Samson pre PL: Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie

22. 9. 2017 6:00

ROZHOVOR Nemci si zvolia nové zloženie parlamentu. Angela Merkelová si zrejme ide po štvrté volebné víťazstvo v rade, ale pravdepodobne bude musieť uzavrieť koalíciu, a to so svojím najväčším súperom z predvolebnej kampane. Analytik Ivo Samson v rozhovore pre Parlamentné listy povedal, že takáto „veľká koalícia“ by bola najlepšie riešenie. Selektovanie krajín do užšieho jadra a dvojrýchlostné rozdelenie EÚ by znamenali začiatok konca Únie.

Samson pre PL:  Voliči AfD sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Nie sú to neonacisti. Užšie jadro by znamenalo koniec Európskej únie
Foto: TASR
Popis: Angela Merkelová a Martin Schulz
Parlamentné voľby v Nemecku sú predo dvermi a víťazstvo bloku (CDU-CSU - 36%) súčasnej kancelárky Angely Merkelovej je takmer isté. Črtá sa však koalícia práve s Merkelovej hlavným súperom, bývalým šéfom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom (SPD – 22%). Aj kancelárka tvrdí, že takzvaná „veľká koalícia“ by bola najlepším riešením. Súhlasíte s týmto tvrdením?
 
Pre svetovú aj európsku politiku platí, že kontinuita je zárukou stability, takže si azda všetci prajú víťazstvo Angely Merkelovej, akých si nájde potom partnerov do koalície, to už je na nej. Myslím si, že ak voľby dopadnú tak, ako vyzerajú prieskumy verejnej mienky, tak potom by došlo k tejto koalícii medzi CDU-CSU a SPD. Čo sa týka ďalších strán, tie sú v prieskumoch podstatne nižšie, či už je to Alternatíva pre Nemecko (AfD), Zelení alebo liberáli z FDP. To by voľby museli skončiť veľmi odlišne od prieskumov, aby Merkelová, ktorá pravdepodobne podľa prieskumov vyhrá, hľadala partnerov niekde inde okrem SPD. V každom prípade koalíciu asi ťažko urobí s AfD, to by išli sami proti sebe, to je nemožné, táto strana zostane v Bundestagu osamotená. Prieskumy verejnej mienky sú veľmi zradné. Poukážem napríklad na voľby v spolkovej republike Sársko z marca tohto roka, kde v porovnaní s verejnou mienkou CDU-CSU získala asi o sedem percent viac a SPD asi o šesť percent menej hlasov, ako predpovedali prieskumy verejnej mienky. To už vieme z voľby Donalda Trumpa, kde prieskumy preceňovali Hillary Clintonovú. Prieskumy nie sú až také dôležité, ale sú tu, čiže ak sa pozrieme do budúcnosti po voľbách, tak CDU-CSU zrejme tie voľby vyhrá, aj keď i tu je možný šok. Ide o to, akého partnera si nájde, ale myslím si, že SPD je ten hlavný partner.  
 
Pred voľbami sa objavili aj komentáre, podľa ktorých je vlastne úplne jedno, či by vyhral Schulz alebo Merkelová, pretože politika Nemecka v rámci EÚ by sa aj tak nezmenila. Politico nemecké voľby nazvalo: „Bojom o to, kto je lepší Európan“. Vnímate to tak aj vy? 
 
Čo sa imigračnej politiky týka, tam by SPD, ako sociálno-demokratická strana nemala iný prístup k imigrácii ako CDU-CSU, hoci to spočiatku vyzeralo tak, že to Merkelovej uškodí. Aj preto už pred štyrmi rokmi vznikla AfD, Alternatíva pre Nemecko, ale myslím si, že v tomto prípade sa toho veľa nezmení a Európy by mala zostať pokojná. To, čo je znepokojujúce napríklad pre Francúzsko, ale aj pre iných, by bolo, ak by Merkelová uzavrela koalíciu s FDP, teda s nemeckými liberálmi. Ta by to trochu zamiešalo karty, pretože FDP už tradične mala výsadnú pozíciu a obsadzovala vždy post ministra zahraničných vecí. Z toho majú niektoré európske štáty strach, ale ako tak čítam verejné zdroje, tak väčšina štátov v Európe by si želala kontinuitu a stabilitu v podobe víťazstva Merkelovej. 
 
Ako ovplyvnia voľby v Nemecku dianie v Európskej únii, nech už dopadnú akokoľvek. Bude pokračovať vytváranie toho užšieho jadra, v ktorom chce Slovensko vidieť aj premiér Robert Fico?
 
Už samotné pojmy užšie jadro a rozšírené jadro by znamenali koniec Európskej únie. Povedzme, že slovenský premiér pán Fico toto jadro často zdôrazňuje s tým, že Slovensko chce ísť do užšieho jadra, ale myslím si, že na toto Európska únia nevznikla, aby tu bolo nejaké užšie a širšie jadro alebo teda viac či menej rýchlostná Európa. To by sa potom Európska únia minula cieľom, ktoré sú stanovené Rímskymi zmluvami. Takto by to podľa môjho názoru nemalo fungovať. Keďže Nemecko je hospodársky hegemón v EÚ, domnievam sa, že bude trvať na tom, aby bez väčších strát na svojej ekonomike bolo za rovnoprávnosť a za rovnaký prístup k všetkým krajinám EÚ, ktoré si prešli svojou tortúrou, niekedy aj ponižujúcou. Pravidlá by mali byť zachované a myslím si, že Nemecko sa tohto bude držať, bez ohľadu na zloženie vlády. Aj vzhľadom na dejiny by sa ťažko  odhodlalo k tomu, aby zrazu vytipovalo niekoľko krajín, ktoré majú lepšie postavenie. To si myslím, že v prípade Nemecka nehrozí Nech už bude zloženie vlády akékoľvek.
 
Angela Merkelová a Martin Schulz
(zdroj:TASR)
 
Vo voľbách do Bundestagu (nemeckého parlamentu) sa o hlasy voličov uchádzajú aj ultranacionalisti z Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorí majú podľa niektorých prieskumov podporu okolo 9 až 11 percent voličov. K tomu pomohla anti-imigračná a anti-európska rétorika strany, ale prináša táto strana do nemeckej politiky aj niečo viac? 
 
Je to mladá strana, sú to len 4 roky, čo vznikla, pričom problémy s migráciou trvajú asi dva roky, takže v tom čase už bola AfD na svete. Myslím si, že súčasťou tejto strany je, nechcem povedať pravicová alebo ľavicová politika, ale je to politika, ktorá je proti niečomu a nie za niečo. Konkrétne je proti imigrantom a je to strana, ktorá skôr združuje politikov a voličov, ktorí sú „rasovo“ a nacionálne zameraní. Jej voliči sú tými, ktorí sa odmietajú vzdať Európy bez boja. Tí ľudia vidia, že Európa je v ohrození a z tohto dôvodu sa zhromažďujú okolo AfD, ktorá sľubuje, že zabráni masovej migrácii. Členovia AfD, či už sú mladí alebo starí, nie sú neonacisti ani neokomunisti. Je to určitý sebaochranný reflex proti tomu, čo sa na Európu valí. Iba vlani prišlo do samotného Nemecka približne 950-tisíc, teda takmer milión utečencov, ktorých sa už Nemecko „nezbaví“ a k tomu musíme prirátať demografický vývoj, ktorý je u ľudí prichádzajúcich z druhej strany Stredozemného mora vyšší. Myslím si, že Alternatíva pre Nemecko, ktorá burcuje ľudí proti tomuto, má šance dostať sa do parlamentu. Ako ste uviedli, má v prieskumoch okolo tých 9 až 12 percent. Čiže v parlamente bude, ale vo vláde asi nie. 
 
Čisto hypoteticky, ak sa Schulz a Merkelová spoja vo „veľkej koalícii“, môže dôjsť k tomu, že sa z AfD stane najpočetnejšia opozičná strana. Ovplyvní to situáciu, napríklad z hľadiska bezpečnosti či migračnej politiky, keď vieme, že politika AfD je silne namierená proti menšinám v Nemecku? 
 
Pre túto stranu (AfD) bude šťastím, keď ju do vlády nikto nevezme, pretože potom bude tvoriť niečo, čo sa nazýva opozíciou a vtedy bude stále alternatívou, čo má aj vo svojom názve. Prísun imigrantov do Európy a najmä do Nemecka, kde tí ľudia majú príbuzných, sa nekončí. Zákon o zlúčení rodín totiž umožňuje príchod ich príbuznýjch z cudziny. Na túto strunu môže hrať AfD a zrejme aj bude hrať. Čím viac migrantov v Nemecku, tým lepšia bude pozícia pre túto anti-stranu, stranu proti všetkým. Byť v opozícii tejto strane neuškodí, skôr pomôže. Keby sa dostala do vlády, tak ponesie zodpovednosť za to, čo sa v Nemecku deje. Asi by tam boli nejaké škriepky, ale toto teraz nehrozí. Táto strana má budúcnosť vďaka imigrantom, ktorí prichádzajú z druhej časti Stredozemného mora.
Schulzovo SPD je síce podľa prieskumov druhou najsilnejšou stranou v Nemecku, ale napriek tomu sa vraj blíži k svojmu historicky najhoršiemu výsledku a hrozí, že spadne pod 23%, čo bol rekord z volieb v roku 2009. Prečo podľa vás tak klesá podpora ľavice v Nemecku a všeobecne v celej Európe? 
 
Európa sa preklápa, hoci toto pravicové a ľavicové rozdelenie je už podľa mňa minulosť. To je francúzska revolúcia a ono sa to s nami nejako tiahne, ale už to vôbec nie je pravda. Sú tam však určité črty, ktoré môžeme označiť za míľniky toho, čo je ľavicové a čo pravicové. Ľavica konkrétne v Nemecku nemá vodcu. Martin Schulz nie je vodca. Je to niekto, koho si vybrali nemeckí socialisti z SPD ako svojho lídra a predstaviteľa, ale ten človek nemá nijakú charizmu a tá je u voličov veľmi dôležitá. Len keď sa pozrieme na štatistiky toho, čo produkujú nemecké médiá a výskumné inštitúty, tak zistíme, že značné percento ľudí nie je rozhodnuté, koho bude voliť. U týchto voličov zohráva charizma, príťažlivosť politika obrovskú úlohu. Martin Schulz to zatiaľ nezvládol, ale uvidíme pri nedeľných voľbách. Kancelárka Merkelová nie je podľa môjho názoru charizmatická, ale je „zabehaná v politike“ a už je zavedená. To znamená, že má obrovskú výhodu. Navyše Nemci asi nechcú veľmi meniť svoju politiku, ani vnútornú, ani zahraničnú. Voliči, ktorí ju chcú meniť, najmä s ohľadom na imigrantov, to sú tí, ktorí budú voliť Alternatívu pre Nemecko. Ľavica v Európe je však raz hore a raz je dolu. Uvidíme, ako ešte dopadnú voľby v Českej republike a iných krajinách, ale o tom je vývoj. Doprava, doľava. Hoci to veľmi zjednodušujem, pretože doprava, doľava je v politike veľmi sporné, ale Nemecko týmto stále žije v tomto rozmedzí pravica-ľavica. Študoval som v Nemecku a stále tam ešte chodievam a z toho, čo som odpozoroval, sa to až tak skoro nezmení. Keby CDU-CSU vyhrala voľby s takou väčšinou, že by ovládla parlament, tak to bude veľmi jednoduché. Koalícia s FDP je takmer vylúčená. Ostáva tam potom SPD a to jednoducho hrabne po tejto ponuke a bude vo vláde, lebo bude mať priestor n manévrovanie aj určitý vplyv. 
 
Myslíte si, že dôjde k zmene, sprísneniu bezpečnostnej politiky, vzhľadom na to, že sa stále objavujú teroristické útoky na európske mestá? 
 
Podľa môjho názoru sa nič nezmení, pretože Nemecko má maximálnu ochranu a maximálne pripravené programy na ochranu proti terorizmu. To znamená, že taká bezpečnosť, ako je v Nemecku, ťažko ešte niekde existuje. Jediný problém je, a z toho čerpá AfD, že sa tam „potulujú“ tisícky, desaťtisícky ľudí, o ktorých nikto nič nevie. Oni samozrejme zahodia pasy, doklady a sú, ako tvrdia, politicky prenasledovaní. Toto je určitou nočnou morou pre Nemecko. Inak má veľmi prísne pravidlá na ochranu železníc, autobusových liniek a, samozrejme, lietadiel a vzdušného priestoru. Takže v tomto sa v Nemecku nič nezmení. Tie alarmy sú nastavené na maximum, tam voľby nezohrajú veľkú úlohu. 
 
Aj pri týchto dôležitých voľbách panujú znova obavy z kyberútokov z Ruska. Myslíte si, že by mohlo dôjsť k takémuto priamemu ovplyvňovaniu volieb, tak ako z toho podozrievajú Moskvu v prípade voľby prezidenta USA?
 
Tieto podozrenia tam určite budú, nech už vyhrá ktokoľvek, aj keď to bude asi CDU-CSU, ale tie podozrenia tam určite budú. Jedna vec sú podozrenia a druhá vec je dôkaz. Tie dôkazy sa ťažko nájdu. Samozrejme, že sú tu domnienky, že sa Rusi snažia uvplyvniť voľby rôznymi kybernetickými metódami, ale podľa môjho názoru aj Rusku ide o kontinuitu. Moskve by vyhovovalo, keby vyhrala Merkelová, čo vyhovuje aj Británii aj Grécku, hoci tí majú skôr strach zo Schäubleho, pretože ten im ukázal jasnú červenú čiaru, kam môže a nemôže Grécko zájsť, ale myslím si, že Európa ako celok by privítala kontinuitu CDU-CSU a SPD. Rusko je v tomto nevypočítateľné, ako v mnohých zahranično-politických krokoch, ale myslím si, že nebude nešťastné, keď sa táto kontinuita s Nemeckom udrží, aj keď, nech už je výsledok volieb akýkoľvek, tak Nemecko neustúpi a bude držať ekonomické sankcie voči Rusku. Kremeľ môže vidieť, že nech je akákoľvek vláda, cez toto vlak neprejde. To znamená, že tieto sankcie zostanú zachované. 
 
Merkelová zrejme voľby vyhrá a bude to v poradí už jej štvrté volebné obdobie v kancelárskom kresle, aj keď bude musieť ísť do koalície. Čo považujete za jej najväčší politický úspech za ten čas, čo je vo funkcii? 
 
Budem sa opakovať, ale považujem za tento úspech práve kontinuitu. Nemecko sa stalo dôveryhodným partnerom pre strednú a východnú Európu. Koniec koncov Merkelová je „východniarka“, ktorá si získala ľudí na oboch stranách železnej opony. Jednak je to žena, takže je to určitý prelom v nemeckých dejinách, že šéfkou Nemecka je žena. Európska únia sa pohla za ten čas dopredu a Nemecko neblokovalo rozšírenie EÚ, tak ako blokovalo na samite v Bukurešti v roku 2008 rozšírenie NATO, čo je skôr hanba. keby nebolo tejto blokácie, nedošlo by na Krym, ani k vojne v Donbase. Toto Nemecko, žiaľ spoločne s Francúzskom, vetovalo a NATO nakoniec neprijalo Ukrajinu do akčného plánu členstva. Ak by v tomto akčnom pláne bola, je otázne, či by si Rusko dovolilo anektovať Krym, ale to sú skôr tie čierne škvrny na štíte Angely Merkelovej. Tie svetlejšie sú v tom, že Nemecko vytvára obrovský dojem na Európu. Je stabilné. Nechce zmeny hraníc, čo je v nemeckej histórii veľmi dôležité a Merkelová to, samozrejme, automaticky, akousi tichou poštou akceptuje aj verejne a Nemecko je spoľahlivý partner najmä v ekonomike. nemcom sa darí dobre, dostali sa na výslnie, sú rešpektovaní, ako najsilnejšia krajina EÚ. Takže Merkelová mala úspech, a to zdôrazňujem veľkými písmenami, v KONTINUITE priateľskej európskej politiky. Zahodila minulosť a jednoducho posunula vývoj v tomto smere. Čiernou škvrnou boli, samozrejme, imigranti, ale to sa jej v prieskumoch verejnej mienky nejako „prepieklo“. Keď prišiel nárast imigrácie do Nemecka, Merkelová nemohla ako Nemka povedať nič iné než, že s tým súhlasí. Ono to bolo často prekrucované, že vítame vás, poďte k nám. Tak to nikdy nepovedala, ale ani to neodmietla. Vtedy jej popularita trošku klesla, ale v súčasnosti sa domnievam, že si drží líniu a nejakú tú tretinu hlasov si získa a udrží.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

0:01 Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaznamenáva relatívne úspešné ťaženie so svojou poli…