Rozdajme ľuďom peniaze? Dočasne. A ekonomika sa uzdraví? Typické Potemkinove dediny. Markéta Šichtařová vidí veľmi temné následky. Aj pre EÚ

30. 3. 2020 23:59

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ „Keď vezmeme tým, ktorí sú schopní nepriazeň ustáť, a prerozdelíme to tým, ktorí nepriazeň ustáť nemohli – potešíme síce jedných, ale nevytvoríme tým ani jednu korunu bohatstva navyše,“ uvádza Markéta Šichtařová. Pri pohľade na opatrenia v čase koronavírusovej krízy sa pýta, ako sa má uzdraviť ekonomika, v ktorej sa berie výpalné od tých, ktorí dokážu vytvárať, živia sa z neho úradníci, ktorí výpalné spravujú, a to, čo zostane, sa hrnie k tým, ktorí vytvárať nedokážu. Organizmus, ktorého vitalita sa cielene ničí, sa nemôže uzdraviť. „Nenechajte si nahovoriť, že existuje dar od štátu, ktorý si sami nezaplatíte,“ podotýka.

Rozdajme ľuďom peniaze? Dočasne. A ekonomika sa uzdraví? Typické Potemkinove dediny. Markéta Šichtařová vidí veľmi temné následky. Aj pre EÚ
Foto: Hans Štembera
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová
reklama

Nezmocňuje sa vás hrôza z ekonomickej budúcnosti Česka, keď sa predovšetkým opoziční politici predháňajú v návrhoch, čo všetko v súvislosti s koronavírusovou pandémiou by mal štát kompenzovať, a vláda v snahe nikoho si v tomto mimoriadnom čase nerozhnevať sľubuje na všetky strany?

V podstate kam sa pozriete, každý vyzýva: „Rozdajme ľuďom peniaze! Dočasne, len v čase krízy! Potom sa ekonomika uzdraví!“ A hovoria to aj „ekonómovia“. Ľúbivé sú teraz heslá typu, že sme „vo vojne“ a vo vojne sa na nejaký verejný dlh nehľadí. Viete, to sú také typické Potemkinove dediny. Jednoducho len papierové kulisy. Ja viem, že to znie pekne, že niekto niečo dostane.

Lenže tí, ktorí tvrdia, že to je len dočasné vydanie peňazí a po ňom – alebo vďaka nemu – sa ekonomika uzdraví, nemajú pravdu. Ako by sa mala uzdraviť? Ako sa uzdraví organizmus, v ktorom jedným rozdáme niečo, čo vezmeme druhým? Keď vezmeme tým, ktorí sú schopní nepriazeň ustáť, a prerozdelíme to tým, ktorí nepriazeň ustáť nemohli – potešíme síce jedných, ale nevytvoríme tým ani jednu korunu bohatstva navyše.

Ako sa má uzdraviť ekonomika, v ktorej berieme výpalné od tých, ktorí dokážu vytvárať, živíme z neho úradníkov, ktorí výpalné spravujú, a to, čo zostane, hrnieme k tým, ktorí vytvárať nedokážu? Ako sa má uzdraviť organizmus, ktorého vitalitu cielene ničíme? Nenechajte si nahovoriť, že existuje dar od štátu, ktorý si sami nezaplatíte.

Kabinet Andreja Babiša pošle každému živnostníkovi, ktorý nemôže pracovať, 15-tisíc korún (v prepočte 550 eur). Predseda ODS Petr Fiala do médií rozpráva, že jeho strana navrhovala 30-tisíc. Zdarne mu sekunduje predseda poslaneckého klubu ODS Zbyněk Stanjura, ktorý požaduje, aby vláda zaplatila podnikateľom postihnutým koronavírovou krízou za spôsobené straty. Nemalo by sa práve od pravicových politikov predpokladať, že ľuďom povedia okrem A aj B, že na to všetko môže mať štát len z priamych a nepriamych daní alebo že sa ešte viac zadĺži? A nie je vo svetle toho novoschválený schodok štátneho rozpočtu vo výške 200 miliárd korún (v prepošte 7,326 miliardy eur) len ilúziou, ktorá sa nemôže vyplniť?

Vôbec by som sa nedivila, keby bol vo finále schodok ešte väčší. Ale popravde – či 200 alebo 250 miliárd, to už naozaj nehrá zase až takú rolu. Dôležitý je prístup. Ak by sme vedeli, že ide o jednorazový výkyv, dalo by sa to prežiť.

Ak si všetci zvyknú žiť z dotácií – kde na ne budeme brať? Budeme na ne brať ľuďom, ktorí sú schopní niečo vytvoriť, a rozdávať ľuďom, ktorí sú schopní to len spotrebovať. Ľudia, ktorí volajú, že máme všetci dostať viac, sú ako deti, čo si myslia, že peniaze sa dajú vypestovať na záhone. Jednoducho to fungovať nebude.

Andrej Babiš

Andrej Babiš. Zdroj: TASR

Senátor Tomáš Goláň tvrdí, že jediné riešenie, ktoré by ekonomiku udržalo na mieste, kde sa zastavila, je priama podpora štátu vo forme nahradenia tržieb firiem. Našiel pôvodnou profesiou daňový poradca recept na to, ako české hospodárstvo zachrániť?

Bolo celkom jasné, že po tejto šlamastike začnú vyliezať z dier všetci možní socialisti, ale miera ich nerozumu ma napriek tomu veľmi často šokuje, aj keď som to čakala. Tak okej, ak chcete, aby zbankrotovalo nielen „pár“ firiem, ale priamo celý štát a s ním väčšina firiem, tak okej – realizujte tieto plány.

Socialisti majú spoločnú jednu vec. Po prvé nikdy nepovedia, kde chcú na svoje chiméry vziať, po druhé keď ich pustíte k moci, čoskoro si všetci začnú byť tak nejako rovní – rovní vo svojej chudobe, ktorá zákonite musí prísť. Neexistuje krajina, ktorá by zaviedla socializmus a prosperovala.

Musím sa len horko usmievať, keď si spomeniem, ako presne títo socialisti vyskakovali ako čertíci z krabičky, keď som niekoľko rokov hovorila, že Európa potrebuje ozdravnú recesiu ako soľ a že centrálne banky a vlády robia náramne zle, keď sa snažia stav hospodárstva zamaskovať a krízu oddialiť. Hovorila som, že čím neskôr príde, tým bude horšia. A je. Nie pre pandémiu. Ale preto, že hospodárstvo je naspodku prehnité a podniky a domácnosti majú dlhy, ale nie zásoby a rezervy...

Keby prišla recesia už pred piatimi rokmi, dnes by boli firmy aj domácnosti zdravšie a táto pandémia by ich nezrazila na kolená. Ale to sa vtedy týmto socialistom nejako nepozdávalo a bola som pre nich „asociál“. No fajn, tak tu je výsledok toho neustáleho maskovania – páči sa im? Je to azda teraz sociálnejšie?

Zo Senátu vôbec prichádzajú originálne myšlienky. Porazený kandidát z prezidentskej voľby Pavel Fischer tvrdí, že ďakovanie českých vládnych činiteľov Číne za to, že umožnila nákup ochranných prostriedkov, hraničí s vlastizradou. Podľa neho sa majú vyrábať v Európe a túto tému chce v Senáte otvoriť. Poradili by ste mu, ako to v trhovom hospodárstve docieliť a ako členské krajiny Európskej únie pre túto myšlienku získať?

Ale iste, rada poradím, ako to docieliť. Zrušte zákonník práce, zrušte ochranu pracovného trhu, zrušte sociálne a zdravotné, zabudnite na gender a iné vylomeniny, zabudnite na ekologický alarmizmus. V tej chvíli sa zrazu vyrovnáte pracovnými podmienkami Číne a budete schopní vyrobiť zdravotnícky materiál rovnako lacno a konkurencieschopne.

Nepáči sa vám môj sarkazmus ani táto vízia? Tak v tom prípade zabudnite na to, že dokážete vyrábať rovnako efektívne ako Čína. Jednoducho buď – alebo.

Premiéri a prezidenti krajín EÚ sa pri minulotýždňovej videokonferencii nezhodli na vytvorení spoločného dlhopisu eurozóny, za ktorý by spoločne ručili všetky krajiny platiace eurom. Zatiaľ čo Taliansko, Španielsko či Francúzsko argumentujú tým, že šírenie nákazy zasahuje všetky krajiny, a preto by mu mali čeliť spoločne, Holandsko, Rakúsko či Nemecko namietajú, že myšlienku tzv. eurobondu mnoho členských štátov vždy odmietalo s tým, že každá krajina by mala byť schopná svoje dlhy zvládnuť sama. Ktorá z ciest by eurozóne ako celku prospela viac?

Pokus o spoločné dlhopisy nie je vôbec nový, ale ja tipujem, že hoci sa teraz mnohým krajinám nepáči, nakoniec prejde. A bude to malér, ktorý vôbec nechcem domýšľať. Spoločné európske dlhopisy sú totiž založené na princípe kolektívnej viny a čiernych pasažierov.

Ide o to, že s týmito dlhopismi v podstate bohatšie krajiny zaplatia dlhy chudobnejších krajín. Tým chudobnejšie krajiny stratia akúkoľvek motiváciu na disciplínu, ale motiváciu stratia aj tie doteraz bohaté krajiny, ktoré ju ešte mali, pretože zrazu nebudú schopné užívať plody svojho úsilia. Takže motiváciu správať sa zodpovedne stratia úplne všetci.

Ak k tomu dôjde, bude len otázkou času, kedy Európa ako celok zbankrotuje. Môžeme sa len prieť o to, či to bude o 15 alebo 20 rokov. Nebolo by to hneď, vlieklo by sa to dlho – ale ak namiesto na národných dlhopisoch pôjde len na spoločných, potom sa to jedného dňa stane. Alebo sa rozpadne.

Pohľad na členov Európskej rady počas videokonferencie v Elyzejskom paláci 26. marca 2020 v Paríži

Pohľad na členov Európskej rady počas videokonferencie v Elyzejskom paláci 26. marca 2020 v Paríži. Zdroj: TASR

Banková rada Českej národnej banky minulý štvrtok znížila základnú úrokovú sadzbu viac, ako sa čakalo, a to rovno o 0,75 percentuálneho bodu. Nadväzuje tak na zníženie základnej sadzby z predminulého týždňa, ktoré už bolo najvýraznejšie od februára 2009. Čo možno očakávať od tej najnovšej redukcie, ktorá je najvýraznejšia dokonca od novembra 2008, keď vrcholila svetová finančná kríza?

Naozaj veľkej nerozvážnosti sa dopustila Česká národná banka vo februári, keď v obavách z dočasne zvýšenej inflácie zvýšila svoje signálne úrokové sadzby. Možno si spomeniete, že sme vtedy tvrdili, že je to ako šliapať na plynový pedál pred zatáčkou a že o čo viac centrálna banka vtedy úrokové sadzby zvýšila, o to viac ich veľmi skoro bude musieť znížiť. Prirovnali sme to k situácii v lete 2008, keď ČNB tiež veľmi tesne pred tým, ako došlo k výbuchu na finančnom trhu, zdražila úvery. A potom ich musela o to rýchlejšie zase zlacňovať. No a je to presne tu.

No dobre, toľko teórie, ale aké to má pre jednotlivca a jednotlivé podniky praktické dosahy? Po prvé do konca roka je obozretné predpokladať ešte ďalšie zníženie úrokových sadzieb. Podľa mňa ČNB ešte neskončila.

Po druhé to, že úvery sú lacnejšie, vôbec neznamená, že sú tiež dostupnejšie. Banky sú si veľmi dobre vedomé toho, že podnikom sa komplikuje situácia a minimálne do konca karantény budú mať niektoré z nich isté problémy so svojou likviditou. Predstava, že kto bude chcieť, dostane skoro zadarmo úver od banky bez toho, aby bol schopný doložiť svoje finančné zdravie, je aj naďalej naivná.

A po tretie varujem pred kurzom koruny. Koruna bude mať spontánne ešte stále sklon oslabovať sa k euru aj k doláru. Skúsenosť z roku 2008 ukazuje, že ak by bola ponechaná „sama sebe“, pokojne sa môže oslabiť aj na 29 CZK/EUR.

Je tu však jedno ALE: Centrálnej banke sa to nebude páčiť, pretože bude vystresovaná z inflácie, ktorú by podľa jej súdu taká slabá koruna mohla priniesť. A tak naozaj reálne rastie riziko spustenia intervencií na posilnenie koruny! Nie, nemyslím si, že by to bolo rozumné a správne – ale to som si nemyslela ani pred februárovým zvýšením úrokových sadzieb a došlo k nemu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

23:59 Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

Najkontroverznejší sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin nevylučuje, že sa do talára vráti. “Teraz …