Respondenta nemôžeme poslať na detektor, ak sa nám jeho odpovede nezdajú dôveryhodné, tvrdí šéf výskumnej agentúry

0
Pavel Haulík (Autor: Vladimír Bačišin)

Politici často obviňujú výskumné agentúry, že manipulujú výsledkami výskumov verejnej mienky. Čo si o tom myslíte?

Výskum verejnej mienky je nástroj na získavanie údajov. Ich použitie môže byť pozitívne, ale aj negatívne. Keď si vezmete do rúk zápalky, môžete si pomocou nich upiecť slaninu, ale aj podpáliť dom. Výhrady voči zápalkám za to, že ich môžete použiť aj negatívne, to je silne pritiahnuté za vlasy.

Vnímam to ako prejav malej schopnosti mnohých politikov reagovať na negatívne signály spätnej väzby. Nevedia prísť s ponukou, ktorá by ich situáciu, ich umiestnenie na rebríčku zlepšila. V takej situácii je jednoduchšie povedať, že je to zmanipulované.

Možno prieskumy verejnej mienky stotožňovať s prognózou výsledku volieb?

Nie. Ak máte dva týždne pred voľbami zákaz robiť prieskumy, z hľadiska technológie tie výskumy nemôžu byť čerstvejšie ako tri týždne. Máme zachytený stav tri týždne pred voľbami. Ak by boli krajina i štruktúra politických strán stabilné, výskum a výsledky volieb by sa veľmi nelíšili. Ak si však voliči do poslednej chvíle nevedia vybrať z ponuky menších či väčších ziel, všetko sa rozhodne až tesne pred voľbami. Výsledky potom môžu veľmi prekvapiť.

Čo je príčinou, ak sa výsledky posledných výskumov pred voľbami odlišujú od výsledkov samotných volieb?

Keď skúmate verejnú mienku, tak to nie je na rozdiel od iných štatistických zisťovaní pohľad zvonka. Ak budete skúmať úrodu obilnín, získate pár družicových snímok a viete, aká je úroda. Na snímke je pšenica pšenicou, kukurica kukuricou. Nemôže byť niečím iným. Objekt skúmania je pasívny, my ho len pozorujeme.

V prípade verejnej mienky je objekt skúmania súčasťou procesu. Sám poskytuje  informáciu, či je zelený, alebo modrý, či chce voliť tú či onú stranu. Vo výskume platí, že to, čo respondent uvedie, je pravda. Nemôžeme ho poslať na detektor, ak by sa nám jeho odpovede nezdali dôveryhodné.

Respondent však časom môže zmeniť názor.

Áno. V čase výskumu nemusí  byť pevne rozhodnutý. To je napríklad častý problém župných a komunálnych volieb. Ak budete už dnes zisťovať preferencie pre župné voľby, ťažko zistíte niečo relevantné. Bežný volič o nich ešte veľmi neuvažuje, ak vôbec, a rozhodne sa až neskôr.

V minulosti sme pred jednými voľbami robili takzvaný panelový výskum. V priebehu piatich týždňov sme sa každý týždeň opakovane pýtali na preferencie  tých istých respondentov. Viac ako polovica z nich v priebehu piatich dotazovaní  aspoň raz zmenila názor. Boli tam aj takí respondenti, ktorí každý týždeň volili niekoho iného.

Existujú aj situácie, že človek nechce odpovedať, alebo nechce povedať svoj pravý názor. Keď sa na určitú politickú stranu valí tvrdá mediálna kampaň, jej potenciálni voliči sa môžu „skryť“.  Nepovedia, že by ju volili alebo uvedú celkom inú stranu.

Na čo vlastne slúži výskum verejnej mienky?

Výskum verejnej mienky slúži na to, aby sa odhadlo, spočítalo, určilo čo je väčšinový, dominujúci názor, ale aj to, čo sú názory menšinové doplnkové. Malo by to slúžiť ako určitý druh spätnej väzby. Rozhodovacia sféra sa tak dozvie, čo si ľudia myslia, čo je im blízke, s čím súhlasia. Ak to vie, ľahšie sa jej rozhoduje.

Politici niekedy musia ísť proti ľuďom. Ak sa robí politika, ktorá má mať výsledky, nedá sa robiť len na základe populistických názorov. Nedá sa to robiť len na základe toho, čo prinesú výsledky verejnej mienky. Na druhej strane, politika nemôže ísť výrazne proti verejnej mienke.

Sociologický výskum je založený na štatistike. Ako sa meria verejná mienka?

Výskum verejnej mienky sa často zužuje na výskum preferencií politických strán, teda na toho, koho by ľudia uprednostnili vo voľbách do parlamentu. Takmer nič iné, okrem určitých výnimiek, politikov a širokú verejnosť nezaujíma. Zaujímajú sa o tie kanály, prostredníctvom ktorých sa o výsledkoch výskumu verejnej mienky informuje. Sú to najmä médiá.

Neskúmajú sa len preferencie politických strán, ale aj iné veci. Druhou vecou je, ako sa výsledky akéhokoľvek výskumu verejnej mienky využívajú v rozhodovacej sfére vo vzájomnej komunikácii. Popularita politických strán je na druhej strane praktický odraz toho, aký obraz politickej scény poskytujú médiá. Škála skúmaných problémov môže byť, samozrejme, širšia.

Ak sa vrátime k politickým preferenciám, musíme povedať, že raz za štyri roky príde hodina pravdy. Sú to voľby. Vtedy sa ukáže reálny prejav verejnej mienky v tom, ktorá strana koľko hlasov získa. Iné témy, ktoré sú skúmané, nemajú šancu, aby sa overil názor každého dospelého voliča. Občas je to referendum, ktoré má nastavené parametre tak, že nikdy nevyjde.

Ako sa zostavujú vzorky tých, ktorých sa pýtate na názor?

Po každých voľbách sa hľadá obec, v ktorej je taká skladba voličov, aká je v celej krajine. Po roku 1998 bola takou obcou Buzitka (v okrese Lučenec pri Fiľakove – pozn. PL). V posledných voľbách na to novinári zabudli. Na podobnú obec sa štatistikov nepýtali. Pre mladších je rok 1998 veľmi vzdialeným obdobím, hoci sa to môže zdať ako včera.

Vráťme sa k Buzitke. Výsledky volieb v tejto obci v roku 1998 takmer dokonale kopírovali výsledky celoslovenských volieb. Čo to znamená? Buzitka mala niečo vyše päťsto obyvateľov. Keby sa voľby konali len v Buzitke, štátna kasa by mohla ušetriť milióny eur. Výsledky by boli také isté, ako keby sa robili voľby do parlamentu.

Výskum verejnej mienky je vlastne o tom, aby sme našli Buzitku, ktorá má do tisíc obyvateľov. Ak ju nájdeme, dobre, tak to, čo zistíme, je náhrada volieb. Ako keby sa konali voľby, ale na takej zmenšenej voľbe.

Akú otázku kladiete respondentom, teda tým, ktorých sa pýtate?

Ak by sa voľby konali zajtra, koho by ste volili? Celý výskum je založený na hľadaní reprezentatívnej vzorky, takej pomyselnej Buzitky. Vždy je to nová situácia. V reálnej obci Buzitka to o štyri roky nefungovalo. Výsledky sa môžu v reálnej obci meniť inak, ako v celej populácii. Môže sa však vždy nájsť obec, v ktorej volebné výsledky kopírujú celoslovenské voľby.

Výskum verejnej mienky sa robí aj preto, aby sa nemuseli robiť referendá, aby voľby boli raz za štyri roky, a nie častejšie, ale aj preto, aby sa pre každú hlúposť nemusela robiť celospoločenská akcia. Do značnej miery to môžu nahrádzať takéto výskumy. Je to najmä vtedy, keď je pre výskum vhodná pôda. Znamená to, že obyvateľstvo je ochotné zúčastňovať sa podobných výskumov, ale výskumníci súčasne dodržujú pravidlá, ktoré si vyžadujú logika metód týchto výskumov.

Sú výsledky výskumov verejnej mienky z hľadiska štatistických postupov dôveryhodné? Môžeme im veriť?

Všeobecne platí, že pokiaľ sa dodržia určité metodologické pravidlá, výsledky získané na takejto vzorke, na takejto Buzitke, sú v štatistických hraniciach takmer rovnaké, ako keby sa výskum robil na celej populácii.

Ako dlho platia výsledky výskumu verejnej mienky?

Jeden z mýtov výskumu verejnej mienky, či skôr mylných názorov na výskum verejnej mienky, je stotožňovanie výskumov preferencií s prognózou výsledkov volieb. Ale skúmaný jav,  teda verejná mienka, a ak hovoríme o preferenciách, tak preferencie, sa neustále mení. Niekedy sa mení pomaly, inokedy dramaticky rýchlo.

Čo ovplyvňuje dynamiku zmien verejnej mienky?

Závisí to najmä od toho, aká je celková atmosféra v spoločnosti. V stabilnej spoločnosti nie sú vypuklé problémy, ktoré by vyvolávali prudké vášne a konflikty. Tomu zodpovedá aj stabilita politických strán.

Existujú krajiny, kde stranícka štruktúra pretrváva desiatky rokov a veľmi sa nemení, pohyby na politickej scéne sú oveľa „nenápadnejšie“, napríklad Nemecko či Veľká Británia. Naopak, ak sa v spoločnosti dlhodobo neriešia problémy, odráža sa to aj na rýchlych a často prekvapujúcich pohyboch medzi preferenciami politických subjektov. Takáto situácia pravdepodobne predchádzala posledné parlamentné voľby na Slovensku, keď došlo na poslednú chvíľu k veľmi dramatickým zmenám.

Autor: Vladimír Bačišin

- Reklama -