Vôbec prvýkrát sa stalo, že Európska komisia vrátila niektorej členskej krajine návrh štátneho rozpočtu na budúci rok na prepracovanie. Postihlo to Taliansko, ktorého zadlženie sa pohybuje na hranici okolo 130 percent a je druhé najvyššie po Grécku. Mal by sa Rím rozhodnutiu podvoliť a rozpočet prepracovať, aj keď vicepremiér Luigi di Maio v mene talianskej vlády vyhlásil, že tamojší kabinet neuvažuje o znížení deficitu, ktorý zostane na 2,4 %? Inak vraj Taliansko čakajú sankcie, hoci v minulom a predminulom roku sa im Španielsko a Francúzsko vyhli a tiež prekračovali pravidlá.
Pakt stability a rastu vymysleli preto, aby existencia eura nebola ohrozená. Tá už minimálne raz značne ohrozená bola, keď bankrotovalo Grécko. Ale faktom je, že pakt v podstate všetky krajiny veselo ignorovali… Až v prípade Talianska, keď už je porušovanie rozpočtovej disciplíny naozaj krikľavé, sa Európska komisia prebrala.
To, aby Taliansko znížilo svoje zadlženie, je nielen v záujme Komisie, ale hlavne v záujme samotného Talianska. Grécky príklad je jednoducho príliš odstrašujúci. Lenže akokoľvek talianska vláda vzbudzuje v mnohých ohľadoch sympatie a veľa vecí rieši fortieľne, ekonomické otázky medzi ne nepatria. Dokonca si trúfam povedať, že v ekonomickej oblasti je súčasná talianska vláda tlupou diletantov. Taliansku to neprajem, ale toto sa mu nevyplatí. Je to škoda, pretože v iných oblastiach urobili Taliani v poslednom čase kopec práce.
Luigi Di Maio Zdroj: TASR
Minulý týždeň v stredu zažili americké burzy najväčší pád za viac ako sedem rokov. Keď klesali trhy začiatkom októbra, tak sa hovorilo, že výsledky hospodárenia amerických firiem ich zase podporia, ale tie zostali za očakávaním. Výpredaj akcií sa prelial aj do Ázie. Ako to napätie v medzinárodnom obchode, najmä obchodný konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou, ohrozuje svetovú ekonomiku?
Technologický index NASDAQ sa v stredu prepadol o viac ako 4,4 percenta, ale horšie je, že si myslím, že to nie je koniec. Taká výrazná korekcia technologického sektora je daňou za to, že veľa technologických titulov bolo z pohľadu ukazovateľa P/E (ceny titulu k zisku na akciu) výrazne predražených. Ale rozhodne nepadajú len technologické akcie. Aj ďalšie americké indexy – priemyselný DJIA alebo široký S&P 500 – už prakticky odpárali svoje zisky z úvodu tohto roka.
Keby sme išli ešte ďalej do histórie, zistíme, že tomu predchádzal – opäť skoro desaťročný – rast indexu NASDAQ po tom, ako v roku 2000 praskla internetová bublina. Čo tým chcem povedať? Že z pohľadu hospodárskeho cyklu už NASDAQ znovu potrebuje korekciu ako soľ. Osobne si myslím, že prelom roka bude v znamení takejto korekcie. Nie je to však len o cykle. Proti rastu akcií sú aj ďalšie premenné. A vami spomínané obchodné vojny medzi USA a Čínou sú jednou z nich.
Na pobočkách Českej národnej banky mohli ľudia od minulotýždňovej stredy získať dvadsaťkorunové mince s portrétmi Tomáša Garrigua Masaryka, Milana Rastislava Štefánika a Edvarda Beneša vydané pri príležitosti stého výročia vzniku Československa. Nejde o pamätné, ale o obežné mince, takže ak by sa k vám dostali, necháte si ich alebo ich použijete ako bežné platidlo?
Stavím sa, že sa ku mne nedostanú, pretože ja hotovosť skoro nepoužívam a 99 percent platieb riešim bezhotovostne… Keď napríklad príde dieťa zo školy s tým, že mám zaplatiť sto korún na akýsi výlet, pravidelne to pre mňa predstavuje celkom zásadný problém, pretože peňaženka prázdna, bankomat ďaleko a škola platby prevodom na účet neakceptuje. Mimochodom, keď už sme pri tom: tým ani omylom nechcem povedať, že som za zrušenie hotovosti – naopak! Pokusy zrušiť hotovosť mi pripadajú veľmi nebezpečné!
No a keby sa ku mne predsa len nejakým omylom taká minca dostala, nie som si dokonca ani istá, či pri mojom vzťahu k hotovosti by som si uvedomila, že je nejaká „iná“, a určite by som ju poslala úplne bezmyšlienkovite ďalej.
Minulú nedeľu sme si pripomenuli sto rokov od vzniku Československa. Čo pre vás osobne toto výročie znamená?
Pre mňa to bola príležitosť porozprávať niečo deťom o histórii. A to trochu inak, než ako sa učia v škole. Rada im rozprávam o histórii v iných ako „školských“ súvislostiach – vysvetľujem im, PREČO sa niektoré udalosti diali, že nesmieme klasický dejepis brať úplne doslova, pretože dejiny píšu víťazi, nie porazení, a preto si dnes mnohé udalosti vykladáme inak, než ako ich ľudia vnímali vtedy. A práve obdobie prvej republiky je žiarivým príkladom mnohých takých dodnes tradovaných poloprávd alebo napríklad glorifikácia niektorých osobností, ktoré by si z dnešného uhla pohľadu takú glorifikáciu nezaslúžili.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
