Robert Fico pre PL: Chytáme zajaca za chvost. EÚ v otázke migrácie absolútne zlyhala, ostávajú len zlé riešenia. A čo sa týka Merkelovej, USA alebo Sobotku...

15. 2. 2016 13:30

ROZHOVOR V dôsledku migračnej krízy nás čaká neuveriteľne ťažký rok. ParlamentnýmListom to v exkluzívnom interview povedal slovenský premiér Robert Fico. Solidarita sa podľa neho dá prejavovať aj inak ako nezmyselnými kvótami. EÚ v riešení migrácie úplne zlyhala a je otázka, čo za tým všetkým bolo. Reč v rozhovore bola tiež o kancelárke Merkelovej, českom premiérovi Sobotkovi, miliardách eur pre Turecko alebo o politike USA a vojenských akciách proti niektorým režimom.

Robert Fico pre PL: Chytáme zajaca za chvost. EÚ v otázke migrácie absolútne zlyhala, ostávajú len zlé riešenia. A čo sa týka Merkelovej, USA alebo Sobotku...
Foto: SITA
Popis: Líder strany Smer-SD a premiér Robert Fico

Pán premiér, vystúpili ste spoločne s českým prezidentom na konferencii Sociálna demokracia v 21. storočí - bez škrtov a bližšie k ľuďom. Aká je vaša predstava sociálnej demokracie? Častejšie ako v minulosti sa dnes objavujú snahy o "modernizáciu", ktoré mnohokrát zakrývajú skôr silne liberálne a stredové zameranie politiky s akcentom na zvýhodňovanie najrôznejších menšín, radikálne ekologické či zelené programy atď. Nevymiznú tradičné sociálne demokracie pod tlakom týchto snáh?

Aj sociálna demokracia sa musí prispôsobovať novým výzvam a trendom,
a musí mať schopnosť na ne reagovať. Ak štandardné strany typu sociálnej demokracie nenájdu odpovede na úplne nové výzvy, tak túto odpoveď nájde niekto iný. A takáto odpoveď môže byť neštandardná, extrémna a škodlivá. Takto sa prejavuje aj slovenská sociálna demokracia v otázkach migračnej krízy, ktorá veľmi jasne formuluje postoje a myslím si, že aj to je hlavný dôvod, prečo je na Slovensku relatívne pokoj, pokiaľ ide o túto tému.

Som veľmi rád, že k mojej politickej kariére a činnosti sociálnej demokracie dávajú mnohí prívlastok, že je rustikálna. Vôbec sa za to nehnevám, lebo som presvedčený, že je potrebné hovoriť jazykom, ktorému ľudia rozumejú a predovšetkým ako sociálna demokracia musíme robiť všetko pre to, aby v prípade, že sa štátu darí, ľudia mali pocit nielen cez médiá, ale reálne vo svojich peňaženkách, že krajina je v lepšom hospodárskom stave. Takže áno, schopnosť reagovať na nové výzvy by v žiadnom prípade nemala viesť k liberalizácii sociálnej demokracie, na opustenie toho najpodstatnejšieho, o čo sociálnej demokracii ide.

Pokiaľ ide o migračnú krízu, ktorú ste spomenuli, v Česku celý rad neziskových organizácií, niektorí politici či aktivisti vyzývajú, že je našou morálnou povinnosťou prijať migrantov vo veľkej miere, lebo sme bohatá spoločnosť, ktorá sa aj niekedy k mnohým krajinám, odkiaľ ľudia utekajú, nezachovala dobre. Tí, ktorí tento prístup odmietajú, sú etiketovaní ako xenofóbovia, rasisti atď. Aká je situácia na Slovensku?

Jedným dychom hovoria to, čo som spomínal, ale druhým dychom podporujú občiansku vojnu v Sýrii alebo možno iné vojenské akcie, ktoré dostali niektoré regióny sveta do mimoriadne nevyváženej situácie. Pán redaktor, jedna vec je len tak kritizovať a hovoriť, a druhá vec je niesť konkrétnu zodpovednosť. Presne tí istí, ktorí otvárajú zoširoka náruč migrantom, by boli prví, ktorí by žiadali moju hlavu alebo hlavu mojich ministrov v prípade, že by došlo k nejakému negatívnemu javu, ktorý by bol spojený s migráciou.

Preto ja na takú rétoriku odpovedám tým, že som predseda vlády a zodpovedám za bezpečnosť Slovenskej republiky. Tá je pre mňa na prvom mieste. A veľmi jednoznačne, ak mám niesť túto zodpovednosť, musím mať aj možnosť rozhodovať a to naše rozhodnutie vo vzťahu k migrácii je veľmi jasné. My vnímame súvislosti medzi migráciou a terorizmom, vnímame, že migračná vlna môže významne poškodiť ekonomiku celej Európskej únie, predovšetkým preto, že si sami dávame góly do vlastnej brány tým, že začíname zatvárať hranice. Preto som nesúhlasil a nebudem súhlasiť s prerozdeľovaním migrantov. Sme suverénny štát, ktorému nemôže nikto nadiktovať, že musí prijať dva, päť, desať alebo päťdesiat tisíc migrantov s úplne iným náboženstvom. Na tejto principiálnej politike sa nič nezmení. Podali sme žalobu proti samotným kvótam, ale je našou povinnosťou pomáhať na iných frontoch a my sme skutočne solidárny. Posielame vojakov, policajtov... Solidarita sa dá prejaviť inak ako nezmyselnými kvótami. Ak mám niesť zodpovednosť za bezpečnosť tejto republiky, musím mať právo aj prijímať rozhodnutia.

S českým prezidentom Zemanom máte veľa zhodných postojov, rovnako je to aj v prípade migračnej krízy. V Česku Miloš Zeman, zvlášť pri svojich cestách po regiónoch, žne za svoje postoje chválu. Slovenský prezident Andrej Kiska má na migračnú krízu úplne odlišný názor a opakovane vás kritizoval. Vyčítal vám, že zveličujete možné bezpečnostné hrozby a robíte zo všetkých migrantov ekonomických špekulantov... Čím si vysvetľujete, že prezident SR má takto odlišné názory na túto oblasť a hovorí v podstate presný opak ako vláda?

Prezident SR nenesie žiadnu zodpovednosť a nemá právomoci, ktoré by mu umožňovali riešiť migračnú krízu. Ja som vždy trval na dobrých vzťahoch medzi najvyššími ústavnými činiteľmi a verím, že to tak bude aj v budúcnosti. Ale je úplne zrejmé, že mnoho vecí, ktoré pán prezident povie, sú z hláv jeho poradcov. To sú všetko ľudia, ktorí sú naladení proti vláde Slovenský republiky a možno majú pocit, že pána prezidenta budú používať ako baranidlo na vládnu politiku. Pravdepodobne aj vymysleli, že ak prezident bude mať iný názor na migračnú krízu, ako má vláda, bude nás to nejakým spôsobom poškodzovať. Ja rešpektujem, že pán prezident má iný názor, ale jeho názor nezmení nič na tom, akú migračnú politiku robíme a čo budeme robiť v najbližších mesiacoch.

Akú úlohu v celej veci na Slovensku majú médiá, novinári? V Čechách niektorí analytici tvrdia, že sú mainstreamové médiá jednostranné a každého, kto sa stavia ústretovo k prijímaniu utečencov majú radi a naopak.

My sme na Slovensku v osobitnej situácii, lebo naším protivníkom v predvolebnej kampani nie sú opozičné politické strany, ale časť médií a mimovládny sektor. Môžem s ľútosťou konštatovať, že sa im podarilo vytvoriť obraz, že migrácia je v podstate vymyslený problém, ktorý sa Slovenska nedotýka a vnucujú iné témy, ktoré chcú vnútiť v záujme politického súboja s nami. Privítal by som, keby slovenské médiá venovali toľko pozornosti migrácii, ako je to v prípade Českej republiky. Sledujem médiá v Česku a rozumiem, že téma migrácie je číslo jeden v českej verejnosti. Obávam sa, že onedlho budeme svedkami udalostí, ktoré budú veľmi nepríjemné a ktoré opäť vrátia aj na Slovensku túto tému na prvé miesto.

Takže považujete české médiá za otvorenejšie ako slovenské?

Pokiaľ ide o tému migračnej politiky, myslím, že je správne, že sa české média v takom veľkom rozsahu venujú tejto téme. Treba o veciach hovoriť, ja odmietam nezmyselnú politickú korektnosť, ktorá je nebezpečná, lebo ľudia musia vedieť, čo sa deje. O to viac si myslím, že s väčšou dynamikou sa téma migrácie vráti na Slovensko, lebo ľudia ako keby nadobudli pocit, že sa nemôže nič stať, že je všetko v úplnom poriadku, ale nič nie je v poriadku a migračný výbuch nás ešte len čaká.

Váš český kolega, premiér Bohuslav Sobotka, v poslednom čase stráca popularitu, zrejme aj vďaka skôr liberálnejšiemu názoru na migračnú krízu, a českí čitatelia v diskusiách už dlho píšu, že Slovensku závidia ich premiéra a dokonca aj niektorí členovia českej Sociálnej demokracie občas povedia, že by potrebovali  "českého Fica". Zaznieva aj to, že sa ČR nespráva úplne dobre ako partner v rámci V4. V čom to podľa vás je? Sklamal vás osobne v niečom Bohuslav Sobotka?

Pán redaktor, nikdy som nezasahoval a nehodnotil politiku inej vlády a o to viac chcem povedať, že mi vždy neuveriteľne záležalo na tom, aby vzťahy medzi českými a slovenskými ústavnými činiteľmi boli vynikajúce. Mám s pánom premiérom Sobotkom vynikajúce vzťahy a rešpektujem jeho štýl, jeho politiku. Je to, samozrejme, jeho rozhodnutie, akú tému, akým spôsobom používa alebo interpretuje. Môžem odpovedať, že som nikdy nehodnotil iného politika.



Pýtal som sa aj preto, že ste sám pred chvíľu spomínali obavu, že názory prezidenta Kisku na migračnú krízu sú možno dané snahou jeho poradcov. V Česku pred časom došlo k "nabúraniu" súkromného e-mailu premiéra Sobotku aj jeho poradcov a z obsahu vyplývalo niečo podobné, čo ste hovoril vy o prezidentovi Kiskovi...

Je to možno téma, ktorá by niekoho iného lákala to nejako komentovať, ale ja sa pozerám na pána premiéra s plným rešpektom a skutočne ani nechcem, nie že nemôžem, sa dotýkať českých politických záležitostí, to je vec Českej republiky.

EÚ čelí dlhodobej kritike, že v riešení migračnej krízy nie je akcieschopná, všetky rozhodnutia dlho trvajú a namiesto receptov na spoľahlivú ochranu hraníc sa vymýšľa ako migrantov po EÚ prerozdeliť jednotlivým štátom. Čo je dôvodom takejto nefunkčnosti Únie?

Myslím si, že migračná téma sa podcenila od samého začiatku a pamätám si, že sme spoločne aj s maďarským premiérom, českým premiérom i Poľskom veľmi jasne hovorili o potrebe okamžitého uzatvorenia schengenských hraníc. Pretože sa urobili zásadné chyby hneď v úvode, tak ako keby sme teraz chytali zajaca za chvost. Obávam sa, že už nebudú dobré a lepšie riešenia, už budú len riešenia zlé a horšie.

Myslím si, že nás v oblasti migrácie čaká neuveriteľne ťažký rok. Pri predstave, že príde ďalší milión ľudí do Európy, pri predstave, čo budú spôsobovať prijímania národných opatrení ako zatváranie hraníc, hraničné kontroly a pri predstave ako bude dochádzať k stretom medzi jednotlivými štátmi EÚ pri názoroch na migračnú krízu. Ja som svoj názor povedal veľmi jasne: nikto nás nemôže prinútiť, aby sme na Slovensku umiestnili nejaký počet ľudí s iným náboženstvom, pretože sa títo ľudia preukázateľne nevedia integrovať do našej spoločnosti, vytvorili by samostatnú komunitu a to by so sebou prinieslo obrovské množstvo problémov.

V marazme, v ktorom sa nachádzame, je dôležité najrýchlejšie spustenie európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorá vznikne transformáciou Frontexu. My sme pripravení a budeme o tom hovoriť aj v Prahe na samite V4, ponúkneme nielen finančné, ale aj personálne príspevky do Frontextu. Už sme ponúkli tristo ľudí. Pokiaľ bude potrebné vytvoriť normálne policajné jednotky, ktoré by fyzicky chránili hranicu, tak sa k tomu absolútne hlásim. Máme morálne právo konštatovať, že Grécko absolútne zlyhalo a máme právo požadovať náhradný variant ochrany schengenskej hranice, tentoraz na úrovni Macedónska a Bulharska.

Nechcem teraz vymýšľať a špekulovať, čo bolo za pomalosťou Európskej únie, ale veľmi ťažko sa, pán redaktor, rieši kríza, keď na jednej strane si všetci uvedomujeme, že je potrebné stabilizovať krajiny, odkiaľ migranti pochádzajú a na druhej strane sú tu členské štáty EÚ, ktoré otvorene podporujú občiansku vojnu v Sýrii. To jednoducho nejde dohromady. Preto tie dôvody mohli byť všelijaké. Ja len verím, že zase nestratíme čas a že na samite vo štvrtok a piatok príjmeme rozhodnutie - a nepôjde o nejaké nezmyselné kvóty či falošnú solidaritu. My musíme zastaviť toky ľudí, ktorí prichádzajú do Európy.

Občas býva obviňovaná Angela Merkelová, že svojím pozvaním utečencov do Nemecka oveľa viac navýšila počty ľudí, ktorí sa do Európy vydali. Čím si vysvetľujete to gesto nemeckej kancelárky?

Nemecko je mimoriadne bohatá krajina a dá sa predpokladať, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa migrácie, je najskôr analyzované a zhodnotené, aké bude mať dôsledky. Dá sa predpokladať, že odhady nemeckých autorít boli, že zvládnu milión migrantov. Po ekonomickej stránke by to určite zvládli, o tom niet žiadnych pochýb. Lenže migrácia so sebou prináša aj iné aspekty a videli sme ich nakoniec aj v samotnom Nemecku, v Kolíne a ďalších mestách.

Migrácia so sebou prináša aj obrovské bezpečnostné riziká spojené s tým, čo povedal šéf nemeckej tajnej polície, že medzi migrantami prišli do Európy aj ľudia, ktorí sú bojovníci Islamského štátu a môžu byť napojení na terorizmus. Takých ľudí je len v Nemecku sto, ktorých tajná polícia identifikovala. Takže na samom začiatku bol asi dobrý úmysel, ale jedno krásne príslovie hovorí, že cesta do pekla býva dlaždená dobrými úmyslami. Ale aj teraz by som nerád hodnotil vnútropolitickú situáciu v Nemecku, to je vec nemeckej vlády. V každej krajine je však vláda vystavená veľmi pozornému hodnoteniu verejnosti, pokiaľ ide o vládne postoje k migrácii.

Neukázal podľa vás prístup EÚ k migrácii neakcieschopnosť Únie ako celku nielen v tomto probléme? Nie sú na mieste obavy, že pri inom probléme v budúcnosti zase zmeškáme včasné riešenie?

Táto otázka vo mne vyvoláva potrebu povedať, že cítim väčšiu pripravenosť postkomunistických krajín reagovať na krízové situácie. Je to pravdepodobne preto, že máme skúsenosti s iným režimom. Je to aj preto, že sme prešli v deväťdesiatych rokoch brutálnou transformáciou. Prijímali sa takéto opatrenia a rozhodnutia, často v krátkom časovom úseku, na ktoré vyspelé demokracie niekedy potrebovali podstatne dlhšie obdobie. Možno sa pre to na mňa nahnevajú partneri z vyspelejších krajín, ale skutočne cítim, že sme akcieschopnejší. Nie je náhoda, že V4 je názorovo spolu, to je otázka našej mentality, našej schopnosti prijímať a ponúkať riešenia. Takže áno, vidím teraz na vlastnej koži, že akcieschopnosť krajín, ktoré prešli transformáciou, je vyššia než vyspelých západných demokracií.

Nemôže tá neakcieschopnosť EÚ ako celku vyhovovať niektorým bruselským elitám, aby to v budúcnosti použili ako argument pre väčšiu integráciu a ďalšie obmedzovanie suverenity členských štátov?

Uvedomme si, že britské referendum a dohoda, ktorá by sa mala dosiahnuť teraz vo februári medzi EÚ a Veľkou Britániou, už úplne jednoznačne potvrdzuje dvojkoľajnosť vývoja v Európskej únii. Je to predovšetkým cez prizmu eura. Krajiny, ktoré sú v eurozóne, majú tendenciu hlbšej integrácie a spolupráce. Zatiaľ čo ostatné krajiny, ktoré euro nemajú, chcú byť súčasťou týchto rozhodnutí, ale súčasne si zachovávajú určitý odstup. Pre Veľkú Britániu je veľmi dôležité, aby myšlienka ešte užšej Európy už nebola tak diskutovaná, ako to
bolo doteraz.

Pokiaľ ide o eurozónu, som zástancom hlbšej integrácie, ale nemám na mysli, že by sme mali dávať EÚ také právomoci, ktoré výlučne patria národným parlamentom. Ako príklad uvediem schvaľovanie štátneho rozpočtu. Neprekáža mi, že sa komunikuje s európskou komisiou, že sa prijímajú nejaké odporúčania, že sa dávajú do súladu, ale už by pre mňa bolo červenou čiarou, keby niekto chcel, aby sa štátne rozpočty schvaľovali v Bruseli a nie v národných parlamentoch. Možno je dobré, že na základe iniciatívy Británie príde procedúra červenej karty, čo znamená, že nad 55 percent hlasov, v rámci členských štátov EÚ, môže zastaviť rozebehnutý legislatívny akt. Dá sa povedať, že to, čo sa teraz deje vo Veľkej Británii, vedie k ochrane suverenity a legitimity národných parlamentov.

Ako vnímate dohodu EÚ a Turecka týkajúcu sa migrantov? Členské štáty Únie budú Ankare platiť miliardy eur za to, že nebude utečencov púšťať ďalej do EÚ. Teraz sa ukazuje, že turecký prezident vydieral Junckera s Tuskom, kládol si podmienky a vyhrážal, že otvorí hranice a migrantov bude do EÚ voziť v autobusoch. Nakoľko je Turecko partnerom pre rokovania? Nebolo skôr lepšie si hranicu zabezpečiť z vlastnej strany a s Tureckom to prestať riešiť?

Je predsa zrejmé, že Turecko je teraz na koni. Dosiahlo určité dohody, na základe ktorých má Turecko dostať tri miliardy eur a súčasne táto krajina má urýchliť rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie. Nenadávajte na Turecko, nadávajte sami sebe, že sme sa dostali do takého stavu a že sme v podstate odkázaní na dobrú vôľu nečlenského štátu EÚ. Sú aj názory, ktoré hovoria, že by možno bolo lepšie peniaze investovať na ochranu hranice a tieto názory majú svoju vlastnú legitimitu. Súhlasím aj s tým, že sa musíme pokúšať dohodnúť s krajinami, na ktorých území sú migranti a vytvárať v týchto krajinách podmienky na normálny dôstojný život. Aj preto tri miliardy, ktoré sa majú použiť výlučne na projekty infraštruktúry pre utečencov. Spytujme si sami svedomie a neukazujme na iných prstom, lebo Európska únia absolútne zlyhala v otázke migrácie. Preto sa ani nečudujem, že vo vzťahu k Turecku ťahá EÚ za ten kratší koniec povrazu.

Je možné označiť vinníka migračnej krízy?

Často sme svedkami riešení, ktoré sa realizujú, ale už nepoznáme ďalší postup, ďalšie riešenie. Pozrite sa, môžeme všetci povedať, že odstránenie Kaddáfího režimu v Líbyi malo svoj zmysel, ale priznajme si, že Kaddáfí varoval EÚ, vyzýval ju na spoluprácu
a povedal, že ak nezastavíme prílev migrantov do Európy, tak Európa sčernie. Takýto výraz použil Kaddáfí. Namiesto toho, aby sme pristúpili na spoluprácu, tak vojenská sila rozdrvila režim bez toho, aby sme Líbyi ponúkli nejakú zmysluplnú alternatívu. Dnes sa z Líbye stalo nástupné miesto pre stredomorskú trasu migrantov. To isté vidíme v Iraku, použitá sila, likvidované krajiny, ale už nikto nepovie, čo potom. Už to skoro vyzerá ako normálna vec, že každý deň vidíme na lište pod správami v televízii, že v Bagdade sú ďalší mŕtvi, bomba, ďalší samovražedný atentát atď. Dôvod, prečo dnes vidíme taký veľký počet migrantov, určite spočíva aj v tom, že geopolitické riešenia, ktoré často veľké krajiny používajú, nie sú nasledované riešeniami, ktoré vedú k stabilizácii regiónu a k nastoleniu normálneho fungovania konkrétneho štátu. Tam niekde vidím prapríčinu migračnej krízy.

Koniec koncov, stále častejšie sa objavujú názory, že značný podiel na tom všetkom, čo sa v daných regiónoch dialo, majú USA. Ale pretože ich od Európy delí oceán, nenesú už následky svojich činov...

Nechcem takto zasahovať do vecí. Ja som spomenul, že jedna vec je vyriešenie krízového stavu v tých krajinách a druhá vec je ponuka pre tie krajiny, aby mohli normálne existovať a fungovať. Je pravda, že USA majú výhodu, pokiaľ ide o migračnú krízu a viem, že prístup migrantov je v Spojených štátoch veľmi limitovaný. Podobne ako pri všetkých veľkých svetových problémoch je to len a len spolupráca veľmocí. Keď budem hovoriť o Sýrii, musí vzniknúť dohoda s Ruskou federáciou o tom, čo sa v Sýrii bude diať v budúcnosti. Takže skôr sa chcem pozrieť na úlohu Spojených štátov nie deštruktívne, ale hľadám odpoveď na otázku, ako by veľmoci mohli tento problém vyriešiť.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Radim Panenka
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Zavádzanie demokracie? Generál Šedivý prekvapivo o USA, Trumpovi, Iraku aj minulosti

17:29 Zavádzanie demokracie? Generál Šedivý prekvapivo o USA, Trumpovi, Iraku aj minulosti

ROZHOVOR „Ak spoločnosť akceptuje diktátora alebo diktátorský režim, tak by sme nemali hovoriť, že j…