Putinova politika je prezieravá, ak sa mu podarí ju realizovať. Česká ekonómka prináša fakty, o ktorých sa nepíše

16.4.2018 0:01

ROZHOVOR „Putinova politika je prezieravá, ak sa mu podarí ju realizovať,“ hovorí ekonómka Masarykovej univerzity v Brne Hana Lipovská. Rusko si podľa nej uvedomuje, aké dôležité je sa osamostatniť. Sankcie privedú Rusov k tomu, že sa ešte viac zomknú, aktivizujú svoje vlastné zdroje a zmenia odberateľov. Naučia sa tak fungovať lacnejšie a efektívnejšie. Zdôraznila, že Európa prišla o ruský trh a hlúpou politikou pomohla Turecku, Číne, Latinskej Amerike aj štátom na hranici vojny.

Putinova politika je prezieravá, ak sa mu podarí ju realizovať. Česká ekonómka prináša fakty, o ktorých sa nepíše
Foto: TASR
Popis: Vladimir Putin

Česko vyhostilo troch členov ruského diplomatického personálu v reakcii na otravu bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v Británii. Ide o adekvátnu reakciu?

Bezpečnostnou politikou sa nezaoberám a sotva môžem prispieť k diskusii zásadným pohľadom. Ale ak ktorákoľvek krajina dokázala tak rýchlo urobiť zoznam špiónov alebo problematických ľudí, potom sú to zrejme ľudia, ktorí v nej dlhodobo žili a príslušné bezpečnostné zložky ich činnosť monitorovali. Inak si možno len ťažko predstaviť, že by takéto zoznamy mohli vzniknúť zo dňa na deň.

Podobné diplomatické vojny sú vždy nebezpečné, zbytočné a nerozumné. Ekonomická história ukazuje, že sa im treba vyhýbať, a to na všetkých stranách konfliktu. Rozumnou cestou sú spoločné rozhovory pri jednom stole. Zabarikádovať sa, nehovoriť spolu, nerokovať, detinsky prepočítavať počty vyhostených diplomatov podľa veľkosti krajiny a diplomatického zboru, to nie je riešenie.

A čo protiruské sankcie? Majú ešte ekonomický zmysel, keď vieme, že množstvo tovaru mieri na prebalenie najprv na Ukrajinu a odtiaľ do Ruska?

Sankcie zmysel nemajú a nikdy nemali, iba poškodili našich výrobcov. Paradoxne možno pomohli niektorým konkrétnym krajinám, nie je tajomstvom, že sa sankcie pripravujú dôkladne tak, aby mali dobrý vplyv na konkrétne firmy. Veľa našich menších výrobcov poškodili. Anekdotickým príkladom je napokon aj „maslová kríza“ z minulého roka, ktorá bola čiastočne sankčnou politikou takisto silne ovplyvnená.

Rusku sankcie, samozrejme, uškodiť nemôžu, pretože Rusko sa vďaka tomu ako vždy zomklo, snažilo sa aktivizovať svoje vlastné zdroje a zmenilo odberateľov. Keď sa pozrieme na dáta o dovoze masla a mliečnych výrobkov, tak pred sankciami bola hlavným dovozcom Európa. Dnes získala trh Latinská Amerika či Ázia, najmä Čína a Turecko. Sankcie k ničomu dobrému neviedli a viesť nemohli, ich politický dosah je zanedbateľný. V dlhodobom horizonte môžu naopak pomôcť Rusku, pretože Rusi sa naučia fungovať lacnejšie, efektívnejšie a ich ekonomickú štruktúru to môže zlepšiť tak, ako Napoleonova kontinentálna blokáda kedysi pomohla napríklad nášmu cukrovarníctvu v rámci habsburskej monarchie.

Ako hodnotíte kroky Vladimira Putina, ktorý znovu obhájil post prezidenta? Pokiaľ viem, v ostatných rokoch navracia nerastné bohatstvo späť Rusku, opustil petrodolár a uzavrel obchodné dohody so skupinou BRICS. Sú to kroky správnym smerom?

V reakcii na nedávnu krízu rubľa prezident ekonomicky veľmi správne vyhlásil, že Rusko nesmie byť ďalej orientované len na nerastné suroviny a ropu, že musí pristúpiť k reštrukturalizácii ekonomiky. To isté napokon teraz robí Saudská Arábia dodnes viazaná na niekoľko komodít na čele s ropou. Aj oni si uvedomujú, že akýkoľvek výkyv môže oslabiť politickú ekonomiku. Štát orientovaný na vývoz ropy môže zvýšiť jej produkciu, čím zníži jej cenu a začnú problémy. Takéto trestanie ropnou zbraňou sa používa v ostatných dekádach často. Rusi si to dobre uvedomujú.

Druhá vec je, že ruská ekonomika je taká obrovská a taká zložitá, že je pre strednú Európu ťažké pochopiť, čo sa v nej deje. Tu neplatí rovnaká logika ako v Európe, ide o iný hospodársky svet. Opäť sa stačí pozrieť do histórie: Čo malo spoločné hospodárstvo cárskeho Ruska, ktoré poznáme z románov Tolstého, Dostojevského alebo Gogoľa, s naším stredoeurópskym hospodárstvom?

Zaujíma ma aj váš pohľad na situáciu libry v súvislosti s vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie. Zatiaľ čo na začiatku zaznievali katastrofické scenáre o vplyve brexitu na libru, v poslednom čase odborníci tvrdia, že to naopak mene prospeje, a hovorí sa aj o dlhodobom výhľade, v ktorom na tom nielen mena, ale aj britská ekonomika získa. Je to tak?

Určite je to tak. Kurz mien sa skladá z dvoch zložiek. V krátkom období niekoľkých dní či mesiacov reaguje hystericky na akýkoľvek výrok či udalosť nie preto, že by bola mena slabá alebo silná. K výkyvom dochádza, pretože investori a špekulanti vedia, že na tento výrok budú iní špekulanti a investori nejako reagovať, predvídajú túto reakciu a snažia sa na tom celkom logicky zarábať. V dlhodobom horizonte je potom sila meny daná schopnosťou ekonomiky vyrábať. Je jasné, že v prípade brexitu by Británia nebola naďalej zväzovaná nezmyselnou reguláciou. Možno preto očakávať, že by jej ekonomika skôr rástla a bola úspešná.

Sila libry bude závisieť práve od rastu a produkčnej schopnosti výroby. Teoreticky by sa, samozrejme, mohlo stať, že by vznikol sústredený tlak proti libre ako istá súčasť trestania Británie: aby ostatné štáty boli zastrašené pred odchodom z Európskej únie.

Je možné, že by mohlo dôjsť k nejakým spoločným akciám na oslabenie libry. Akási obdoba Sorosovej špekulácie proti libre v roku 1992. Vtedy to išlo ľahko, pretože libra bola naviazaná kurzom v rámci vtedajšej prípravy na európsku menovú úniu. Dnes by bola takáto špekulácia proti libre náročná, ak nie nemožná. Verím preto, že britská libra sa môže dlhodobo posilniť, rovnako ako sa bude posilňovať suverénna britská ekonomika.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Občianska vojna vo Francúzsku? Nekladiem si otázku či, ale kedy. Ale je možné, že mocní kapitulujú a vydajú krajinu bez boja moslimským dobyvateľom, hovorí Žid z Paríža

10:30 Občianska vojna vo Francúzsku? Nekladiem si otázku či, ale kedy. Ale je možné, že mocní kapitulujú a vydajú krajinu bez boja moslimským dobyvateľom, hovorí Žid z Paríža

ROZHOVOR „Vrah Arnauda Beltrama, Maročan Radouane Lakdim, už pred rokmi dostal francúzske občianstvo…