Začnem nešťastnou vojnou v Sýrii. Hynek Kmoníček v jednom rozhovore pred pár dňami povedal, že kľúčová ohľadom ukončenia tejto vojny je dohoda Ruska s USA. Potom je šanca, že by sa k nej pridali aj ostatní. Ale ich septembrová dohoda o prímerí stroskotala a Rusi teraz spolu s vládnou sýrskou armádou bombardujú Aleppo. To napríklad Francúzsko označilo za vojnový zločin. Ako okomentujete dianie v Sýrii a výhľad do budúcna?
Tá vojna trvá už päť a pol roka. Zmier alebo nejaké zmierenie nie je podľa mňa možné. V tejto situácii by bolo najlepšie bosnianske riešenie. To znamená kantonizácia. Vznik akéhosi Alavitanu, kde budú žiť alaviti a šiíti, Sunnitanu, kde budú žiť arabskí sunniti, a Kurdistanu. Takže minimálne tri kantóny. Ale skôr oveľa viac. A zastavenie bojov a výmena obyvateľov.
V podstate ste mi odpovedali na ďalšiu otázku. Kmoníček v uvedenom rozhovore uviedol, že za 20 rokov nemusí Blízky východ vyzerať ako dnes. Už ste teda podotkli, že Sýria sa možno rozdelí na kantóny. Takže sa spýtam, či niečo podobné nebude aj v Iraku, kde má napokon taký iracký Kurdistan už niekoľko rokov vlastnú autonómiu a je to vlastne štát v štáte?
Áno. Môže sa to stať. Človek nikdy nevie. Keď som bol mladý, v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch boli najväčším nepriateľom Izraela sunnitské arabské režimy – Sýria, Egypt, Jordánsko. Keď sa na nich pozrieme dnes, žiadny z nich nie je existenciálnou hrozbou pre Izrael. Je ním šiítsky Irán. Stať sa môže čokoľvek a nemôžeme sa spoliehať na to, že to, čo platilo doteraz, bude platiť aj zajtra či o desať rokov.
Teraz k rusko-tureckým vzťahom. V pondelok Vladimir Putin navštívil Erdogana a v Istanbule podpísali dohodu o vybudovaní plynovodu TurkStream, ktorým má viesť plyn z Ruska do Turecka. Moskva zároveň ruší embargo na dovoz tureckého tovaru, dohodli sa aj na posilnení kontaktov vo vojenskej oblasti. Čo tieto dohody znamenajú? Ide len o ekonomiku alebo o niečo viac? A čo to znamená pre Európu?
Je to niečo, čo je nepredvídateľné. V prípade demokracií môžete na základe doterajších výsledkov volieb počítať s trajektóriou. Ale pri autokracii – Rusko aj Turecko sú autokratické režimy – záleží na rozhodnutí toho autokrata. Aktuálne sa zbližujú, ale nikto z nás nemá istotu, že doterajší priateľský kurz bude pokračovať. Stačí jedna malá urážka – autokrati sú väčšinou márnomyseľní – a všetko je inak. Rusko a Turecko sú dnes kamaráti a bude to trvať tak dlho, kým sa jeden neurazí na toho druhého.
V roku 2018 čakajú Rusko prezidentské voľby. Objavujú sa informácie, že ruský prezident sa v tejto súvislosti snaží pozmeniť zostavu svojho najbližšieho tímu a že dokonca vytvára dve nové organizácie veľmi podobné KGB. Znamená to posilňovanie moci Putina pred týmito voľbami? A je jasným víťazom?
Víťazom je. Inak neviem. Až tak dopodrobna do Kremľa nevidím. Naši baltskí priatelia – Estónci, Lotyši, Litovčania – tvrdia, že Putin nie je to najhoršie, čoho sa máme v Rusku obávať. Jeho režim je stabilný. Môže ho vytlačiť niekto iný, vedľa koho bude ešte on vyzerať ako ten racionálny a umiernený. To je pravda. Putin je agresívny a chce expandovať. Ale rozumne. To znamená rozvážne. Keby videl, že by prišiel trest za jeho expanziu v podobe vojny, tak to neurobí. Putin je pre nás čitateľný, vypočítateľný, rozumný a rozvážny, hoci je to agresor. Kto príde po ňom, nedokážem odhadnúť.
Ale v roku 2018 sa to ešte nestane, že by prišiel niekto iný…
Jeho moc je dnes pevná. Svoju pozíciu si udržiava, v roku 2018 to bude on.
Aj americké voľby ako súčasť konfrontácie medzi Clintonovou a Trumpom otvorili otázku Ruska. Hillary Clintonová by zrejme pokračovala v Obamovej administratíve a Donald Trump je asi nevypočítateľný. Napríklad o Rusku tvrdí, že veľmi nevie, ako to tam funguje. Aký bude mať voľba prezidenta dopad na Českú republiku a prípadný vplyv Ruska v Česku?
Musíme byť realisti. Spolupracovať by sme museli nielen s prezidentom Trumpom, ale aj s prezidentkou Clintonovou. Nemáme ten luxus si vyberať. Keď sa pozrieme na prieskumy, zatiaľ to vyzerá, že prezidentkou bude asi Hillary Clintonová. Ja ako pravicový volič dúfam, že republikáni uhája aspoň väčšinu v jednej komore Kongresu USA. To by som považoval za optimálne riešenie, aby jedna strana nevládla všetkému.
Veľká Británia spustí do konca marca 2017 mechanizmus vystúpenia. V EÚ sa objavujú názory, že Britániu treba za Brexit čo najprísnejšie potrestať. Vy ste k tomu na serveri Neviditelný pes napísali, že je to úplne scestné a dementné myslenie. Môžete vysvetliť, prečo si to myslíte?
Veľká Británia je pre nás priateľská krajina, dobrý spojenec. Ekonomicky je to zaujímavý partner. Budeme s nimi chcieť obchodovať. Oni zase budú chcieť po Brexite obchodovať s kontinentom. Keď sa pozrieme na bezpečnostné otázky, je to jedna z hlavných mocností. Robiť jej naschvál zle, ako uvažujú niektorí západoeurópski politici, je podľa môjho názoru veľmi krátkozraké. Veľká Británia bola, je a vždy bude veľmi dôležitou európskou mocnosťou a mocnosťou pre nás priateľskou. To znamená, že schválne robiť Britom problémy, tak môže uvažovať iba človek, ktorý nie je úplne pri zmysloch.
Aký názor v EÚ preváži?
Je to neisté. Záleží na nás. My musíme – V4 plus Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, pobaltské krajiny – byť konečne asertívni v rámci Európskej únie a povedať svoj názor. Západoeurópski politici váhajú a dopadne to tak, ako my povieme. Teraz je ten čas rozhodovania.
