Pohybom utečencov z Grécka balkánskou cestou do Nemecka sa vlastne porušili pravidlá Schengenu. Myslíte si, že krajiny európskej krajiny skôr či neskôr obnovia také kontroly na hraniciach, ako sme ich poznali v minulosti?
Pokiaľ sa situácia nezmení, je to veľmi pravdepodobné. Ale – v inej podobe. Viem si predstaviť nejaký, nazvime to „obmedzený Schengen“. Hraničné kontroly budú iba na hlavných ťahoch migrácie utečencov. Teda Maďarsko – Rakúsko – Nemecko. Nemá v tejto fáze zatiaľ zmysel zavádzať kontroly na hraniciach napr. SR – ČR, SR – Poľsko, ČR – Poľsko a pod. Aj toto sa však môže zmeniť. Závisí to predovšetkým od toho, koľko imigrantov nakoniec do EÚ príde. Ak to nebudú státisíce, ale milióny, schengenský systém padne sám od seba. Zároveň však treba jasne povedať, že v podobe, ako sme ho poznali doteraz, sa už rozpadá. Neschopnosťou EÚ strážiť vlastné hranice.
Bude Slovensko s ďalšími krajinami V4 v otázke kvót prehlasované alebo sa ich postoj v rámci EÚ bude akceptovať?
Ak by sme aj boli prehlasovaní, nič to na veci nemení. Pokiaľ slovenská vláda bude zotrvávať na svojom súčasnom stanovisku, a rovnaký postoj udržia aj Poľsko, Česko a Maďarsko, neexistuje sila, ktorá by tieto krajiny donútila, aby kvóty akceptovali. To sa však už bavíme v rovine otvoreného konfliktu. Napriek tomu sa dá predpokladať, že do parlamentných volieb sa postoj SR nezmení. Je tu ešte iný problém, ktorý sa príliš nekomunikuje. Prijatie kvót by totiž determinovalo, aby sme na našom území zriaďovali akési koncentračné tábory s obmedzením pohybu. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, ako by sme inak prinútili utečencov, pre ktorých nie sme cieľová stanica, ostať na našom území. Tu sa totiž ukazujú ďalšie a ďalšie právne, ľudsko-právne a iné problémy. Ďalším dôsledkom kvót je podpora nadnárodných mafií, ktoré sa živia prevádzačstvom. Kvóty sú pre nich v podstate motiváciou a tým podporujú nárast medzinárodného zločinu. Kvóty by mali zmysel iba vtedy, ak by sme vedeli okamžite uzavrieť (aspoň) vonkajšie schengenské hranice a tých utečencov, ktorí sú už v EÚ, by sme na ich základe prerozdelili. Inak nie.
Premiér sa už otvorene menovaním krajín (Taliansko, Francúzsko, Španielsko), ktoré bombardovali Líbyu a kritikou vývozu zbraní do rizikových oblastí niektorými krajinami EÚ, akoby staval mimo bezpečnostných štruktúr NATO. Ako si tieto jeho postoje vysvetľujete?
Vypätá situácia generuje emotívne vyhlásenia. Problém je oveľa zložitejší. Faktom je, že Kaddáfi ako keby „garantoval“ južnú hranicu EÚ. Pred odstránením Kaddáfiho som tvrdil, že situácia v Líbyi sa môže skončiť anarchiou vzhľadom na klanový systém, ktorý v nej vládne. Stalo sa. Podľa môjho názoru sa export demokracie západného typu do kultúrne nekompatibilného sveta neosvedčuje. Vidíme to v Iraku, v Líbyi, Afganistane… Osobne som presvedčený, že sme svedkami zlyhávania predstáv, že náš štýl života je žiadaný aj inde. Liberálna demokracia v dnešnej podobe začína zlyhávať a zdá sa, že sa zacykluje. Nie nevinne a beztrestne, ale samovražedne, sama do seba. V tomto kontexte môže mať pravdu tak R. Fico, ako aj tí, ktorí s ním nesúhlasia. Musíme si totiž uvedomiť podstatnú vec. Nie je v našich silách kontrolovať a riadiť turbulentné procesy. Na rozdiel od procesov lineárnych, ktoré vieme vyjadriť dokonca jednoduchými rovnicami. Aby ste ma pochopili. Turbulentným javom je napr. počasie. Jeho dlhodobá predpoveď, kde sa používajú zložité diferenciálne rovnice, je stále na úrovni veštenia. Pokiaľ sa politika preklopí do turbulentného stavu, môžeme nanajvýš veštiť. V politike zvykneme turbulentným stavom hovoriť kríza. R. Fico mal teda na citované vyjadrenia do istej miery nárok. Navyše, ak Západ vedel zasiahnuť v Afganistane, Iraku, nevysvetlil, prečo nevie zasiahnuť proti Islamskému štátu, ktorý má v masívnej miere utečeneckú krízu na svedomí. Pred kamerami sadisticky vraždí zajatých rukojemníkov aj zo Západu a Európa rozťahuje ruky na privítanie tých, ktorí pred Islamských štátom utekajú. Sme kultúrou, ktorá vymyslela pojem „ľudské práva“. Pýtam sa teda – kde je právo utečencov na bezpečný život v krajine, kde sa narodili? Kde je právo „neemigrovať“?
V súvislosti s exodom utečencov premiér aj minister vnútra v debatách zdôrazňujú najmä bezpečnostné riziká. Aj týmto sa vymedzujú voči ďalším krajinám EÚ, ktorých lídri akoby boli hlúpejší a tieto riziká si neuvedomovali.
Stále sme iba v rovine dohadov. Ak však samotní predstavitelia Islamského štátu hovoria o tom, že medzi utečencami sú tisíce ich prívržencov, treba sa mať na pozore. Tu musím aj poukázať na detinskú argumentáciu niektorých, aj našich politikov, ktorí tvrdia, že bojovníci Islamského štátu môžu do EÚ prenikať aj ako jednotlivci – turisti. Toto tvrdenie je zo skupiny idiotizmov. Áno, môžu. Naozaj iba ako jednotlivci. Vidíme, čo Islamský štát robí, ako sa snaží expandovať. Iba nekonečne naivný politik, alebo úplne hlúpy si môže myslieť, že Islamský štát nevyužije vlnu státisícov utečencov na to, aby do EÚ nedostal čo najviac svojich bojovníkov. Nie jednotlivcov. Stovky, až tisíce. Takisto nechápem, ako môžu niektorí bezpečnostní experti tvrdiť, že niečo podobné nehrozí, alebo že sa to dá vyselektovať. Ak to tvrdia, potom sú to len „užitoční idioti“ pre Islamský štát.
Z dvoch politikov, ktorí dostávajú šancu v televízii debatovať s premiérom (Figeľ, Bugár), ani jeden nepovedal Ficovi, že klame (prvý raz som to počul od poslanca SaS M. Poliačika v debate s ministrom Kaliňákom v relácii RTVS O 5 minút 12), keď neustále tvrdí, že medzi utečencami je 90 % mladých mužov, čím naznačuje aspekt, že ide o ekonomických migrantov, hoci aj vysoký komisár OSN pre utečencov a štatistiky ďalších relevantných inštitúcií hovoria, že v 80 % ide jasne o utečencov, ktorí utekajú pred dôsledkami vojny.
Jednoznačne, drvivú väčšinu utečencov tvoria tí, ktorí utekajú pred vojnou. Nie je jasné, odkiaľ R. Fico nabral údaj o 90 % mladých mužov. Aké také relevantné údaje azda môžu poskytnúť krajiny prvého kontaktu – Grécko, Taliansko. Ale aj to sú iba dohady a odhady. Navyše, v tejto kríze používame pojmy ekonomický migrant, vojnový utečenec ako niečo, čo je jasne a jednoznačne odlíšiteľné. Ale nie je. Keď utečenec zo Sýrie v dôsledku vojny hladuje, aký to je utečenec? Ekonomický alebo vojnový? Je tiež logické, že rodina vyšle do Európy toho najschopnejšieho člena, u ktorého je najlepší predpoklad, že úspešne zvládne cestu, aj všetko, čo ho potom čaká, aby následne prišla za ním. No s najväčšou pravdepodobnosťou takýmto členom rodiny bude mladý zdravý muž.
Premiér Fico v TA3 v relácii V politike vyhlásil, že ak budú kvóty schválené, tak Slovensko „prijme zásadné stanovisko, ktoré nebude len také plávanie medzi kameňmi“. Je schopný premiér v danej situácii postaviť na hranu aj členstvo Slovenska v EÚ, prípadne aj v NATO?
Je. Idú voľby.
Ako si vysvetľujete, že opozícia sa nedokáže v kríze utečencov vymedziť voči vládnym politikom, hoci z ich strany sa hrá najmä na emócie strachu a obáv, ide najmä o zdôrazňovanie bezpečnostných rizík, ohrozenie našej kultúry. Za akoby racionálnymi argumentmi je v podstate populizmus?
Nemá sa totiž ako. Tak ako samotným politikom EÚ chýbajú zmysluplné argumenty, chýbajú aj našim politikom. Navyše si treba uvedomiť, že sa nebavíme o probléme, ktorý má viacero dobrých a lepších riešení. Takým je napr. štátny rozpočet, a pod. Bavíme sa o probléme, ktorý nemá dobré riešenie, lebo to sa už zmeškalo. Napriek tomu ma zaráža, že najmä kresťanské opozičné strany nereflektujú vyhlásenia Sv. Otca Františka. Tieto strany tu majú obrovský priestor na debatu o solidarite. O téme, ktorú im R. Fico svojho času „ukradol“, pričom solidarita je jedným z pilierov kresťanskej viery. Samozrejme, priestor je nielen na debatu, ale aj na reálne skutky. Pokiaľ to, čo ich brzdí, sú blížiace sa voľby, ich motivácia je odporná a pokrytecká.
B. Bugár vyslovil kritické stanovisko o zlyhaní politikov aj médií. Ako by ste hodnotili pôsobenie médií v utečeneckej kríze, myslím najmä televízie a z tých verejnoprávnu. Nedávali príliš priestor ľuďom, ktorí roky pracovali s utečencami a vedeli by do debaty vniesť vecné argumenty.
Dosť ma prekvapovalo, že médiá, najmä elektronické, poctivo dodržiavali letnú, teda prázdninovú, štruktúru vysielania. Ako keby sa nič nedialo. Od naozaj profesionálnych médií som očakával okamžitú zmenu programu a reakciu. Čo mi chýbalo, bola diskusia. O bezpečnostných rizikách, solidarite, Schengene, kvótach, samotnej pozícii SR v EÚ a to, do akej miery sme ochotní vzdať sa suverenity, NATO, Sýria, Irak… Je toho veľmi veľa. Celé leto do EÚ prichádzalo i rádovo desiatky tisíc utečencov. Naše médiá mali prázdninovú vysielaciu štruktúru. Chvalabohu, že nevypukla tretia svetová vojna. Aj o tej by asi začali viac vysielať až v septembri.
