Zástupcovia USA a Číny sa dohodli na znížení amerického deficitu vo vzájomných obchodoch. Čína následne rozhodla o znížení cla na dovoz osobných automobilov z 25 na 15 percent, čo znie veľmi zaujímavo aj vzhľadom na to, že ide o najväčší automobilový trh na svete. Sú to kroky, z ktorých sa dá odvodiť, že hrozba zviazania globálneho obchodu ochranárskymi opatreniami jednotlivých krajín na čele práve s Čínou a USA je už zažehnaná?
Musím priznať, že ma zaskočilo, ako rýchlo sa hrozba obchodnej vojny zdá byť „zažehnaná“. Pripúšťam, že som nepredpokladala, že sa agresívna politika Donalda Trumpa stretne s takými ústupkami z čínskej strany. Skôr to vyzeralo, že Čína bude trvať na veľmocenskom postavení a bude sa na oboch stranách kopiť šprajcovanie. Otázka je, ako túto zmenu postoja čítať. Znamená to, že Čína je navonok oveľa slabšou ekonomikou, ako sa tvári? Že svoje problémy len schováva za vyčačkanú fasádu? Možno. Mnohé by tomu napovedalo, napríklad makroekonomické štatistiky, ktoré sú v niektorých prípadoch dlhodobo z Číny také dobré či rýchlo zverejnené, že som presvedčená, že musia byť falšované.
Pokiaľ ide o úplné zažehnanie obchodnej vojny, bola by som opatrná. Najnovšou kauzou je zase spor o dovoz európskych áut do USA. Skrátka protekcionizmu sa v dnešnom svete, bohužiaľ, darí.
Nedostatok pracovných síl viedol premiéra Petra Pellegriniho k tomu, aby vyhlásil, že Slovensko bude musieť v dôsledku toho začať debatu o riadenej migrácii. Česko by zase mohlo mať podľa ministerky práce Jaroslavy Němcovej špeciálny program na získavanie opatrovateliek aj privážanie pracovných síl do iných odborov z Ukrajiny. Čo hovoríte na názor, že problém sa dá riešiť buď získavaním lacnej pracovnej sily v zahraničí, alebo investovaním do nových technológií, ale Česko aj Slovensko volia tú jednoduchšiu cestu?
Samozrejme, dlhodobo strategickejšia je investícia do technológií, lebo tá predstavuje trvalú investíciu. Keď však dovezieme zahraničných pracovníkov, príde za nejaký čas kríza, nezamestnanosť vzrastie a čo tu potom s nimi? Ale nemám problém s dovážaním Ukrajincov, Mongolov a ďalších ľudí. V prípade, že títo ľudia idú za prácou a nie za sociálnymi dávkami, je to pre ekonomiku pozitívne. Prosím nepliesť si so súčasnou vlnou imigrácie – to sú dve úplne rozdielne veci.
V Marakéšskej deklarácii sa signatári hlásia k podpore „legálnej migrácie a mobility, a to najmä mladých ľudí a žien medzi Európou a štátmi severnej, západnej a strednej Afriky“. Český minister vnútra Lubomír Metnar, ktorý ju za Českú republiku podpísal, tvrdí, že ide pre Česko o nezáväzný dokument, aj keď jedným dychom vyhlasuje, že sa v ňom naopak zaviazali africké štáty, že budú oveľa viac podporovať boj proti nelegálnej migrácii. Keď sa v dokumente píše o prospešnosti a pozitívnym potenciáli migrácie, je reálne, že by to mohlo platiť aj pre ekonomiku krajiny, ako je Česko?
Tak to je presne ten typ migrácie, o ktorej som pred chvíľou hovorila ako o nie veľmi prínosnej. Štáty severnej, strednej a západnej Afriky sú nám natoľko kultúrne a ekonomicky vzdialené, že sa ukazuje, že tamojší ľudia náš trh práce nijako neobohacujú, naopak skôr zaťažujú sociálny systém. Ich príchod pôsobí pnutie, nie nasýtenie hladného trhu práce. A tvrdenie, že africké štáty budú podporovať boj proti nelegálnej migrácii? Kto bol v Afrike, vie, že to sú len slová. Afrika je úplne iný svet. Nejaké medzivládne deklarácie sú len zdrapom papiera. Pre českú ekonomiku nie je, opakujem, nie je prínosné, aby sme podporovali imigráciu z týchto oblastí. Opäť, nepliesť si s nejakou xenofóbiou či rasizmom: tu jednoducho vecne vychádzam z analýzy priemerného uplatnenia jednotlivých etník na európskom trhu práce.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
