Profesor Jan Pirk pre PL: Barbari nás prevalcujú, je to partizánska vojna. Buď sa spoľahneme na seba, alebo to môžeme rovno zabaliť

0
Kardiochirurg Jan Pirk (Autor: Hans Štembera)

Teroristických útokov pribúda, nedávno prežilo obrovský masaker francúzske mesto Nice. Ako sa ako lekár dívate na to, že pri teroristických útokoch zbytočne zomierajú mladí, zdraví ľudia, často aj deti?

Nechápem západoeurópskych politikov, oni hádam žijú na Marse. Je to bohužiaľ presne tak, ako som hovoril. Prichádzajú k nám ľudia, ktorí nie sú ochotní sa prispôsobiť, naopak chcú, aby sme sa my prispôsobili im. Je smutné, že západoeurópski politici to stále nechápu. Nedávno sa ma niekto pýtal, či bude vojna, a ja som mu odpovedal, že vojna nebude, pretože už je. To, v čom teraz žijeme, je predsa normálna partizánska vojna. A ľudia začínajú mať strach, dnes sa boja už aj cestovať.

Vidíte v svojom okolí, že ľudia sa v dôsledku toho, čo sa v súčasnosti deje, boja cestovať?

Áno. Moja žena už odmieta ísť kamkoľvek, hovorí, že za týchto okolností nebude nikam cestovať. Takže to skutočne vidím aj v svojej rodine. Myslím si, že to je jedna z vecí, ktoré chceli islamskí radikáli dosiahnuť. Nedávno sa objavila správa, že niekto vo Francúzsku pobodal rodinu, pretože dievčatá nemali dosť dlhé sukne. Za chvíľu tu bude norma, že ženy budú chodiť v burkách. Ak niekto nechytí európskych politikov za plecia a nezalomcuje nimi tak, aby sa prebudili a aby sme začali niečo robiť, potom to tak skutočne skončí. Alebo je tu druhá možnosť, že naša civilizácia je taká neživotaschopná, že nás títo barbari prevalcujú.

Zdá sa vám tá druhá možnosť pravdepodobná, keď vidíte reakcie západoeurópskych politikov? Napríklad ministerka za Zelených v Nemecku kritizovala policajtov, že zastrelili útočníka-imigranta z Pakistanu, ktorý sekerou zabil niekoľko ľudí vo vlaku v Nemecku a zaútočil aj na nich.

Ja by som tej pani političke prial, aby ju niekto prepadol. Myslím si, že to je to jediné správne riešenie. Hneď ako sa niekto dopustí nielen takéhoto hrozného činu, ale akéhokoľvek priestupku, napríklad, že by ho pristihli pri krádeži v obchode, bez milosti by som ho naložil na loď a odviezol s celou rodinou naspäť. Keď niekam prídem za lepším životom, tak sa proste musím prispôsobiť, musím akceptovať hodnoty tej spoločnosti, do ktorej idem, inak tam nemám čo robiť. A keby sa proti tomu niekto previnil, bez milosti by som ho odviezol späť, odkiaľ prišiel.

Nedesí vás, že sem prichádzajú aj ľudia, ktorí na rozdiel od nás nemajú úctu k ľudskému životu?

Keď niekam idem, tak preto, že sa mi tam páči, že tam niečo chcem, ale potom musím akceptovať hodnoty tej spoločnosti. Nemôžem chcieť, aby mi dali svoje výhody a aby sa oni prispôsobili mne. A na tom skrátka trvám.

Ale ukazuje sa, že medzi islamskými teroristami je veľa tých, ktorí sa už v západoeurópskych krajinách narodili a vyrástli. Napriek tomu sa dnes radikalizujú, odchádzajú bojovať na strane Islamského štátu a potom sa vracajú a stávajú sa hrozbou pre európske krajiny. Môžeme veriť, že sa to nebude opakovať u tých, ktorí dnes prichádzajú do Európy?

Keď sa nedokázali asimilovať tí prisťahovalci ani počas dvoch generácií, ako si niekto môže myslieť, že ďalšie generácie sa prispôsobia? To je predsa úplný nezmysel. Je to úplne odlišná situácia od černochov v Amerike, pretože tí boli do Ameriky zavlečení proti svojej vôli. A bez ich práce by Spojené štáty americké neboli tam, kde sú. Ale imigranti, ktorí prichádzajú sami dobrovoľne, sa musia prispôsobiť.

Dnes sa objavuje ďalšie nebezpečenstvo pre Európu: po nepodarenom vojenskom prevrate v Turecku odborníci upozorňujú na islamizáciu tejto krajiny, ktorá je členom Severoatlantickej aliancie. Aj vy to vnímate ako nebezpečenstvo?

Áno, je to strašné nebezpečenstvo. Už raz naši predkovia Turkov horko-ťažko zastavili na predmestí Viedne. Mám pocit, že ich kultúra je s tou našou nezlučiteľná. Aj keď existujú kultúry, ktoré sú nám rovnako vzdialené ako ďalekovýchodné, ale napríklad Vietnamci sa u nás asimilovali. Prijali našu kultúru, naše zvyky, aj keď je ich kultúra a filozofia úplne iná ako európska kultúra a filozofia. S niektorými kultúrami sa zžiť dá a s inými nedá.

Vidíte v Turecku – vzhľadom na to, čo sa tam deje – hrozbu? Mám na mysli čistky, ktoré robí turecký prezident Erdogan nielen v armáde a polícii, ale aj v štátnej správe, justícii, v školstve, v médiách, aby odstavil opozíciu a ešte viac upevnil svoju moc, čo podľa expertov povedie k autoritárskemu režimu v Turecku.

Ja nie som odborník na Turecko, ale myslím si, že z toho, čo sa deje, máme jedno veľké ponaučenie. Spojené štáty americké začali exportovať západnú filozofiu do krajín, ktorým to nie je vlastné. Arabským krajinám, kde vládli diktátori ako Kaddáfí, sme začali hovoriť, že majú žiť v demokracii. A z toho toto všetko vzniklo. Spoločnosti na to nie sú pripravené. Tamto bol ich životný štýl, my sme s ním nesúhlasili a vnútili sme im ten náš. Pre nich je cudzí, takže sa k moci dostali títo radikáli a my sa teraz čudujeme, že oni nám chcú zase vnútiť ich životný štýl. Západná civilizácia rozbila tamojší systém, ktorý sa nám nepáčil, chcela tam importovať niečo iné a v tom je prapôvod súčasného stavu. Teraz žneme plody, že radikáli idú sem a chcú zaviesť svoje pravidlá u nás, a to ešte veľmi brutálnymi spôsobmi.

V Turecku je dnes okolo troch miliónov imigrantov, podľa dohody s Európskou úniou by ich Turecko nemalo púšťať ďalej do Európy. Môže sa Európska únia spoliehať na dodržiavanie takejto dohody, keď vidíme, aká je tá krajina nestabilná?

Ja si myslím, že buď sa budeme spoliehať sami na seba, alebo to môžeme rovno zabaliť. Ale aby som nekončil tak pesimisticky, je leto, čas dovoleniek, máme krásne počasie, rastú huby, preto prajem všetkým čitateľom PL, aby si dovolenku a prázdniny čo najviac užili.

- Reklama -