Rady a predpovede z Davosu čoraz viac pripomínajú kniežacie rady ľudí odtrhnutých od reálneho ekonomického života, hovorí Markéta Šichtařová

31. 1. 2019 0:00

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ „Stretnutie v Davose bývalo v minulosti stretnutím skutočných ekonómov a svetových politikov. Časom sa stalo skôr stretnutím politikov s politikmi, alternatívne so spolitizovanými ekonómami. Ekonómov, ktorí sa na ekonómiu dívajú vecne, bez dogmatického pohľadu na svet, by človek azda na mieste spočítal na prstoch. Podľa toho tiež vyzerajú výstupy zo stretnutia v posledných rokoch,“ uvádza analytička Markéta Šichtařová.

Rady a predpovede z Davosu čoraz viac pripomínajú kniežacie rady ľudí odtrhnutých od reálneho ekonomického života, hovorí Markéta Šichtařová
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová

Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose býva tradične schôdzkou významných politikov, bankárov a podnikateľov. Tento rok tam však problémy na domácej pôde nepustili napríklad amerického prezidenta, britskú premiérku či francúzskeho prezidenta. Zaujalo vás napriek tomu toto tradičné stretnutie niečím?

Donald Trump chýbal, zato naša ministerka práce a sociálnych vecí nechýbala... No tak si každý môže urobiť obrázok o význame tejto schôdzky.

Viete, stretnutie v Davose bývalo v minulosti stretnutím skutočných ekonómov a svetových politikov. Časom sa stalo skôr stretnutím politikov s politikmi, alternatívne so spolitizovanými ekonómami. Ekonómov, ktorí sa na ekonómiu dívajú vecne, bez dogmatického pohľadu na svet, by človek azda na mieste spočítal na prstoch. Podľa toho tiež vyzerajú výstupy zo stretnutia v posledných rokoch.

Uvediem vám príklad za všetky. Prítomní v Davose už stihli vypustiť jeden z výstupov, totiž viac-menej zhodu na tom, že žiadne ekonomické problémy nehrozia, len hŕstka ekonómov naopak správne argumentovala, že Čína prudko spomaľuje, Japonsko sa obáva recesie, Európa spomaľuje a tak ďalej. Väčšina prítomných má však stále klapky na očiach a odmieta čítať ekonomické štatistiky. A tak sa mohlo stať niečo úplne kuriózne: v rovnaký týždeň, keď Medzinárodný menový fond, ktorého šéfka je, samozrejme, v Davose značne sledovaná, vyhlásil, že Japonsku nehrozí recesia, japonská vláda vydala varovanie, že sa na tento rok recesie obáva. Rady a predpovede z Davosu čoraz viac pripomínajú kniežacie rady ľudí odtrhnutých od reálneho ekonomického života. Ale nebývalo to tak vždy...

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová

Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová Zdroj: TASR

Pred začiatkom Svetového ekonomického fóra prišla britská mimovládna organizácia Oxfam so správou o nerovnosti. Podľa nej sa v uplynulých desaťročiach znižovali dane bohatým a korporáciám. A keď vlády nevyberajú dane od bohatých, prevedú daňové bremeno na chudobných, napríklad prostredníctvom dane z pridanej hodnoty. Oxfam preto volá po silnejšom a efektívnejšom zdanení veľkých firiem a bohatých. Mal by sa varovaním tejto organizácie pred prehlbujúcou sa priepasťou medzi chudobnými a bohatými a posilňovaním hnevu verejnosti niekto skutočne zaoberať alebo sú to plané hrozby?

To je, s prepáčením, úplná hlúposť. Pomiešanie príčin a následkov. Nejako som si nevšimla, že by sa daňové bremeno celkovo znižovalo. Ten problém nespočíva v nejakom „novom“ prístupe k daniam. Ale v jednom má Oxfam pravdu – že sa zvýšila nerovnomernosť v rozdelení majetku. A že to plodí zvýšené sociálne napätie. Len príčiny sú chybne pomenované.

Tá príčina tkvie v celkovo chybných a z historického hľadiska bezprecedentných politikách svetových centrálnych bánk. Tieto centrálne banky začali vo zvýšenej miere dosadzovať do svojich čiel vyslúžených politikov namiesto ekonómov a podľa toho začalo vyzerať ich počínanie. Prestalo byť ekonomicky rozumné. A tak centrálne banky podporovali ekonomiku, či to potrebovala, alebo nepotrebovala. Dôsledkom boli dlhodobo extrémne nízke úrokové sadzby a veľké nafúknutie objemu peňazí v obehu.

To sa zase prejavilo vo zvýšenej inflácii, ale nie spotrebiteľskej inflácii, ale v inflácii cien cenných papierov a iných investičných produktov: zdraželi teda nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy a podobne.

Ale kto vlastní tieto investičné inštrumenty? Prevážne tí, ktorí „na to majú“, teda bohatí ľudia. Keď sa cena akcie X zvýšila počas piatich rokov napríklad o 100 percent v dôsledku tejto politiky centrálnych bánk, potom sa jej majiteľovi jeho investícia tiež zhodnotila o 100 percent. Čiže bohatí bohatli. Je to však len virtuálne bohatstvo vyvolané práve infláciou cien týchto investícií.

Minulý týždeň podpísali Nemecko a Francúzsko zmluvu, podľa ktorej by mali prehĺbiť spoluprácu v zahraničnej politike, obrane, hospodárstve, školstve a pri integrácii prihraničných regiónov. Aj preto, že táto zmluva sa do poslednej chvíle podozrivo utajovala, sa špekuluje, čo je jej hlavným cieľom a čo jej podpisom dve kľúčové krajiny EÚ zamýšľajú. Dá sa z ekonomického hľadiska čakať nejaké ich užšie spojenie, keď sa Nemecko chváli nízkou nezamestnanosťou a vysokou rozpočtovou disciplínou, zatiaľ čo Francúzsko sa pasuje s viac ako deväťpercentnou nezamestnanosťou a vládnym dlhom takmer 100 percent HDP?

Naozaj to vyzerá, že sa pod pokrievkou uvarilo niečo, čo nie je určené, aby chutilo každému. To utajovanie páchne... Zjavne to je politický, nie ekonomický projekt. Ekonomicky totiž nadáva zmysel, spája dve až príliš odlišné zóny. Ekonomicky mal kedysi zmysel napríklad Benelux, ktorý spojil veľmi podobné krajiny. Ale Nemecko je ekonomicky neporovnateľne zdravšie než Francúzsko. Samotnú by ma ohromne zaujímalo, čo je v pozadí a kam to ekonomicky povedie, ale z toho mála, čo je verejne známe, ťažko súdiť. Ak by napríklad rozpočtová disciplína nového celku kopírovala rozpočtovú disciplínu Nemecka, ten nový celok si značne polepší. Ak by však celá nová zóna prebrala francúzsky socializmus, potom nech nás Boh chráni, ako sa hovorí.

Pokiaľ ide o nás, môžeme len dúfať, že nová zóna bude mať dosť starostí sama so sebou a my ako periféria ju nebudeme veľmi zaujímať. To by nás mohlo potenciálne uchrániť od tlaku na ďalšiu reguláciu, kvóty a iné integračné nezmysly. Ale naozaj z toho, čo teraz vieme, nemožno realisticky súdiť.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

23:58 Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Je verejným tajomstvom, že konečným cieľom európskej integrácie je zru…