súčasnosti hodnotíte politiku vlády, nielen v otázke migrantov, ale celkovo, pretože ste ekonóm a Slovensko stále vykazuje pozitívne čísla rastu HDP. Je to naozaj reálny obraz výkonnosti našej ekonomiky?

Áno, myslím si, že je. Či je to 3,0 alebo 2,8-percentný rast, je to v poriadku, ten rast tu máme. Ale ak sa pýtate na politiku vlády voči migrantom, tak by mali robiť menej politiky, menej vzbudzovať u ľudí strach, menej ich strašiť a o to viac predkladať vecné riešenia. Niečo v tom duchu, ako predložilo SaS.

SaS navrhuje zavedenie rovnej dane z príjmu na úroveň 15 percent. Z čoho vychádzate a čo je pohnútkou pre takýto návrh?

Môžete mať v tejto otázke dva rôzne prístupy. Môžete od ľudí veľa peňazí vybrať a potom ich nejako „veľkoryso“ prerozdeliť. Ale treba si uvedomiť jedno: vždy sa tam niečo rozkradne, živíme tým množstvo úradníkov, ktorých by sme živiť nemuseli. Ale hlavná nevýhoda tohto riešenia je v tom, že peniaze sa nenechávajú tým, ktorí ich vytvorili, ale dávajú ich tým, ktorí ich nevytvorili. To, samozrejme, znižuje celkové možnosti ekonomiky. Preto sme si v SaS povedali, že peniaze treba nechať u ľudí, ktorí ich vytvorili a to tak, že znížme im daň. Toto zníženie na 15 percent by spôsobilo výpadok vo verejných financiách jeden miliardu eur, a to je presne toľko, koľko ide dať Fico na tie svoje „sociálne almužny“. Čiže my hovoríme: neuplácajme ľudí nejakými almužnami – to je mimochodom čistá volebná korupcia, čo robí Robert Fico – ale najmä, neuplácajme ich almužnami, lebo tie spôsobia iba to, že v tom sociálne zlom stave budú spomínanými almužnami zabetónovaní. Naopak, dajme im priestor tvoriť a nezdaňujme výsledky ich produktivity.

Sú teda podľa vás sociálne balíčky vlády iba predvolebných ťahom alebo môžu reálne pomôcť občanovi?

Opakujem ešte raz, sú to sociálne almužny. Samozrejme, keď niekto doteraz musel za vlak platiť a odteraz ho má zadarmo, jemu osobne to pomôže, ale to je strašne krátkodobý pohľad. Lebo celú ekonomiku to zaručene poškodí, a to z viacerých dôvodov. A platí navyše v plnom rozsahu to, čo ste sa opýtali – je to obyčajná prasprostá volebná korupcia.

Vy ste sa pomerne jasne vyslovili proti pomoci Grécku, teraz tento problém sčasti zanikol pod vplyvom medializácie migračnej krízy. Napriek tomu je správne, že EÚ podporila Grécko a dala ma šancu?

Jasné, že nie. Veď to už bol tretí balíček. Prvé dva skončili presne tak, aké boli z nich obavy, teda nič toho, grécka ekonomika zlikvidovaná, peniaze v ťahu! Grécko svoje dlhy nikdy nesplatí. A tento tretí balíček – to bolo zbabelé a veľmi krátkozraké rozhodnutie európskych lídrov. Bohužiaľ, aj Robert Fico, ktorý tu doma mal veľmi „husté“ reči a robil tu ramená, tak v Bruseli sklopil zrak a zrazil podpätky a súhlasil. Ale to sú brutálne peniaze, 86 miliárd na tri roky, ktoré Gréci nikdy nesplatia.

Ako vidíte budúcnosť eurozóny, pretože Grécko bolo a stále je veľkým varovaním. Myslíte si, že v prípade jeho krachu – lebo to ešte stále je v hre – by mohla byť eurozóna ohrozená?

Nie. Myslím si, že Grécko malo eurozónu dávno opustiť a, naopak, si myslím, že tent krok – vystúpenie Grécka – by eurozónu posilnil. Je to jednoducho chorý článok,ktorý nemá v eurozóne čo hľadať a ťahá ju zbytočne dolu. Uvidíme, čo sa zmení po 20. septembri, teda po gréckych predčasných voľbách, a po nich až budeme vidieť, aká je tam vláda a či sa to divadlo nezačne celé odznova.

Mnoho ľudí kritizuje príliš byrokratický aparát Bruselu, prílišnú prebujnenú administratívu, tri sídla EP v Bruseli, Luxembrurgu a Štrasburgu, neprimerane vysoké platy aj vás europoslancov. Keď to teraz zažívate na vlastnej koži, je to podľa vás tak? Malo by sa to zmeniť?

Minimálne tie tri sídla by sa mohli zredukovať, keby išlo o mňa, tak iba na jedno. A mohlo by byť aj v Štrasburgu, nemuselo by byť silou mocou v Bruseli. Zrušenie jedného sídla by ušetrilo veľmi veľa peňazí – vyše 100 miliónov eur ročne. Pokiaľ ide o platy, človek môže ťažko súdiť o sebe, ale súhlasím s tým, že najmä pre ľudí z východnej Európy sú platy veľmi štedré. Osobne som to aj pred voľbami do europarlamentu vyhlásil, že s iniciatívou, ktorá by obmedzila výdavky na platy poslancov a ich asistentov, budem súhlasiť.

Ako by mala Európa reagovať na snahy USA oslabiť náš ekonomický priestor – napríklad aj živením tejto migračnej krízy? Je jedno z riešení aj normalizácia vzťahov medzi EÚ a Ruskom?

To by bolo v každom prípade žiaduce. Ale vy ste mi v tej otázke ako-keby podsunuli fakt, že Amerika vyvíja snahy na oslabenie Európy, myslím si, že toto je príliš zjednodušený pohľad. Celý svet vyvíja snahy na oslabovanie svojich konkurentov, ale podľa mňa, keby EÚ začala dôsledne sledovať svoje vlastné záujmy, tak snahy akýchkoľvek iných krajín na jej oslabenie by boli bezpredmetné. Tomuto sa teda musí EÚ venovať, teda obhajovať v prvom rade svoje záujmy.

Ako vy osobne vnímate sankcie voči Rusku. Podľa mnohých ekonómov nič nevyriešili. Mali by sme sa snažiť o dobré vzťahy s Ruskom, a to aj napriek napätej situácii medzi Ruskom a Ukrajinou?

Treba vedieť jedno – ukrajinská kríza sa začala v čase, keď EÚ zastupovala na čele jej diplomacie barónka Catherine Ashtonová, a to bol „mega fail“ (obrovské zlyhanie) , táto „teta“. Teraz je to už trochu lepšie a možno by sa mohli aj niektoré rozhodnutia z minulosti prehodnotiť. Ale v každom prípade EÚ spraví veľmi dobre, ak zlepší vzťahy s Ruskom, preto lebo znižuje to obchod, ohrozuje to bohatstvo u ľudí – aj v Rusku, ale aj Európanov – to je veľká škoda. A pokojne sa môže stať, že EÚ bude potrebovať Rusko pri riešení otázky Islamského štátu. Samozrejme, kríza na Ukrajine teraz nie je stredobodom záujmu, no aj tam musí EÚ dodržiavať nejakú konzistentnosť svojej politiky. Toto všetko je výzva pre európsku diplomaciu, pani Federica Mogherini, vysoká predstaviteľka EÚ, má pod sebou 4-tisíc úradníkov, tak azda zvládnu niečo vyjednať.

Najnovšie sa Rusi rozhodli viesť trasy plynovodu North Stream severnou vetvou tak, že bude míňať Ukrajinu aj Slovensko. Stratíme tým značné zdroje za tranzit. Čoho dôsledkom je takéto rozhodnutie?

Toho, že Ukrajina bola nespoľahlivý partner pri tranzite plynu cez jej územie. Niet k tomu čo viac dodať.

Kríza je v Európe nielen pre migrantov, ale akosi v úzadí je konflikt vo východnej Ukrajine, kde je prakticky vojna. Nebude sa EP zaoberať aj touto situáciou? Aké riešenia tu vidíte?

To je naozaj ťažká otázka a zložité riešenie. Je ilúziou si myslieť, že Rusko vráti Ukrajine Krym, to si žiadny reálne zmýšľajúci človek myslieť nebude. No a na Východnej Ukrajine treba v prvom rade hľadať diplomatické riešenia. V uplynulých dňoch sa x-tý raz dohodli, že už nebudú po sebe strieľať, že sa budú snažiť o prímerie a v tom treba pokračovať. Z pohľadu Európy treba tento konflikt v prvom rade zastaviť. A až potom riešiť, kto má aké nároky na aké územie.

Aká je podľa vás súčasná slovenská zahraničná politika – nielen v otázke migrantov, ale celkovo z pohľadu orientácie. Na jednej strane je prezident, na druhej vláda – často tu vidno dvojkoľajnosť. Nie je to na našu škodu?

Tiež vidím veľký rozpor vo vyhláseniach, ale to je jednoducho výsledok demokratického procesu. Ľudia si zvolili takúto vládu a ľudia si zvolili takého prezidenta a treba to akceptovať. Ani nemá zmysel diskutovať o tom, či je to na škodu alebo nie je a je to skrátka fakt, z ktorého treba vychádzať. Dokonca si ani nemyslím, že je to nejaká dráma, je úplne legitímne, keď prezident má svoj názor a vláda svoj.

Prečo sa u nás nedarí vytvoriť reálnu silnú protiváhu strane SMER-SD? Pravica u nás je rozdrobená a ani pol roka pred voľbami to nevyzerá na výraznú zmenu?

Máte úplnú pravdu… Pravica je rozdrobená a toto presne opisuje skutočnosť. Ortieľ bude musieť vysloviť v konečnom dôsledku volič tým, ako bude hlasovať. Predpokladám, že veľa strán neprekročí 5-percentnú hranicu, no zároveň som presvedčený, že ak SaS pôjde do volieb samostatne, tak túto hranicu prekročí. To podľa mňa povedie k očisteniu našej politickej scény, rôzne „ministraničky“ zaniknú a začne sa to celé konsolidovať.

Myslíte si, že aj vy ste položením Radičovej vlády prispeli k enormnému posilneniu postavenia Smeru, a teda aj rozdrobeniu síl a atomizácii slovenskej pravice? Pripúšťate to?

Áno, pripúšťam to, že sme k tej atomizácii prispeli. Odmietol som uvoľniť predsednícku stoličku Jozefovi Kollárovi a hoci vravel, že pred voľbami sa vyslovil, že zo strany neodíde, tak so svojou „družinou“ odišiel. Toto si myslím, že je nepodstatné. Dnes je fakt, že 11 pravicových strán má v slovenskom parlamente aspoň jedného poslanca a to je vešmi málo na to, aby mohla vzniknúť akákoľvek rozumná pravicová koalícia a toto treba prečistiť. A ukazuje sa, že toto môže prečistiť jedine volič.

Ako vidíte budúcnosť Európy? Aj vzhľadom na zlý demografický vývoj? Vzhľadom na oslabenie Európy migračnou krízou? Vzhľadom na napäté vzťahy EÚ a Ruska? Má EÚ podľa vás budúcnosť v tejto konštalácii, v akej súčasne je?

Ale áno. EÚ je projekt, ktorý sa za tých 70 rokov nejako vyvinul, ukázal životaschopnosť, je odolný, pretože už v minulosti tu boli nejaké krízy. EÚ je projekt, ktorý zvláda krízy, existuje síce množstvo vecí, ktoré na tomto projekte kritizujem, ktoré by sa mali zmeniť, napríklad to množstvo byrokratov. Veď 50-tisíc úradníkov rozhodne v Bruseli sedieť nemusí. EÚ by sa nemusela miešať do množstva vecí, ale nemyslím si, že táto kríza povedie k rozpadu EÚ. Môže sa stať, že kríza s Gréckom, ak nebudú mať európski lídri odvahu ju riešiť, povedie k rozpadu eurozóny, ale EÚ ešte chvíľu vydrží.


 

- Reklama -