Keď sa ešte na úvod vrátime k roku 2017, ako ho hodnotíte z hľadiska zahraničnej politiky?
Podarilo sa odolať tlaku na zavedenie povinných kvót. Podarilo sa odolať pokušeniu potmehúdskej stratégie Slovenska, ktoré sľubuje prijímať migrantov, aj keď to nemá v úmysle. Nepripojil sme sa k tým kruhom a tým krajinám, ktoré vyvolávajú protiruskú a protičínsku hystériu, čím privolávajú hrozbu globálneho konfliktu. To všetko sú dobré správy. Zlá správa je, že v roku 2018 všetky tieto tlaky podľa všetkého ešte vzrastú, a je otázka, ako im budeme odolávať s pánom Stropnickým na poste ministra zahraničia. Na to však odpovie až rok 2018.
Martin Stropnický. Zdroj: TASR
Čo otázka migračnej krízy? Je problém vyriešený alebo to najhoršie ešte len príde?
Situácia je v podstate taká, že nám vedenie EÚ dalo ultimátum. Máme šesť mesiacov na to, aby sme sa dobrovoľne rozhodli prijímať migrantov, ktorých počty nám bude v krátkych intervaloch predpisovať zvláštny úrad v Bruseli. Ak sa počas šiestich mesiacov k tejto lietadlovej hre dobrovoľne nepripojíme, prehlasujú nás rovnakým spôsobom, ako to urobili v septembri 2015 vo veci povinných kvót. Čaká nás potom buď prísun migrantov, alebo tvrdé pokuty, ktoré nás vytlačia na ešte väčšiu sociálnu a hospodársku perifériu, než na akej sa nachádzame dnes. V tejto situácii si nemožno želať nič iné ako šťastný a veselý nový rok.
Vedenie Európskej únie masovú vlnu migrácie nezvládlo a pod ľúbivým heslom solidarity sa teraz snaží rozprestrieť dôsledky svojho zlyhania rovnomernejšie po celej Európe. Toto bohužiaľ nie je trvalo udržateľná stratégia.
Čo návrhy na Dublin IV? Deje sa okolo toho niečo nové, na čo treba upozorniť?
V súčasnosti majú všetky vrcholné európske inštitúcie mandát na rokovanie v rámci takzvaného trialógu o podobe nového azylového zákona. Rokovania majú byť ukončené v júni 2018. Predpokladá sa, že dovtedy bude zlomený odpor štátov Vyšehradskej štvorky, prípadne ďalších krajín. V Európskom parlamente sa túto mašinériu pokúsilo zablokovať 175 poslancov. Boli sme prehlasovaní. Teraz je to na premiéroch. Ak tí cúvnu, nebudeme už môcť do budúcna určovať etnické a náboženské zloženie vlastnej krajiny. Vlády budú zodpovedať za dôsledky niečoho, čo nemôžu svojou politikou nijako ovplyvniť. Čo to urobí so zvyškami dôvery v demokraciu, nie je hádankou.
Hovorí sa o tom, že veľký exodus a migračná vlna môže prísť aj z Ukrajiny. Čo si o tom myslíte?
Ukrajina je rútiaci sa štát. Ale keďže na Východe sa všetko hrozne vlečie, očakávam, že sa budú rúcať pomaly a ešte dlho. Dianie na juhu má oveľa vyššiu dynamiku. Jeden z možných scenárov teda je, že v najbližších generáciách jednoducho migranti z moslimských krajín a zo subsaharskej Afriky Ukrajincov do Čiech a na Moravu nepustia. Hovorím to, samozrejme, zo žartu. Ale dianie vo svete, v ktorom sa problémy rozľahlých kontinentov majú riešiť tým, že sa ich obyvateľstvo presťahuje na kontinent, ktorý je zo všetkých najmenší, už človek nemôže komentovať s vážnou tvárou.
Čo môžeme ďalej očakávať v EÚ? Povedú Macron a Merkelová Úniu k čoraz väčšej centralizácii alebo na to nemajú silu? Martin Schulz hovoril o vytvorení federácie, a kto ju nechce, nech z EÚ odíde… Hovorí sa aj o rozpade Únie…
Štáty, ktoré Úniu zakladali, budú pokračovať v integrácii, aj keby sa od nich po Británii mali odtrhnúť všetci ostatní. Martin Schulz možno prezradil len to, čo tí obratnejší politici zatiaľ skrývajú. Tie štáty, ktoré by z EÚ politicky odišli, by však zostali na jej jadro naviazané ekonomicky. Je otázka, či by im táto kombinácia vyhovovala viac. Napríklad tlak na prijímanie migrantov by potom nemal politickú podobu, ale mohol by sa prejavovať formou hospodárskych sankcií alebo naopak úľav pre tých, ktorí by boli ochotnejší prijímať. Čím viac je určitá krajina naviazaná na ekonomiku štátu, ktorý v EÚ zostane (napríklad Česko na Nemecko), tým ťažšie by sa jej týmto tlakom vzdorovalo.
Martin Schulz. Zdroj: SITA
Do akej miery možno očakávať vzostup strán, ktoré sa stavajú voči Európskej únii odmietavo či kriticky?
To úzko súvisí s predchádzajúcou otázkou. V krajinách, ktoré môžu byť za neochotu prijímať migrantov postihnuté v ekonomickej rovine, budú ľudia zvažovať, či sa im taký odpor vyplatí. Budú potom voliť skôr tých, ktorí im sľúbia, že sa s EÚ nejako dohodnú, než tých, ktorí budú chcieť ísť do priameho stretu. Situáciu môže zmeniť príchod ďalšej ekonomickej krízy, keď sa zvýši počet ľudí presvedčených, že už nemajú čo stratiť. Ale dúfať v príchod skutočne hlbokej krízy v nádeji, že to vyrieši problémy za nás, by bolo dôkazom úplnej impotencie politiky.
V Európe sa môže do roku 2050 až strojnásobiť počet moslimov, tvrdí výskumná agentúra Pew Research Center. Vo Švédsku, vo Francúzsku či v Nemecku môže byť 20 až 30 percent moslimov… Nebude to dôvod odchodu ČR z EÚ, aby nebola islamizovaná? Moslimovia budú iste prostredníctvom inštitúcií EÚ uplatňovať svoj vplyv na štáty ako Francúzsko, Nemecko, Belgicko a tiež na ostatných členov Európskej únie…
Všetko je otázkou miery. Sedím v parlamente vedľa moslimských europoslancov zvolených za britských labouristov. Vychádzame spolu úplne korektne. Nebudem špekulovať o tom, ako by sme spolu vychádzali, keby ich bola v EP napríklad tretina. Moja generácia takúto situáciu už nestihne zažiť. Ja osobne neurobím nič pre to, aby som jej príchod urýchlil. Niektorí mladí, ktorí sa považujú za ľavičiarov, mi za to nadávajú do náckov a fašistov. Necháva ma to chladným, kritika by ma mrzela len od niekoho, koho si môžem vážiť.
Ako bilancujete dianie okolo Ruska a Ukrajiny a čo očakávate v roku 2018?
Ten konflikt nemá skoré riešenie. Ak by bola vina skutočne len na strane Ruska, ako tvrdia naše tendenčné médiá a zaujatejšia časť politikov, ťažko by sme vysvetlili, prečo sú také napäté vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom, Ukrajinou a Rumunskom, Ukrajinou a Maďarskom. Očakávam, že v roku 2018 sa budú vzťahy medzi Ukrajinou a všetkými spomínanými štátmi ďalej zhoršovať.
Čo Sýria a Blízky východ? Nie je zjavný vzostup Ruska a úpadok politiky USA v tejto oblasti?
Vyšlo najavo, že veľká časť zbraní teroristických bojových oddielov v Sýrii a Iraku je amerického pôvodu, islamisti sa k nim dostali cez takzvanú demokratickú opozíciu. Je mi naozaj ľúto, že v súvislosti s takými odhaleniami sa doteraz nerozbehla diskusia o vine Spojených štátov za migračnú krízu a o tom, akým spôsobom by mali Spojené štáty túto vinu odčiniť.
Čo hovoríte na kampaň #MeToo? Moderný typ „antikoncepcie“, keď nebude dochádzať ani k pokusu o „koncepciu“, aby nebol chlap obvinený? Zatiaľ čo u utečencov je znásilňovanie žien len výrazom kultúrnej odlišnosti?
Priznám sa, že túto kampaň nesledujem. Musí predsa existovať nejaká deľba práce a ja už som dosť starý na to, aby mi zostával čas zaoberať sa inými vecami než tými, ktoré považujem za významné a dôležité. Tak mi napadá, že je vlastne poľutovaniahodné, že ma už dlho nikto sexuálne neobťažoval. Dokonca ani ženy.
