Rozum zostáva stáť. Namiesto ekonómom sa načúva politrukom, Pán Boh s nami. Krádež s pekným menom, páli Šichtařová

0
Markéta Šichtařová, ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o. (Autor: archív)

V rámci ústredného krízového štábu inicioval jeho šéf Jan Hamáček vznik ekonomického tímu, ktorého základnou úlohou bude riešenie koronavírusovej krízy, ale hlavne jej následkov. Spoluprácu odmietol bývalý viceguvernér ČNB Mojmír Hampl pre negatívne skúsenosti s podobnými vládnymi či ministerskými tímami z minulosti, ale inak sú v tíme aj niektorí ekonómovia, ktorí založili platformu KoroNERV-20. Môže vytváranie toľkých tímov pri súčasnej existencii tých z ekonomických ministerstiev niečomu prospieť? Bude viac hláv viac vedieť?

Nie, viac hláv nebude viac vedieť. Viac hláv len stratí ťah na bránu. Ešte by som dokázala pochopiť, že ľavicový politik Hamáček si nominuje do tohto tímu samé veľmi ľavicové osoby, keď oslovenie Mojmíra Hampla bolo evidentne nejakým úkrokom a on mal toľko súdnosti, aby odmietol.

Nad čím mi však zostáva rozum stáť, je aktivita niektorých rýdzich ideológov, skoro sa mi chce povedať politrukov, v tomto či konkurenčnom orgáne. Ak sa im bude načúvať, potom „Pán Boh s nami“.

Je to strašne smutné, ako opraty hospodárskej politiky namiesto ekonómov preberajú politrukovia.

Jan Hamáček

Jan Hamáček. Zdroj: TASR

Čo hovoríte na jeden z návrhov profesora Jana Švejnara, ktorý stojí na čele tohto ekonomického tímu, aby sa štát začal chystať na prevzatie krachujúcich firiem?

Prečo to, preboha, voláme „prevzatie krachujúcich firiem“? Prečo nenazývame veci pravými menami? Prečo to nevoláme popravde zoštátnenie? A prečo zoštátnenie neoznačíme popravde za krádež? Nemám pre to iný komentár.

Títo salónni akože ekonómovia v živote nespravovali žiadny skutočný podnik, nezamestnávali a neplatili zo svojho vrecka žiadnych zamestnancov, nepredávali nikomu svoje služby a výrobky. Nemuseli sa prebíjať svetom tým, že tvrdo pracovali rukami. A tak sú ochotní zabudnúť na ekonómiu a podľahnú ideológii.

Vláda podporila návrh, ktorý majiteľom domov zakazuje dať nájomníkom výpoveď pre neplatenie nájmu. Schválila tiež odklad nájmu pre podnikateľov zatiaľ na tri mesiace. Na čo sú takéto kroky v prospech jedných a na úkor druhých dobré, a to aj v iných prípadoch, keď teoreticky môžu byť ohrozujúce aj pre tých prenajímateľov?

Tak si to objasnime: Zarobili ste si na byt. Alebo ste sa zadlžili, aby ste si ho mohli kúpiť. A potom ste sa ho rozhodli prenajímať, aby ste mali nejaký majetok na dôchodok a tým aby ste boli na dôchodok zabezpečený. Vlastne ste tým tak nejako „odpustili“ štátu, že nezvládol urobiť dôchodkovú reformu. Postarali ste sa o seba svojím vlastným úsilím sám, nestojíte s natiahnutou rukou a nežiadate štát o dôchodok. Ale to nie je jediný dobrý skutok, ktorý ste urobili. Druhý dobrý skutok je aj to, že byt ponúkate na prenájom a tým umožníte bývať niekomu ďalšiemu, kto by sa predtým nedopracoval k tomu, aby si byt sám kúpil.

No a teraz príde štát – ten, ktorý vás podrazil s dôchodkovou reformou – a povie: „Svoj majetok nesmieš používať, musíš v ňom strpieť nájomníka a nesmieš ho vyhodiť a nesmieš od neho ani žiadať nájom.“

Viete, ako sa to volá? To sa volá vyvlastnenie. A neargumentujte mi tu tým, že byt po právnej stránke stále patrí majiteľovi. Nič ako podmienené vlastníctvo neexistuje! To je podobné, ako keby niekto povedal čiastočné tehotenstvo. Jednoducho tehotní buď ste, alebo nie ste. Majetok máte alebo nemáte. A keď majetok nemôžete používať a spravovať a rozhodovať o ňom, tak ho jednoducho nemáte. Teda štát vás opäť podrazil a majetok vám ukradol.

Ale to nie je pekné používať slovo „krádež“, že? A tak to radšej obrátime a eufemisticky budeme hovoriť o tom, že štát nájomníkom odpustil nájom…

Lenže, čo má čo štát odpúšťať nájomníkovi platbu, ktorá štátu nepatrí? Napadne vám azda odpúšťať vašej susedke platbu za žemľu, ktorú si kúpila u pekára? Je vám azda niečo do transakcie medzi vašou susedkou a pekárom? Nie? Tak ako si môže štát dovoľovať kafrať do obchodného vzťahu medzi nájomcom a nájomníkom?!

Medzi spasiteľov, ktorých sa za posledné týždne vyrojili kvantá, sa zaradil aj Martin Jaroš so svojou iniciatívou Reštart Česka. Navrhuje zrušiť všetky staré exekúcie, bohatým stanoviť percentuálne vyššie dane, zaviesť superučiteľa, založiť českú IT univerzitu, áno manželstvám aj adopciám LGBT, áno marihuane aj jej kvalitnému pestovaniu, zlepšiť ponuku starostlivosti o malé deti, aby ženy chceli rodiť viac. Je to uskutočniteľné alebo ide len o ďalší pokus skvelého marketéra – ktorý sa okrem kampaní pre českých telekomunikačných operátorov a tiež katarského preslávil kampaňou lekárov „Ďakujeme, odchádzame“ – dostať sa do politiky, keď ním v roku 2016 založené hnutie NE ako protiváha Babišovho ANO bolo úplným fiaskom?

Tak marketingovo je to pomerne podarené – ten text používa slovník a dikciu typu „Čau, ľudia“. Vidieť, že je to pekne píárovo vystajlované.

Ale inak ekonomicky je to taký paškvil, že to ani nestojí za komentár. Opomeniem banality typu legalizácia marihuany, s ktorou nemám problém, ale ktoré vážne ekonomiku na nohy nepostavia a sú sem zamiešané len preto, aby to oslovilo aj cieľovú skupinu typu pirátov. To ostatné, čo má nejaký ekonomický presah, je však už len čistá ľavicová ideológia.

V tom texte sa to hemží rôznymi protirečeniami, ktoré sú zhlukom pekne znejúcich slov, ale sú vnútorne úplne nekonzistentné. Vypichnem len jednu citáciu: „Férová a slobodná spoločnosť. Liberálna krajina, ostrovček slobody vo svete… (…) Totálna rovnosť.“

Uši ma bolia – vraj férová spoločnosť a súčasne totálna rovnosť. Ako len je možné, že každý nepočuje, aké je to protirečenie? Že nepočuje, že férovosť a spravodlivosť je presným opakom rovnosti! Ľudia si nie sú rovní. Ľudia sú rôzni, majú rôzne zásluhy – a za ne rôzne príjmy a rôzne bohatstvo.

Máme mať rovnosť, teda zničenie spravodlivosti? Však prečo nie. Je to asi nutné, aby sme si nabili ústa po stý raz a z tejto chiméry precitli. Pretože pred spravodlivosťou nakoniec niet úniku; nič nemožno získať nezaslúžene. Je to ako zákon zachovania energie vo vesmíre. Budeme sa hrať ešte chvíľu tú hru, že môžeme byť slobodní, spravodliví a rovní si súčasne – tak dobre, len tak ďalej. Pretože kým si tie ústa v novom socialistickom pokuse znovu do krvi neroztrieskame, nebudeme schopní skutočného reštartu a oslobodenia.

Takže za mňa – nech už sa ten socializmus radšej zosype čo najskôr, aby sme sa zas mohli vychýliť na druhú stranu. Že to príde a kyvadlo sa zase vychýli, nepochybujem.

Zdroj: Facebook/Martin Jaros

Ivan David ako jediný z europoslancov hlasoval proti návrhu Európskej komisie poskytnúť priamu finančnú pomoc členským štátom a uchádzačom o vstup do EÚ v boji proti koronavírusu. Zdôvodnil to tým, že EK chce rozdeľovať peniaze, ktoré patria daňovníkom členských štátov, aby zvýšila svoju autoritu v nádeji, že tieto prostriedky budú naivní občania vnímať ako dar z láskavosti. Čo na postoj tohto vyvrheľa, ako začal byť Ivan David vnímaný, hovoríte?

Naozaj neviem, prečo by sme my, Česká republika, mali poskytovať dary z našich daní krajinám, ktoré ani nie sú členmi Európskej únie. Dal niekto nám v tejto kríze nejaký dar? Nedal. Ja chcem zo svojich daní dostať dostatok zdravotníckeho materiálu u nás doma, aby som mohla ochrániť svoju rodinu, svoje deti. Nechcem peniaze z mojich daní venovať niekomu, koho nepoznám, za hranicami EÚ, aby potom chýbali pri ochrane mojej vlastnej rodiny. To nie je správne. Naopak, tento akože altruizmus považujem za zlo, ktoré ubližuje našim najbližším.

Ako chápať to, že pod vyhlásenie varujúce pred príliš reštriktívnymi opatreniami zavedenými pre pandémiu koronavírusu a mieriace na Maďarsko sa z európskej dvadsaťsedmičky podpísali zástupcovia 13 západných krajín, zatiaľ čo štáty zo strednej a východnej Európy túto možnosť nedostali? Má Česko viac mrzieť toto alebo verdikt Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého sa spolu s Maďarskom a Poľskom previnilo neprijatím migrantov podľa vtedy stanovených kvót?

Som rada, že stredná Európa, respektíve V4, stále tak nejako viac-menej drží pohromade. Podobné vyhlásenia sú len reči. Reči nebolia. To pokojne môžeme ignorovať.

A že sme sa previnili neprijatím migrantov podľa kvót? Buďme hrdí na túto „vinu“, na to, že sme to vtedy ustáli a nenechali sa tlakom Bruselu na naplnenie kvót zlomiť.

- Reklama -