Aká je sila ruského vojenského kontingentu a techniky v Sýrii?
Podľa ruských zdrojov zo začiatku októbra by bojovú leteckú skupinu malo tvoriť dvanásť taktických bombardérov Su-24M, dvanásť pancierových bojových lietadiel Su-25, šesť stíhacích bombardérov Su-34, štyri nadzvukové viacúčelové lietadlá Su-30SM a asi tridsať vrtuľníkov, z ktorých asi polovicu predstavujú transportné Mi-8 a polovicu bojové Mi-24. Okrem tejto techniky tam bolo zaznamenané aj lietadlo pre elektronický prieskum Il-20M a veliteľské lietadlo Il-22 a, samozrejme, sa tam pohybujú aj transportné lietadlá Il-76 a An-124 Ruslan a vzdušné tankery Il-78. Dá sa však predpokladať, že Rusko pri týchto počtoch nezostane, a že sa jeho letecký kontingent bude zväčšovať. Navyše, Rusko rozmiestňuje sily na zemi. Už na konci septembra sa na základni pri Latakia nachádzalo najmenej šesť tankov T-90, približne tri desiatky obrnených transportérov BTR-80/82 a pätnásť ťahaných húfnic. Objavili sa tam aj vysoko účinné reaktívne plameňomety TOS-1A Solncepok.
Pôsobí tam tiež protivzdušná obrana, tú zrejme zaisťujú samohybné komplexy krátkeho dosahu Pancir-S1. Tiež sa tam údajne nachádza špičkový systém elektronického boja Krasucha-4. Čo sa týka samotných vojakov, vyskytujú sa tam špeciálne jednotky Specnaz GRU, výsadkári a námorná pechota.
Zatiaľ sa zdá, že Rusi sa zatiaľ triafajú presne…
Rusi použili nové bomby KAB-500S s družicovým navádzaním. Je to prvýkrát, keď nasadili v reálnom boji tieto svoje špičkové zbrane, ktoré sa navádzajú pomocou ich navigačného systému GLONASS, čo je viac-menej obdoba americkej siete GPS NAVSTAR. S týmito bombami údajne dosahujú aj podobné presnosti zásahu, okolo päť metrov. Je zjavné, že sa Rusi veľmi rýchlo učia. Už zrejme zvládli metodiku použitia pozemného navádzania presných leteckých útokov, takže jednotky na zemi môžu rýchlo a presne dostať podporu zo vzduchu, čo napríklad v minulosti počas bojov v Čečensku alebo v Gruzínsku veľmi dobre nefungovalo.
Ruské bombardovanie v Sýrii
Ide o väčšiu alebo menšiu bojovú silu než to, čo doteraz v Sýrii používajú USA a ich spojenci?
Toto je trochu relatívne. Rusi majú základňu priamo v Sýrii, čo im, samozrejme, môže dovoliť aj vyššie tempo operácií, aj keď čisto počtom sú ich vzdušné sily na tomto bojisku slabšie než to, čo používa koalícia západných a arabských štátov. Druhá výhoda Rusov je, že majú v Sýrii už tiež pozemnú techniku a môžu úzko spolupracovať so sýrskou armádou, zatiaľ čo západné krajiny nie. Tie sa môžu spoliehať jedine na Kurdov, ktorí síce majú skvelú morálku (čomu sa nedá veľmi čudovať, keď bojujú de facto o holé prežitie), avšak stále nedostatočnú výzbroj. Ale musíme si uvedomiť, že aj to, čo nasadzujú západné krajiny, predstavuje len malý zlomok ich celkovej sily, a tiež ich podpora smerom ku Kurdom je trestuhodne malá. Je veľmi smutné, že proti Islamskému štátu sa používa tak málo z celého obrovského vojenského potenciálu NATO.
Takže, keby bolo NATO rozhodnejšie, Islamský štát by bol porazený?
Vôbec nepochybujem, že by Islamský štát mohol byť porazený relatívne rýchlo, zrejme za niekoľko mesiacov, možno dokonca len týždňov, ak by proti nemu boli nasadené adekvátne prostriedky. Západní politici sú však, bohužiaľ, asi príliš slabí či zbabelí, aby urobili rázne rozhodnutie a nariadili, aby sa proti islamistom zakročilo skutočne s exemplárnou tvrdosťou. Sťažnosti, že Rusko v Sýrii koná „brutálne“, zrejme trochu opomínajú, že brutálny postup je to jediné, čo proti takémuto nepriateľovi funguje. Ak sa islamisti systematicky správajú ako v stredoveku, je namieste proti nim používať tomu zodpovedajúce metódy.
Čo to znamená?
Už dlho tvrdím, že by som proti Islamskému štátu bez najmenších výčitiek svedomia nasadil chemické zbrane. Koniec koncov, Islamský štát ich už sám použil, tak by to bola iba adekvátna odveta. Predstava, že na islamistov akokoľvek zapôsobí „humanitárna“ snaha Západu obmedziť vedľajšie straty a škody, je úplne absurdná. Pre nich je to jedine dôkaz slabosti. Naopak, pred Rusmi asi majú rešpekt a strach, lebo tí sa na toto asi veľmi obzerať nebudú.
Je ruská intervencia skutočne zásadnou pomocou pre Asada, ktorá môže chod vojny zvrátiť?
Rozhodne je to veľmi zásadný zlom z hľadiska toho, že zachránil sýrsky režim. Teraz už je skrátka vylúčené, aby sa naplnili zámery kohokoľvek, či už Islamského štátu, alebo tzv. umiernenej opozície, ktorá chcela dôjsť do Damašku a zvrhnúť Asada. To už, jednoducho, Rusi nedovolia a to bol určite aj jeden z primárnych motívov ich intervencie, pretože potrebovali zabrániť, aby ich dve základne v Sýrii, teda prístav Tartus a letisko Latákíja, padli do rúk islamistov. Súčasne Rusi potrebujú zabezpečiť, aby v Damašku fungoval sekulárny a pragmatický režim, ktorý im dovolí tie dve základne využívať, pretože bez nich by ruské pôsobenie v Stredomorí bolo zásadne skomplikované. Ale čo sa bude diať ďalej, to bude oveľa zložitejšia otázka.
Aké sú možnosti?
Prvou možnosťou je, že Rusi chcú „len“ pomôcť Asadovi v udržaní juhu a západu Sýrie s viac-menej kompaktnou šítskou populáciou, čo by znamenalo dlhšiu leteckú kampaň, ktorá bude podporovať kroky sýrskej armády a oslabovať všetky sily stojace proti Asadovi. Ale potom je ešte druhý variant, síce oveľa riskantnejší, ale nie nemožný. Rusko by sa mohlo rozhodnúť pre ofenzívnu stratégiu, tzn. pre postup na sever a východ s cieľom islamistov definitívne poraziť a zničiť. To by, samozrejme, bolo oveľa náročnejšie a vyžadovalo by to aj väčšie pozemné sily, prinajmenšom ďaleko početnejšie tankové a delostrelecké jednotky. Nepredpokladám, že by Rusi vysielali do Sýrie masu pechoty, toto by asi ponechali na sýrskej armáde. V každom prípade však platí, že ak by sa ruským vojakom podarilo poraziť Islamský štát, teda obrazne povedané, ak by došli do Rakky a Mosulu a všade spálili tie čierne vlajky, tak by to Rusku a jeho armáde prinieslo najväčšiu slávu a rešpekt od mája 1945 . Ale na druhej strane, keby to nevyšlo, znamenalo by to pre Vladimira Putina fiasko, ktoré by politicky nemohol prežiť. Preto tiež tvrdím, že ten druhý variant v sebe obsahuje aj veľké riziká.
Ruskí vojaci cvičia streľbu v Tartuse
Rusko tvrdí, že útočí na ISIS, NATO tvrdí, že ich cieľom je Slobodná sýrska armáda, kde je pravda?
Rusi útočia ako na Islamský štát, tak na iné opozičné skupiny, to je jasné. Problém je ale v tom, že tá tzv. Umiernená sýrska opozícia je dnes už z väčšej časti skôr virtuálna entita. Áno, prozápadné a sekulárne elementy v opozícii sú, ale nikdy netvorili väčšinovú alebo rozhodujúcu časť, nikdy im nepatrila hlavná úloha. Tu mali od počiatku sunnitskí islamisti, napojení na Moslimské bratstvo. To nedávno priznali aj Američania, ktorých program na výcvik tzv. umiernených rebelov skončil úplným debaklom, lebo našli len pár desiatok prijateľných osôb, z ktorých väčšina vzápätí dezertovala či padla.
Kto dnes teda proti Asadovi bojuje?
V Sýrii dnes bojuje proti Asadovi aj proti sebe navzájom niekoľko desiatok skupín, ktoré medzi sebou prechodne uzatvárajú rôzne prímeria alebo spojenectvo. Ak si odmyslíme Kurdov, ktorí majú oveľa špecifickejšiu pozíciu (a dnes proti režimu v Damašku de facto nebojujú), a ak pripustíme, že tam ešte nejaké sekulárne sily vôbec sú, tak v celom tom chaose majú už úplne marginálnu pozíciu. Drvivú väčšinu skupín, ktoré dnes bojujú proti Asadovmu režimu, tvoria islamisti. A označovať niektorých z nich za „umiernených“, je dosť pochybné.
Prečo?
Úplne súhlasím s tým, ako to vystihol Miloš Zeman, teda že „umiernený islamista“ je podobná sprostosť ako „umiernený nacista“. To, že určité skupiny islamistov bojujú proti Islamskému štátu, z nich ešte nerobí sekulárnych demokratov. A preto chápem, že Rusi tam príliš nerozlišujú a útočia na opozičné skupiny bez rozdielu a bez ohľadu na to, či práve mávajú vlajkou Islamského štátu alebo nejakou inou. Pre Rusko koniec koncov znamenajú islamisti všetkého druhu aj priamu hrozbu, pretože môžu mať vplyv na radikálov v moslimskej populácii priamo v Rusku, najmä na Kaukaze. To je pravdepodobne jeden z niekoľkých ďalších dôvodov, prečo vlastne Moskva tú vojenskú intervenciu v Sýrii začala.
