Pred samitom ste vyjadrili obavy z možných dopravných komplikácií v našom hlavnom meste. To preto ste opustili Bratislavu radšej už vo štvrtok?
Nie, nie, mám milé povinnosti. Moja mamina mala na Máriu narodeniny a dnes (15. 9., pozn. red.) má meniny, takže máme oslavy.
Tiež ste sa vyjadrili, že veľký počet účastníkov na bratislavskom samite môže byť na škodu veci v otázke vyvodenia spoločných záverov. Ste teda pred samitom skôr skepticky naladená?
Nie som skeptická. Vítam príležitosť pre Bratislavu, stať sa organizátorom tohto neformálneho stretnutia. Len nechcem, aby boli od tohto samitu prehnané očakávania. Každé takéto stretnutie je dobré, aby sa lídri stretli a mohli sa bezprostredne vyjadriť k hlavným témam.
Ktoré to budú v prípade bratislavského samitu?
Migrácia, vnútorná bezpečnosť a hospodárska bezpečnosť – to budú tri hlavné témy. Ale pán premiér už avizoval, že bude sa diskutovať aj o ďalších záležitostiach.
Vy ste sa ešte 5. mája vyjadrili, že návrh Európskej komisie, udeliť pokutu 250-tisíc eur za každého odmietnutého utečenca, považujete za neprijateľný. Stále striktne odmietate kvóty a prípadné penále?
Presne tak. O našom nesúhlasnom stanovisku vypovedá aj minulotýždňový záver z výboru pre európske záležitosti, ktorý naprieč celým politickým spektrom jednohlasne odmietol povinné kvóty a taktiež povinné poplatky na obdobie 12 mesiacov, ktorými by sa dali vykúpiť utečenci. Nepovažujem to za dobré riešenie.
Čo konkrétne znamená pre Európsku úniu nesúhlasné stanovisko slovenského výboru?
Návrh Európskej komisie má zmeniť súčasný dublinský systém, tento materiál má ísť na schválenie do Európskeho parlamentu. Príslušný výbor NR SR odmietol návrh, vyslal Európskej komisii žltú kartu a aj na základe stanovísk ostatných národných parlamentov zistíme, či sa tento návrh prijme alebo nie. Možno sa nám opäť podarí úspešne realizovať žltú kartu – čo je novinka, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva. Naposledy sme boli takíto úspešní, keď sa riešili pracovnoprávne veci.
Prečo sa vám nepozdáva alternatíva platenia, pokiaľ štát vyslovene odmietne stanovenú kvótu prijatia migrantov?
Už len tá myšlienka, že ak odmietate kvóty, môžete sa touto vysokou sumou vykúpiť na obdobie jedného roka, je absurdná. Neviem, ako sa vôbec dopracovalo k tejto sume a kto tento mechanizmus vymyslel. Považujem to za politiku akoby skúšania a vyvíjania nátlaku na krajiny, ktoré od začiatku odmietajú povinné kvóty v zmysle: ešte troška pritvrdíme, dáme vám poplatky a potom možno ešte s radosťou utečencov prijmete. Tento samit môže byť vhodný priestor, aby sme vedeli lepšie vysvetliť, prečo nesúhlasíme s povinnými kvótami, nieto ešte s poplatkami.
Na domácej scéne rezonuje škandál okolo excesov, ktoré sa udiali v resocializačnom centre Čistý deň. Opozičný poslanec Ľubomír Galko vám na Facebooku vyčítal, že ste mali problém s medializáciou tohto prípadu. Nemáte pocit, že práve medializácia pohla veci vpred a konečne sa začalo konať?
Nemám problém s medializáciou, mám problém s tým, keď sa takúto tému snaží niekto spolitizovať. Mám problém s tým, keď si niektorí poslanci myslia, že máme prekročiť svoje právomoci. Existuje deľba moci na tri zložky (zákonodarná, výkonná, súdna), pričom každá z nich má byť samostatná. Možno majú aj občania prehnané očakávania od poslancov, mysliac si, že máme právomoc a možnosť každú trestnú vec vyšetriť a následne vynášať rozsudky. My máme kontrolnú právomoc. Nie sme vyšetrovací výbor. Ospravedlňujem sa teda, ak došlo k dezinformácii.
Aký bol teda váš postoj počas rokovania výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny k prípadu Čistý deň?
Je to pre nás signál, že musíme prijať systémové opatrenia. Nemôžem však verejne ukazovať na ľudí, o ktorých nie je stopercentne preukázané, že sú vinní. To sa nedá. Musia konať polícia, vyšetrovatelia, prokurátori a následne súdy, v tejto veci, samozrejme, aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo a ďalšie kompetentné kontrolné mechanizmy. Ak došlo k pochybeniam, okamžite je potrebné konať. My sme sa na výbore aj vďaka mojim návrhom uzniesli, že pôjdeme na poslanecký prieskum k orgánom verejnej správy, ktoré majú mať zodpovednosť, a plánujeme ísť aj do predmetného resocializačného zariadenia, aj keď tam je ešte polemika, či nám to zákon umožňuje. Výbor takisto odsúdil akékoľvek sexuálne zneužívanie zverencov sociálnej ochrany. V stredu sme mali neverejné zasadnutie výboru, kde sme si pozvali odborníkov, ktorí poukázali na viacero problémov v tejto oblasti. Podľa mňa tu bolo až príliš veľa kriku a tento problém sa nesmie v žiadnom prípade vnímať politicky. Tu sme všetci na strane obetí. A musíme volať po vyšetrení a náprave.
Spomínali ste neverejné zasadnutie výboru a názory prizvaných odborníkov. Na čo konkrétne poukázali?
Existuje veľa resocializačných zariadení, ich zriaďovateľom môže byť štát, nezisková organizácia alebo samospráva. Odborníci poukázali na to, že je mimoriadne rizikové, ak v týchto zariadeniach sú spolu dospelí a maloletí klienti. Hovorilo sa tiež o niekedy nedostatočnej kontrole, ktorá však v niektorých zariadeniach funguje veľmi dobre. Chýba však zákonná úprava, keď do týchto zariadení môžu byť umiestnení ľudia, ktorí nie sú preliečení. V tomto by sme mali konať my, zákonodarcovia. Žiaľ, problémom tiež je, že v prípade maloletých často dochádza aj k zlyhávaniu rodičov.
Ak došlo k pochybeniam, okamžite je potrebné konať – to sú vaše slová. Čia je to zodpovednosť, že podľa všetkého sa kauza začala riešiť až po blogu poslankyne Blahovej?
Pýtam sa aj, že ak ten podnet existoval už oveľa skôr, prečo sa nekonalo? Kto nekonal, prečo nekonal? Má sa to zistiť, nech sa vyšetrí, kto zanedbal svoju povinnosť. Verím, že sa to dá zistiť. Dostávame však rôznorodé informácie, preto si ja nedovolím v tomto momente poukázať na niekoho, že ten za to určite môže. Mimochodom, už na zasadnutí 5. septembra predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani Jurinová v bode rôzne položila na stôl kópie častí výpovedí svedkov v tejto veci. Dohodli sme sa, že hneď ako sa s vecou oboznámime, budeme ju riešiť.
To znamená, že vy ste o veci vedeli ešte skôr, ako blogovala Natália Blahová, keďže ona svoj blog zverejnila až v piatok 9. septembra?
Áno, my sme sa dohodli na výbore, že budeme v tejto záležitosti konať. Pani Blahová pri tej dohode bola. Ide len o to, že sme možno nechceli vyvolávať zbytočný mediálny záujem. Niekedy totiž aj s menšou publicitou dosiahne efektívnejšie riešenie. Bola som za to, aby sme konali s rozvahou a narábali s objektívnymi faktmi. Tiež sme sa dohodli, že po preštudovaní materiálov členmi výboru sa následne zvolá ďalší výbor. To znamená, že ten ďalší pondelok by sme sa zrejme zišli aj bez blogu pani poslankyne Blahovej.
Z dostupných informácií, aký je váš osobný pohľad na udalosti, ktoré sa mali diať v zariadení Čistý deň?
Pre mňa z toho vyvstáva niekoľko otázok. Najviac ma však zarazilo, keď pán riaditeľ povedal, že išlo o sex na rozlúčku. To a priori odmietam. V resocializačnom zariadení musia existovať aj interné predpisy a podľa všeobecných štandardov je sexuálny styk medzi klientmi zariadenia navzájom či klientmi a zamestnancami zakázaný. Ak k nemu došlo, musí to riaditeľ oznámiť, v tomto prípade súdu. Štandardy tiež zakazujú drogy a alkohol v takomto zariadení a podľa toho, čo počúvam, neboli tam úplne preliečené osoby. Chýba legislatívna úprava, ktorá by prikazovala, že osoby pred umiestnením v resocializačnom dome musia absolvovať liečbu v trvaní minimálne tri mesiace, čo je podľa odborníkov najkratšia možná lehota, v ktorej sa dá stihnúť účinná liečba. Takisto ma zarazilo, že osoba, ktorá mala údajne zneužívať poškodenú, je bývalý klient, ktorý bol predtým drogovo závislou osobou a potom sa zamestnal v zariadení. Je dôležité, či takýto zamestnanec spĺňa odborný a morálny profil na to, aby mohol pracovať s chránenými osobami. Tieto informácie vo mne vyvolali vážne otázniky a pochybnosti, či je systém dobre nastavený, a tu vzniká aj naša povinnosť – systém zmeniť a opraviť.
Napätá je aj situácia v parlamente, ku ktorej sa váš Most-Híd stavia prevažne zdržanlivo a výrazne sa nezapája do koalično-opozičných šarvátok medzi spravidla poslaneckými klubmi OĽaNO, SaS, prípadne Sme rodina na jednej strane a poslancami zo Smeru či predsedom parlamentu na strane druhej. Aký je váš postoj k haštereniu v NR SR?
Osobné invektívy nepatria na pôdu parlamentu ani na ulicu. Mne sa to nepáči. Napätie v parlamente sa dá krájať a som veľmi nerada, že sa to potom prenáša aj na spoločnosť. Týmto by som chcela vyzvať všetkých poslancov, či už z koaličných, alebo opozičných klubov, aby sa navzájom rešpektovali a správali sa slušne.
Ako vnímate pozíciu Mosta a poslaneckého klubu strany v rámci tejto koalície, cítite sa v nej konformne?
Vnímam to tak, že sa snažíme robiť konštruktívnu politiku. Troška ma mrzí, že nemáme až taký mediálny priestor na prezentáciu práce. V ministerstvách v našej gescii sa robí množstvo prospešnej práce. Tá je, žiaľ, mediálne zatienená nezhodami, ktoré sú v parlamente. Most-Híd sa vždy vyznačoval, že sa k problémom vie postaviť vecne, pragmaticky a bez vnášania osobnej animozity. Môj názor je, že sme jedným z najkonštruktívnejších klubov, ktorý nepolitikárči, ale robí vecnú politiku.
Vy ste svojho času odišli z Mosta, potom ste sa vrátili, ale následne ste sa stiahli z veľkej politiky, aby ste sa do nej opäť vrátili. Neľutujete svoj comeback?
Človek sa vždy rozhoduje na základe nejakých skúseností v danom čase. Dnes hovorím, že neľutujem. Všetko je tak, ako má byť. Na základe zmeny určitých udalostí sa človek vždy rozhodne. Prácu v NR SR beriem ako každú inú a človek by sa mal cítiť v práci príjemne. Mrzí ma akurát súčasná atmosféra v parlamente a prekáža mi osobná nevraživosť.
Chodíte teda rada do práce?
Celkovo si myslím, že človek bez práce nemôže byť šťastný.
Skôr som narážal na to, či rada chodíte do vašej práce, do NR SR?
Niekedy to závisí aj od bodov programu (úsmev, pozn. red.). Ale väčšinou áno. Najmä vtedy, ak mám pocit z dobre vykonanej práce, aj keď tá naša je ťažko merateľná. Snažím sa aktívne pristupovať ku svojej práci. Akurát budova je troška ponurá. Pokiaľ ide o pracovné prostredie zo stavebno-technického hľadiska, mala by som určité výhrady k budove parlamentu (úsmev, pozn. red.).
Do poslaneckého klubu Mosta nedávno pribudli piati poslanci okolo Andreja Hrnčiara, odídenci zo Siete. Vaša strana súhlasom s ich prijatím de facto zmenila parlamentné počty získané na základe demokratických volieb a vyrovnala sa v sile vášmu koaličnému partnerovi SNS.
Tieto možnosti tu boli aj predtým. Nestalo sa prvýkrát, keď poslanec opustil svoju materskú stranu a vstúpil do iného klubu či strany, ba dokonca si založil novú stranu. Náš volebný systém to nezakazuje, poslanec dostal mandát, s ktorým môže slobodne naložiť. Vnímam názory, že istým spôsobom je to možno problém pri parlamentnom rozhodovaní, keďže aj v predchádzajúcom období sme mali veľké množstvo nezaradených poslancov. Súčasný systém je však nastavený tak, že do parlamentu nemôže kandidovať osoba bez toho, aby nebola na kandidátke určitej politickej strany. Vynára sa množstvo otázok, napríklad, do akej miery sú nestranícki kandidáti zvolení za politickú stranu zodpovední voči danej strane. V každom prípade to, čo sa stalo, nie je porušením žiadnych zákonov.
Vy osobne ste hlasovali za prijatie „hrnčiarovcov“?
Áno, je omnoho lepšie, keď má vláda oporu vo svojich poslancoch. Pokiaľ by piati kolegovia zostali bez koaličného klubu ako nezaradení poslanci, mohla by súčasná vládna koalícia čeliť ďalším problémom. Aj tu vidno, že náš klub robí politiku zodpovedne a dali sme možnosť piatim kolegom na presadzovanie volebných cieľov Siete.
Ako to myslíte?
Títo poslanci boli členmi Siete, ktorá dosiahla určitý výsledok vo voľbách. Ak by teraz zostali vo vzduchoprázdne, ich sila by nebola až taká relevantná. Navyše programy Siete a Mosta nie sú protichodné, práve naopak, sú dosť kompatibilné, a preto som nevidela dôvod, prečo ich neprijať. Sama som istý čas pôsobila ako nezaradená poslankyňa a viem, aké to je, keď pri predložení návrhu zákona musíte chodiť a prosiť ostatných kolegov o podporu vášho návrhu. Keď to robíte ako člen poslaneckého klubu, je predpoklad, že tam tá podpora je, a v tom prípade to ide ľahšie.
Pred pár rokmi ste sa vyjadrili, že politika, to je svet mužov a ženy v nej musia zápasiť deň čo deň. Majú to ženy – političky stále ťažšie?
Myslím si, že to majú ťažšie a musíme sa viac prispôsobovať mužskému svetu. Musíme viac bojovať, viac vydržať a mám pocit, že ukázať viac naše schopnosti ako muži. To sa od žien, hlavne v politike, očakáva. Mužom sa v politike ľahšie odpúšťa akákoľvek chyba ako ženám. Ak žena urobí chybu, čelí väčšej kritike než muž. Ale musím povedať, že sa to už pomaly mení a ženy sa začínajú viac rešpektovať aj v tejto oblasti.
