Česko je pripravené nasadiť 2600 vojakov na stráženie hranice v dôsledku utečeneckej krízy, Maďarsko takmer raz toľko. Ako je to s nami?
Naše ozbrojené sily sú v prípade požiadavky ministerstva vnútra vždy pripravené poskytnúť súčinnosť. Samozrejme, museli by sme čakať na rozhodnutie príslušných ústavných orgánov.
Pripravenosť vojakov na utečeneckú krízu malo ukázať aj ich júlové spoločné cvičenie s policajtmi a záchranármi Nový horizont 2015. Ako ste s ním v tomto smere spokojný?
Cvičenie Nový horizont bolo špecifické tým, že nebolo dlhodobo plánované. Precvičovanie jednotlivých úkonov vykonávajú vojaci pravidelne. Počas Nového horizontu ich však museli zladiť do jednotného postupu a spolupracovať pritom s migračným úradom a policajtmi. S výsledkami som určite spokojný. Zarážajúce je skôr to, že takéto cvičenia, keď musí všetko prebehnúť bez avíza, neboli v minulosti štandardom.
O tejto akcii ste napísali: “Zriadili sme fiktívnu hranicu a tábor, preskúšali ich pripravenosť udržať poriadok, podať zdravotnú pomoc a v prípade potreby zasiahnuť voči prevádzačom. Zároveň sme museli celý čas kooperovať s policajtmi a migračným úradom.” Je to postačujúce?
Základom schopnosti reagovať na nové výzvy je flexibilita. A práve tú toto cvičenie preverilo. Za menej ako mesiac bolo spoločne so zložkami ministerstva vnútra pripravené a úspešne skontrolovalo nastavené procesy a postupy v prípade podobnej krízovej situácie.
Je armáda pripravená na akýkoľvek scenár s migrantmi?
Ako som povedal, sme pripravení v prípade potreby poskytnúť ostatným bezpečnostným zložkám súčinnosť. Máme k dispozícii určité kapacity, takže sme schopní pomáhať rovnako ako napríklad pri živelných katastrofách.
V armáde iniciujete neohlásené cvičenia. Čo vám signalizuje reálna akcieschopnosť vojakov?
Podstatou neohlásených cvičení je preverenie flexibility a schopnosti vojakov reagovať. Vojaci sú pripravení dobre, no rezervy v technike sa ukázali napríklad počas medzinárodného cvičenia Ground Pepper minulý rok. Súčasná modernizácia ozbrojených síl je našou odpoveďou aj na tieto výzvy.
Na konci septembra sa konalo údajne najrozsiahlejšie vojenské cvičenie v dejinách našich ozbrojených síl – Slovak Shield. V ktorých oblastiach bolo cvičenie úspešné a kde sa, naopak, našli rezervy?
Deklarovali sme, že vojaci budú viac cvičiť a to aj touto cestou plníme. Pozitívne hodnotím najmä medzinárodnú účasť. Vďaka nej sú vojaci lepšie pripravení spolupracovať, majú možnosť porovnať si navzájom postupy. Rovnako netreba zabúdať, že napriek veľkému rozsahu presunov, všetko sa konalo za plnej prevádzky na cestách. V súčasnosti prebieha analýza cvičenia, ktorá zistí možné nedostatky. Ak ich nájdeme, bude to len dobre. To je totiž jedným z hlavných cieľov akéhokoľvek preskúšania, hľadať a nájsť miesta, kde to škrípe.
Je takéto rozsiahle cvičenie aj reakciou na súčasnú krízu na Ukrajine?
V nadväznosti na ukrajinskú krízu sa určite zvýšil celkový počet cvičení v rámci V4, ale aj našich spoločných s českou armádou. Pri cvičeniach sa nezameriavame len na bojové úlohy, ale aj krízový manažment, ako je napríklad pripravenosť na migráciu.
V posledných dňoch rezonovala v médiách téma vytvorenia styčného tímu NATO na Slovensku. Je v tejto súvislosti možné povedať, že na Slovensku vznikne trvalá základňa?
Vidím, že mnohí chcú túto tému politicky zneužiť. V prípade NFIU však nemôžeme hovoriť o základni. Ide o vytvorenie tímu plánovačov, ktorých úlohou by bolo v prípade potreby koordinovať prijatie vojsk spojencov.
Viete v tejto chvíli spresniť, kde a kedy vznikne tento tím? Bude výdavky za jeho vytvorenie hradiť ministerstvo obrany?
Momentálne sa pre NFIU pripravujú priestory v bratislavských Vajnoroch. Do najbližšieho samitu vo Varšave by mal mať tím počiatočnú operačnú spôsobilosť a do konca roku 2016 už plnú operačnú spôsobilosť. Účet za vytvorenie tímu si podelíme s Alianciou. Časť pôjde z nášho rozpočtu, časť zo spoločného. Polovicu tímu budú tvoriť členovia našich ozbrojených síl a druhú príslušníci z ostatných členských krajín NATO. Celkovo ide asi o 40 osôb. Tento počet navyše nie je uzavretý a predpokladám, že ani nebude naplnený na 100%.
Odrzkadľuje sa možno zvýšený záujem o vojenstvo, signalizovaný čoraz väčšou popularitou neoficiálnych „vojenských“ zoskupení aj v počte nových vojakov?
Záujem medzi mladými o prácu v ozbrojených silách určite neslabne. Tento rok si prihlášku na Akadémiu ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši podalo sedemkrát viac školákov, ako je schopná prijať. Pripravujeme tiež dobrovoľnú vojenskú prípravu, ktorá by mala poskytnúť priestor pre ďalších 150 absolventov ročne a podľa prieskumov nebude problém s naplnením týchto počtov.
Plánujú teda ozbrojené sily vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu zvyšovať stavy?
Ozbrojené sily momentálne nemajú 100-percentnú naplnenosť, takže regrutácia prebieha permanentne. Problém nie je s celkovým počtom záujemcov, skôr s niektorými špecializáciami, ktoré sa ozbrojeným silám nedarí obsadiť. Napríklad IT špecialisti. Tu si silne konkurujeme so súkromnou sférou.
Akým spôsobom chce rezort obrany prilákať práve takýchto špecialistov, keď súkromná sféra ponúka často lákavejšie ponuky?
Zásadným krokom bol nedávno schválený zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov. Ten podporili aj opoziční poslanci. Jeho úlohou je okrem iného motivovať príslušníkov ozbrojených síl s nedostatkovými špecializáciami zostať v službe. Platy budú v porovnaní s dneškom stúpať dlhšie a príplatky jednotlivým vojakom nebudú rásť na úkor ostatných. Celkový objem peňazí vyčlenený na mzdy sa pritom nezmení.
“Zneužívať rešpekt a obdiv, ktorý vojenská uniforma u detí a mládeže zatiaľ ešte stále vyvoláva na vnucovanie deformovaného pohľadu na svet, účelovo bez akejkoľvek kvalifikácie vykladať tzv. slovanskú (pozor nie slovenskú) históriu, či učiť malé deti strieľať zo samopalu, je trestuhodné.” To ste uviedli vo svojom blogu o Slovenských brancoch. Vyčítate im obsah a spôsob ich prezentácie, na druhej strane možno oni dokážu prilákať do armády viac vojakov ako oficiálna osveta, nemyslíte?
Naši vojaci pravidelne navštevujú školy, ak ich o to požiadajú. S mládežou sa príslušníci ozbrojených síl stretávajú aj na verejných akciách. Touto cestou približujú deťom svoju prácu profesionála, hovoria o zodpovednosti. To, čo naopak svojimi akciami sledujú zoskupenia ako Slovenskí branci, ste zodpovedali v samotnej otázke. Takéto polovojenské skupiny nemajú čo na našich školách hľadať.
