Na bratislavskej konferencii GLOBSEC zaznela téza, že Rusko sa snaží rozložiť EÚ, pričom je mimoriadne aktívne aj v Česku a na Slovensku. Myslíte, že je to tak?
Rusko sa snaží upevniť si svoju národnú identitu, a, bohužiaľ, to robí vymedzovaním sa voči Západu. Voči Spojeným štátom, Severoatlantickej aliancii, Európskej únii. Aj voči jednotlivým krajinám vrátane Česka. Stačí si pozrieť televíziu RT alebo niektoré weby ako Sputnik a jednoznačne to tam vidíte, že sa snažia pôsobiť informačne vo vnútri týchto krajín alebo ich dezinformačne rozložiť.
Špekuluje sa, že Rusko finančne podporuje niektoré protieurópske politické strany, najviac sa hovorí o Národnom fronte vo Francúzsku. Je to možné aj u nás?
Bolo niekoľko stretnutí v Rusku – napríklad v Petrohrade – ultranacionalistických organizácií zo západnej Európy. Nie je žiadnym tajomstvom, že francúzsky Národný front má peniaze – pôžičku – od ruských bánk. Čiže nie je možné vylúčiť, že o niečo podobné sa Rusi snažia aj u nás.
Na zmienenej bratislavskej konferencii bola tiež exministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ktorá okrem iného uviedla, že na funkciu prezidenta USA je vraj najlepšie pripravená Hillary Clintonová. Ako to vidíte vy?
Súhlasím s ňou. Hillary Clintonová bola ministerkou zahraničných vecí. Má obrovské skúsenosti tak zo zahraničnej politiky, ako aj z tej domácej. Čo sa nedá povedať o jej vyzývateľovi Berniem Sandersovi, ani napríklad o Donaldovi Trumpovi.
Jeden z predchádzajúcich rozhovorov s vami mal titulok, že Európa sa nesmie nechať vydierať Tureckom. Najnovšie správy z médií hovoria o tom, že Turecko hrozí EÚ zablokovaním dohody o obmedzení počtu utečencov smerujúcich do Európy. Urobí tak, ak Brusel Turkom nezruší vízovú povinnosť do júna tohto roku. Nie je toto vydieranie?
S Tureckom boli uzavreté určité dohody. Čakal by som, že sa Turecko bude správať ako partner a nebude sa Európskej únii – či už sa to týka peňazí, alebo vízovej povinnosti – vyhrážať. Tie dohody fungujú, počet utečencov sa drasticky znížil. Ale nemožno prehliadnuť, že v Turecku, žiaľ, neustále silnejú autoritárske tendencie. Pozorujem ich vo vnútri krajiny, kde sú prenasledovaní novinári a nezávislé médiá, kde je prenasledovaná opozícia. A vidíme to aj navonok, keď pre satiru, na ktorú sme v Európe zvyknutí, voči tureckému prezidentovi Turci opätovne hrozia. Máme svoje hodnoty otvorenej demokratickej spoločnosti. Do nej patrí aj satira, ktorej súčasťou je aj robiť si žarty z politikov, domácich i zahraničných. Nesmieme si nechať tieto hodnoty narušiť, či už Tureckom, či kýmkoľvek iným.
V ideálnom prípade si ale myslíte, že keby dohoda s Tureckom fungovala, prispelo by to k výraznejšiemu zmierneniu migračnej krízy?
Zatiaľ za tých niekoľko týždňov vidíme, že počet utečencov šiel prudko dole. Je tiež dôležité, že medzitým tak Gréci, ako aj EÚ posilnia hranice bez ohľadu na to, ako sa k tomu Turci stavajú. Takže som, pokiaľ ide o turecko-grécku hranicu, celkom optimistický. Ešte by som sa vrátil späť k tým vízam. Turci musia splniť viacero – sedem desiatok – technických predpokladov. Podľa toho sa bude rozhodovať. Nemali by sme ale zabúdať, že v mnohých krajinách je veľký odpor voči tomu, dávať Turkom bezvízový styk. Hlavne v čase, keď tam silno a znepokojivo rastú autoritárske tendencie. Čo platí aj o rokovaní o vstupe. Aby sa mohla s Tureckom otvoriť nejaká ďalšia kapitola, musí Turecko dodržiavať základné podmienky. To sú napríklad ľudské práva a občianske slobody. Medzi ktoré patrí sloboda prejavu, vyjadrovania, sloboda tlače.
Vo Veľkej Británii odštartovala kampaň k referendu o zotrvaní krajiny v EÚ. Tipli by ste si jeho výsledok? A čo by odchod Britov z EÚ znamenal?
Zaujímavé je, že v posledných niekoľkých dňoch, keď britská vláda, ale aj opozičná labouristická strana začali silnejšie s kampaňou za zotrvanie Británie v Európskej únii, sa počet priaznivcov zachovania krajiny v Únii zdvihol. Zrovna som čítal jeden prieskum denníka Daily Telegraph a tam 53 percent je pre, 41 proti. Takže o nejaké dve až tri percentá sa ten počet zvýšil. Prevažne mladí ľudia sú oveľa viac pre zotrvanie Británie ako tí starší. Takže súčasť kampane za zachovanie členstva je aj mobilizovanie mladých ľudí, aby išli k voľbám. Pretože chodiť k voľbám sa mladým ľuďom veľmi nechce.
Prípadný odchod by asi zasiahol hlavne Britániu samotnú, že?
Výhodné by to pre ňu nebolo. Už len pre obavy z odchodu – ako píšu Financial Times – sa brzdia investície a vytváranie nových pracovných miest. Pretože ľudia, ktorí chcú investovať a vytvárajú pracovné miesta, nevedia, čo bude. Ak by Británia nebola súčasťou toho obrovského trhu s 500 miliónmi spotrebiteľov, tak by to, samozrejme, na Britániu malo veľký vplyv. Dosah by to malo aj na ostatné krajiny EÚ. Predsa len je Británia šesťdesiatmiliónová krajina a vzájomný obchod je veľký. Dnes britská vláda povedala, že odchod by znamenal okamžite dieru 36 miliárd libier vo verejných financiách.
A to ešte nehovoríme o Škótoch, ktorí sú proeurópski…
Presne tak. Ich predsedníčka vlády povedala pred pár dňami, že ak Británia z EÚ vystúpi, nikto sa nemôže čudovať, keď si Škótsko urobí druhé referendum.
Na záver sa spýtam na Sýriu. Na časti územia pod vládnou kontrolou teraz prebehli voľby. Zo Západu znie tvrdá kritika v zmysle, že voľby nie sú legitímne, nemohli v nich pre boje hlasovať všetci voliči, a opozícia hrozí, že odíde od stola mierových rokovaní v Ženeve. Čo teda s Asadom? Má byť súčasťou nejakého mierového riešenia v Sýrii?
Mnohí v Sýrii by si priali odchod prezidenta Asada. Z toho dôvodu tiež proti Asadovi vzniklo povstanie. Nezačalo sa tým, že by ho niekto doviezol zvonku, bolo čisto vnútrosýrske. Lenže opozičné sily – v Sýrii ani v zahraničí – nemajú tú silu sa Asada zbaviť. Ak chceme nejaké riešenie v zmysle čo najviac zastaviť prelievanie krvi, nezostáva nič iné, ako vyjednávať s Asadom. Taká je realita.
