Rázny obrat Roberta Fica k tvrdému jadru EÚ. Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu prináša informácie zo zákulisia

20. 8. 2017 6:00

ROZHOVOR Poliaci a Maďari chcú Vyšehrad len využívať proti Európskej únii. Ale premiér Robert Fico toho vraj pochopil oveľa viac. Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček vysvetľuje, prečo predseda vlády jasne vytýčil smer k „tvrdému jadru“ a že to nie je novinka. Rouček má aj informácie „zo zákulisia“. A prečo sa Česi nechcú viac primknúť k EÚ? Hundrali už za Rakúsko-Uhorska. „V podstate sme Ríšsku radu ignorovali a bojkotovali, hlavne staročesi, čo sa dá prirovnať k dnešnej ODS. A výsledok? Nič sme nedosiahli,“ varuje Rouček.

Rázny obrat Roberta Fica k tvrdému jadru EÚ. Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu prináša informácie zo zákulisia
Foto: TASR
Popis: Slovenský premiér Robert Fico (vľavo) a predseda EK Jean-Claude Juncker
reklama

Premiér Robert Fico dal jasne najavo, že má záujem o to, aby sa Slovensko primklo k „tvrdému jadru“ EÚ, a spoluprácu Bratislavy s Berlínom a Parížom označil za tandem určujúci tempo ďalšieho vývoja EÚ. Fico ďalej zopakoval, že prioritou pre Slovensko je skôr EÚ než štáty V4. Pritom Slovensko podalo žalobu proti rozhodnutiu Rady EÚ o utečeneckých kvótach, zásadne vystupuje proti dvojakej kvalite potravín a ešte relatívne nedávno bolo Ficovo meno veľmi často skloňované s Viktorom Orbánom alebo Jaroslawom Kaczyńským. Prečo podľa vás zavelil smerom k jadru EÚ?

Pri vzniku Vyšehradskej štvorky bolo základným zmyslom sa čo najrýchlejšie odpútať od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu, Varšavskej zmluvy, RVHP a čo najrýchlejšie sa integrovať do tzv. západných štruktúr, teda do EÚ a NATO. Dôvod bol ten, že sme vyznávali spoločné hodnoty, na ktorých sú EÚ a Severoatlantická aliancia postavené, to znamená ľudské práva, demokraciu, vládu práva, trhové hospodárstvo. Cieľ sa podarilo naplniť, keď sme do týchto štruktúr vstúpili, a teraz je otázka, čo bude s Vyšehradskou štvorkou ďalej.

Vlani bolo 25. výročie Vyšehradu a za českého predsedníctva bola vytvorená tzv. skupina múdrych, kde figurovali dve osoby z každej krajiny, a ja som skupinu viedol spoločne s Jacquesom Rupnikom. Došli sme k záveru, že zmyslom Vyšehradskej štvorky by naďalej malo byť pracovať a spolupracovať na činnosti EÚ. To, samozrejme, neznamená nespolupracovať v rámci regionálneho zoskupenia, ale hájiť svoje záujmy a sústrediť sa aj na prehlbovanie spolupráce medzi týmito štyrmi krajinami. Keď sa pozriete na diaľničnú štruktúru, železničnú, rýchly internet, tak je to napríklad v porovnaní s Beneluxom slabé. Lenže teraz máme Viktora Orbána v Maďarsku a Jaroslawa Kaczyńského v Poľsku a z jednotlivých krokov je čoraz viac zrejmé, že toto nie je cieľom ich politiky. Cieľom je využívať Vyšehradskú štvorku proti Európskej únii a vytvárať nejaký iný model.

Zľava český premiér Bohuslav Sobotka, maďarský premiér Viktor Orbán, poľská premiérka Beata Szydlová a slovenský premiér Robert Fico

Zľava český premiér Bohuslav Sobotka, maďarský premiér Viktor Orbán, poľská premiérka Beata Szydlová a slovenský premiér Robert Fico. Zdroj: TASR

Robert Fico v ostatných mesiacoch situáciu jasne vycítil, opísal a zmenil do určitej miery orientáciu Slovenska na tzv. tvrdé jadro, kde sa utvára politika EÚ. Robert Fico si jasne uvedomil, že nacionalizmus, či už poľský, alebo maďarský, Slovensku nič neprinesie a naopak, mu v minulosti pôsobil problémy. Maďari sa napríklad dodnes nevyrovnali s následkami Trianonu. V roku 2023 bude sté výročie a Maďari stále v národnej duši ťažko pociťujú stratu dvoch tretín územia a tretiny obyvateľstva.

Samozrejme, v rámci územia bolo aj Horné Uhorsko, dnešné Slovensko. Fico hovorí: Nebúrať Vyšehradskú štvorku, ale ak niečo nie je v národno-štátnom záujme Slovenska, tak to jasne povedať a spolupracovať hlavne s tými krajinami, ktoré vytvárajú spoločnú európsku politiku. Uvedomil si, že poľský nacionalizmus a katolicizmus nemá nič spoločné so slovenskými záujmami.

Áno, v niekoľkých uplynulých mesiacoch je znateľný určitý obrat. Mám informácie zo zákulisia, Robert Fico to Viktorovi Orbánovi pri zasadnutí Vyšehradskej štvorky jasne povedal. Nejde len o toto aktuálne vyjadrenie.

Máte aj informácie o tom, ako Viktor Orbán vtedy reagoval?

Bol prekvapený, rovnako ako poľská ministerská predsedníčka.

Keď sa vrátim k aktuálnemu vyjadreniu, je zaujímavé, že tieto slová povedal premiér Fico krátko po tom, ako minister Lajčák podpísal Memorandum o systémovej medzištátnej spolupráci medzi Slovenskom a Nemeckom. Navyše teraz sa na Slovensku riešia zmeny vo vláde a aféra s dotáciami. Do akej miery sa tieto skutočnosti podpísali na jeho vystupovaní?

Aféry, ktoré sa týkajú európskych fondov, nehrajú žiadnu rolu, veď ich vidíme vo väčšine postkomunistických krajín. Na Slovensku pôsobí Slovenská národná strana aj zoskupenie Mariana Kotlebu a Robert Fico si jasne uvedomil, že nie je nebezpečný len nacionalizmus, ktorý prichádza zvonku, ale aj ten, ktorý prichádza zvnútra. Preto stavia jasnú alternatívu: áno, národné záujmy, ale súčasťou je európska integrácia. Nie je v záujme Slovenska rozbíjať európsku integráciu. Pred sto rokmi slovenský štát neexistoval...

Prial by som si, aby sme si takisto uvedomil (Česko - pozn. PL.sk)i, že je v záujme menších štátov v priestore medzi Nemeckom a Ruskom európska integrácia, ktorá nám už 70 rokov zaisťuje mier. Niekto to vníma ako samozrejmosť alebo ako frázu, ale do budúcna by takáto situácia byť nemusela. Byť súčasťou tvrdého jadra neznamená nič iné, než sedieť pri hlavnom stole, kde sa vytvárajú pravidlá. Nevytvárajú ich len veľké národy ako Nemci a Francúzi, ale aj tie menšie ako Luxembursko. Ale vplyv má aj Slovensko, sedí pri hlavnom stole, Slováci sú spokojní a ich pozícia je oceňovaná aj tým, že majú podpredsedu Európskej komisie.

Pokiaľ ide ešte o spoluprácu s Nemeckom, my ju máme dva roky v rámci tzv. strategického dialógu, ktorý prebieha nielen medzi ministerstvami zahraničných vecí, ale aj ďalšími a je veľmi užitočný. Niečo podobné memorandu uzavrelo aj Slovensko. Na rozdiel od Česka však majú Slováci väčšiu váhu a vplyv v Európskej únii, budú otvorenejšie prijímaní nielen v Berlíne a Paríži, ale aj v Bruseli. Keď to zhrniem, Robert Fico a súčasná slovenská vláda veľmi dobre spojili slovenské národné záujmy s aktívnou účasťou a spoluprácou v Európskej únii.

Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák. Zdroj: TASR

Ešte pred rokom a pol Fico tvrdil, že „islam nemá na Slovensku miesto“, Slovensko podalo žalobu proti rozhodnutiu Rady EÚ o utečeneckých kvótach. Myslíte si, že tomu je koniec a že Fico zmení názor aj na prijímanie migrantov? Mimochodom, ČTK informovala, že štáty Európskej únie by mali budúci rok prijať ďalších utečencov priamo z krajín pôvodu alebo z tranzitných štátov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že číslo 40-tisíc môže EÚ dobre zvládnuť. Nemecko je podľa nej pripravené niesť príslušný diel záťaže, ale na spravodlivom rozdelení utečencov v rámci EÚ sa ešte podľa nej musí pracovať...

Je pravda, že Slovensko sa postavilo proti kvótam, a je to pochopiteľné. Ale keď vypukla utečenecká kríza a Rakúsko bolo preplnené utečencami, slovenská vláda a Robert Fico sami ponúkli Rakúšanom, že vezmú pár stoviek ľudí; že sa bude azylová procedúra konať v Rakúsku, ale ľudia budú ubytovaní na južnom Slovensku, pretože rakúsky tábor bol preplnený a ľudia spali pod holým nebom alebo v stanoch. Slovenský prístup je od počiatku trošku iný. Proti kvótam sa správne postavili, pretože systém nemôže fungovať, ale od počiatku ukazovali solidaritu a určitú ochotu. To je ten rozdiel. Teraz Slováci vezmú asi 60 utečencov, a tým je Slovensko vyňaté z trojky Maďarsko, Poľsko, Česká republika. Slováci si v EÚ urobili oveľa komfortnejšiu pozíciu.

Pokiaľ ide o tých 40-tisíc utečencov, vysoký komisár hovoril o dvadsiatich tisícoch, nemecká kancelárka povedala, že 40-tisíc nie je problém. Vidí to z nemeckého pohľadu, pretože Nemecko utečencov aj tak prijíma. Verejnosť proti tomu v podstate nič nemá. Väčšina nielenže nemá problémy s multikulturalizmom, ale podľa najrôznejších prieskumov ho aj víta. Majú vyše milióna voľných pracovných miest, na ktoré nevedia nájsť pracovníkov.

Lenže obyvatelia Českej republiky vidia situáciu inak. Podľa prieskumu, o ktorom písal aj český europoslanec Jan Zahradil na Facebooku, chcú síce zostať v EÚ, ale nechcú byť v „tvrdom jadre“. (Jan Zahradil na Facebooku napísal: „Vyberám: Len 19 % chce byť súčasťou ,tvrdého jadra‘ EÚ. Naopak, 42 % chce stáť mimo ,tvrdého jadra‘. Len 16 % chce obmedziť nezávislosť členských krajín v prospech EÚ. Ale 66 % chce obmedziť pôsobnosť EÚ v prospech členských krajín. Zároveň len 23 % chce vystúpiť z EÚ. Zatiaľ čo 56 % stále podporuje členstvo ČR v EÚ. To je presne politika ODS. Nebyť v ,tvrdom jadre‘. Obmedziť pôsobnosť EÚ. Ale nevystupovať. Stojíme správne.“) Čo na to poviete?

Výsledok prieskumu je jasný. Keď sa zhovárate s ľuďmi po republike, tento názor počujete. Je to dôsledok dlhodobého pôsobenia ľudí ako Václav Klaus a ODS, ktorí neustále brojili proti Európskej únii, ale na druhej strane využívali, často aj zneužívali peniaze, ktoré nám európski poplatníci v rámci princípu solidarity posielali a ešte posielajú. Neprekvapuje ma to. Je to aj historicky český postoj. Keď išlo o činnosť niekdajšej Ríšskej rady v rámci Rakúsko-Uhorska, mali sme ho podobný. V podstate sme Ríšsku radu ignorovali a bojkotovali, hlavne staročesi, čo sa dá prirovnať k dnešnej ODS. A výsledok? Nič sme nedosiahli. Maďari, ktorí boli oveľa konštruktívnejší, si vybojovali vyrovnanie v roku 1867 a vzniklo Rakúsko-Uhorsko. My sme len činnosť bojkotovali, na všetko sme hundrali.

Podobný postoj vidíme aj v ODS. ODS je dnes v Európskom parlamente členom frakcie tzv. konzervatívcov a reformistov. To je menšie zoskupenie, ktorého hlavnou silou bola britská Konzervatívna strana, ale Británia z EÚ odchádza. Jediný spojenec, ktorého ODS v Európe má, je dnes ultranacionalistická, ultrakatolícka strana Právo a spravodlivosť. Chcú takto izolovať Českú republiku? Dobre, ak s tým ľudia súhlasia a cítia sa v tej pozícii dobre, tak sa s tým nedá veľa robiť. Ale obávam sa, že nám bude postupne unikať vlak, budeme mať čoraz menší vplyv na najdôležitejšie rozhodovanie a budeme opäť populisticky tvrdiť, že sa robia rozhodnutia o nás bez nás, ako sme často udalosti zvyknutí prezentovať. Doplatíme na to len my, pretože európska integrácia tu bola, je a bude, väčšina európskych štátov si ju praje a záleží na nás, či pôjdeme po diaľnici v rýchlom pruhu, päťdesiatkou na konci alebo či z nej odbočíme. To záleží len na nás. EÚ nie je RVHP alebo Varšavská zmluva. Ak sa nebudeme chcieť podieľať na spolupráci, žiadne tanky z Bruselu neprídu.

Václav Klaus

Václav Klaus. Zdroj: Hans Štembera

Napriek tomu majú niektorí v súvislosti s EÚ aj iné porovnania s odkazom na históriu. Objavujú sa názory, že EÚ je „štvrtá ríša“, a na túto tému sa šíri veľa konšpiračných teórií. Politikov nevynímajúc. Pripomeňme bývalého londýnskeho starostu Borisa Johnsona, ktorý, nie je to až tak dávno, pre The Sunday Telegraph povedal, že EÚ pokračuje v ceste Napoleona a Hitlera a snaží sa vytvoriť európsky superštát, aj keď odlišnými metódami. EÚ podľa neho chýba demokracia a rešpekt a je odsúdená na neúspech. Napätie medzi členskými štátmi EÚ umožnilo Nemecku výrazne posilniť moc, „prevziať“ taliansku ekonomiku a „zničiť“ Grécko. Ľuďom sa myšlienka superštátu nepáči, boja sa jej. Čo si o tom myslíte?

To je úplný nezmysel. Už z historického hľadiska Napoleon vlastne Svätú rímsku ríšu v roku 1805 rozbil. Dnešnými slovami by sme povedali, že existovala európska integrácia a české kráľovstvo prekvitalo, keď sme sa na integrácii a spolupráci podieľali. Preto predstavovala Praha centrum. Keď sme sa dostali na perifériu, už to tak nebolo.

Pokiaľ ide o Hitlera, chcel vytvárať tretiu ríšu, ale na rasových a úplne nedemokratických princípoch. Európsku úniu vytvárali ľudia, ktorí sedeli vo väzení alebo boli v exile. Práve poučenie z najväčšieho dna európskeho vývoja – nemeckého nacizmu – viedlo k vytvoreniu európskej integrácie a jej základom je pravý opak nacistických názorov, čiže dôraz na ľudské práva, rovnosť ľudí, rovnosť národov. Neodstránime nerovnosti v počte obyvateľov, ale ide o to, aby bola utváraná na občianskom princípe, kde existuje rovnosť ľudí. To sú tie ideály a hodnoty.

A v tomto smere národy, ktoré dnes vytvárajú európsku integráciu, pracujú. Pokiaľ ide o suverenitu, samozrejme, že keď vstupujete do nejakého zväzku – v tomto prípade by som dal ako príklad manželstvo, časť suverenity skrátka dobrovoľne odovzdávate rodine a rovnaké je to medzi štátmi. Základné rozhodnutie, či sa toho projektu zúčastniť chceme, máme a nikto nám ho neberie. Briti z Únie vystúpili, len už teraz vidia, že urobili chybu. Vidíme, aké sú dôsledky v piatej najväčšej ekonomike, tak si predstavme, aké by boli dôsledky u nás. To by bola úplná katastrofa. A tak sa vraciam na začiatok k Robertovi Ficovi. Prial by som si, aby sme si všetko uvedomili tak ako on. 

Boris Johnson

Boris Johnson. Zdroj: pk

A tie nezmysly a konšpiračné teórie? Všetko vzniká s cieľom oslabiť naše povedomie o Európskej únii a prípadne ju rozbiť. Otázkou je, prečo sa šíria, či ide o hlúposť alebo o záujem niekoho mimo nášho územia.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Daniela Černá
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

23:59 Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

Najkontroverznejší sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin nevylučuje, že sa do talára vráti. “Teraz …