Čo hovoríte na to, že ruský prezident Vladimir Putin vyzval Západ, aby v boji proti Islamskému štátu spolupracovali?
Domnievam sa, že jediná správna cesta je vytvoriť jednotnú koalíciu. A každá zo strán musí urobiť kompromisy vo veciach, v ktorých sa Východ a Západ nezhodujú. Pretože boju proti Islamskému štátu rozhodne nepomôže, keď sa budú sily trieštiť. Preto považujem spoločný postup za nevyhnutný.
Je Rusko ohrozené islamským radikalizmom podobne ako štáty Európskej únie? Alebo ide v prípade Ruska hlavne o udržanie sýrskeho prezidenta Asada pri moci a snahy udržať si vplyv na Blízkom východe? Koniec koncov, zostrelenie dopravného ruského lietadla nad Sinajským polostrovom dokazuje, že terorizmu sa asi nevyhne nikto.
Veľmi pravdepodobne bol pád ruského lietadla dôsledkom akcie teroristov. Islamský štát sa k tomu prihlásil, takže asi áno. Ako ukazuje aj nedávna streľba v Kalifornii, aj keď nie je jasné, či za tým stojí Islamský štát, ale rozhodne tam došlo k radikalizácii moslimského občana a jeho manželky, deje sa to aj v Spojených štátoch. Atentáty vo Francúzsku a pád ruského lietadla nad Sinajským polostrovom dokazujú, že Islamský štát je nebezpečný pre celý svet. A takisto aj pre Rusko, pretože jeho základňa sa nenachádza tak ďaleko od ruských hraníc. To je jeden z dôvodov, prečo Rusko zasahuje v Sýrii.
Ale stále panujú rozdiely v pohľade na budúcnosť Sýrie, na to, či má koalícia proti Islamskému štátu pomáhať súčasnému sýrskemu prezidentovi Asadovi, pretože Západ ho považuje za diktátora, ktorý zavinil problémy v Sýrii, a podozrieva Rusko, že skôr ako proti Islamskému štátu pomáha Asadovi v boji proti opozícii. Dá sa nájsť v takejto situácii kompromis?
Keď to vezmeme úplne pragmaticky a odpustíme si akékoľvek politické náhľady situácie, vidíme, že v Sýrii existujú desiatky rôznych skupín. Potom je tam sýrska armáda a sú tam aj sily, ktoré zasahujú iné ciele. Ak trváme na tom, a podľa mňa na tom budú trvať Spojené štáty aj Rusko, že pozemné operácie v Sýrii silami Spojených štátov, Ruskej federácie aj iných štátov Západu neprichádzajú zatiaľ do úvahy, tak jedinou viac konsolidovanou silou, na rozdiel od tých desiatok rôznych skupín, je oficiálna sýrska armáda, ktorá v podstate podporuje Asada. A podporujú ho asi aj obyvatelia, pretože inak by tam nežili a nešli by bojovať. Čiže bez akýchkoľvek politických vstupov je potrebné využiť silu, ktorú oficiálne predstavuje sýrska armáda, proti Islamskému štátu. Čo sa stane po nejakej stabilizácii priestoru s Asadom, považujem za okrajovú otázku, na ktorej sa potom, keď dôjde k stabilizácii v Sýrii, svetové veľmoci podľa mňa určite zhodnú. Ja osobne si myslím, že dôjde, ale to nemôžem povedať, samozrejme, stopercentne, k zriadeniu akejsi dočasnej vlády, na ktorú prejdú prezidentské právomoci, pretože v Sýrii je prezidentský ústavný systém, že tam vznikne akýsi „parlamentný systém“. Prezident Asad zostane v postavení prezidenta, ale s obmedzenými právomocami, vládnuť bude vláda, ktorá bude zložená aj z predstaviteľov opozičných skupín. Ale z takých, ktoré nie sú militantné a extrémistické. Jedine tak je potom možné riešiť otázku Asada nejakým odchodom do exilu.
Ale rozdielny pohľad stál zrejme aj v pozadí zostrelenia ruského lietadla Tureckom. Nemôžu zhoršujúce sa vzťahy medzi Ruskom a Tureckom zabrániť tomu, aby došlo k vytvoreniu uvedenej jednotnej koalície proti Islamskému štátu?
Podľa môjho názoru nikdy, ani za hlbokej studenej vojny, k takému incidentu nedošlo. Aj keby som pripustil, že ruské lietadlo bolo kilometer v tureckom vzdušnom priestore, k vystreleniu rakety muselo dôjsť ešte pred jeho vstupom do tohoto priestoru. Sám si kladiem otázku, čo viedlo Turecko k takémuto kroku. Buď to bolo už zúfalstvo, že Rusi zrejme narušili obchod s ropou, prípadne silno tlačili na Turkménov, ktorí tam bojujú proti sýrskej vláde spolu s čečenskými bojovníkmi, ktorí odišli z Čečenska a išli bojovať k Islamskému štátu, pretože sám si nedokážem vysvetliť, prečo k tomu došlo, keď Turecku muselo byť jasné, že to bude mať značné následky. Prezidentovi Ruska Putinovi nezostáva nič iné, ako na to reagovať. Snímky, ktoré pred pár dňami predstavilo na brífingu ruské ministerstvo obrany, skutočne ukazujú, že priepustnosť sýrsko-tureckých hraníc v troch smeroch – východnom, západnom a severnom je veľká a že tade zrejme cisterny s ropou, prípadne s ropnými produktmi, naozaj chodia.
Takže vy pripisujete jednoznačne vinu Turecku?
V podstate áno. Je to nerozumný krok, ktorý vedie k zbytočnej eskalácii. A ak to bolo úmyselné, vedie to k tomu, že boj proti Islamskému štátu bude o niečo komplikovanejší. Možno aj to bol turecký zámer. Neviem, to špekulujem.
Myslíte si, že tento incident ovplyvní nielen vzťahy medzi Tureckom a Ruskom, ale aj vzťahy medzi Ruskom a Západom, napríklad NATO, ktorého je Turecko členom?
NATO vyjadrilo Turecku politickú podporu, ale čo iné malo urobiť, keď Turecko je členom NATO, a teda spojencom. Vyjadrenie podpory beriem politicky, myslím si, že principiálne bolo NATO touto akciou Turecka tiež znepokojené. Rovnako ako Spojené štáty. Takže túto podporu Turecka by som bral vyložene ako politickú, ale rozhodne v dôsledku toho NATO do vojny proti Rusku nepôjde.
Ale nedala sa takáto reakcia na konanie ruského letectva skôr či neskôr čakať? Turecko predsa nebolo prvou krajinou, vzdušný priestor ktorej ruské letectvo nejakým spôsobom ohrozilo. Spomeňme nedávne obavy pobaltských krajín pre ruské prieskumné stroje, ktoré často narušovali ich vzdušný priestor, napríklad v Estónsku. Počet ostrých štartov pohotovostných stíhačiek NATO, ktoré strážia priestor nad Pobaltskom, je v porovnaní s predchádzajúcimi letmi neporovnateľne vyšší. A v prípade Turecka nešlo o prieskumné, ale o bombardujúce lietadlo.
Myslím si, že to robia všetky štáty. Nedávno sa objavila správa, že Turecko narušilo vzdušný priestor Grécka. Samozrejme, prelety v blízkosti hraníc vzdušného priestoru niektorých západných štátov prebiehajú. Niekedy, napríklad v prípade Lamanšského prielivu Briti často štartujú a sprevádzajú ruské lietadlá, nemusí vôbec dôjsť k narušeniu vzdušného priestoru. A taktiež v Baltskom mori lietajú v medzinárodnom vzdušnom priestore vojenské lietadlá takmer všetkých štátov. Je len otázka, čo sa objaví v médiách a v akých médiách.
Do koalície proti Islamskému štátu sa v Sýrii zapájajú ďalšie krajiny – Briti a Nemci. Považujete to za správny krok?
Je to pozitívny krok, aj keď prináša určité riziká. Ale pevne verím, že dochádza k dohovorom jednotlivých štátov a jednotlivých hráčov, ktorí posielajú lietadlá nad Sýriu, že podobne, ako došlo k dohovoru medzi Rusmi a Američanmi, medzi Rusmi a Izraelčanmi, došlo aj k dohovoru Rusov a Francúzov a Rusov a Britov v tom zmysle, aby tam nevznikli možné konflikty stretnutia lietadiel. Každá skupina má iné princípy nasadenia, iný transponder, ako majú Rusi, takže bez prísnej koordinácie by mohlo dôjsť k nejakým incidentom, ktoré by zase mohli ovplyvniť boj proti Islamskému štátu. Ale dúfam, že všetky tieto štáty sú natoľko zodpovedné, že k týmto dohovorom došlo.
Dnes sa potvrdzuje to, pred čím varovali aj spravodajské služby, že do Európy prichádzajú s vlnou migrácie aj islamskí radikáli a teroristi napojení na Islamský štát.
Ja som už asi pred pol rokom hovoril, že ich tu nie sú štyri tisícky, ako sa vtedy tvrdilo v médiách, ale oveľa viac. Bol som presvedčený o tom, že s migrantmi prichádzajú aj extrémisti.
Súhlasíte s niektorými európskymi politikmi, ktorí aj po útokoch v Paríži, kde boli medzi útočníkmi tiež ľudia, ktorí nedávno prišli do Európy s vlnou migrantov, tvrdia, že migrácia a terorizmus nie sú spojené nádoby a že islam je mierumilovné náboženstvo?
Nech si každý hovorí, čo chce, ale domnievam sa, keď povie, že náboženstvo ako náboženstvo, že to tak úplne nie je. Iste, islam je náboženstvo, rovnako ako kresťanstvo alebo pravoslávie. Ale myslím si, že islam je oveľa dravšie náboženstvo než napríklad zmierlivé kresťanstvo. Zároveň má kratšiu históriu približne o šesťsto rokov; aj kresťania mali pred šesťsto rokmi obdobie nepokojov. Druhá vec je extrémny islam. Ten podľa mňa predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Európu, ale aj pre celý svet. Uvedomujú si to aj Spojené štáty, kde dvadsaťštyri guvernérov vyhlásilo, že nebude brať Sýrčanov ako utečencov. Texaský guvernér chcel obmedziť propagáciu príchodu týchto moslimov zákonom. To, čo sa deje v niektorých západných štátoch, nasvedčuje tomu, že dôjde k určitému rozčarovaniu imigrantov z toho, do čoho prichádzajú. Dochádza k obmedzovaniu migrácie, nemecká kancelárka sa dohodla s afganským prezidentom, že by bolo možné vytvoriť nejaké kľudné bezpečné miesto v Afganistane. Dochádza k dohodám s Tureckom, ktoré nepovažujem za príliš šťastné, o obmedzení migrácie. To všetko je fakt, ktorý však vôbec nemusí obmedziť migráciu. Aj keď si v Českej republike môžeme povedať, že tu zatiaľ žiadnych utečencov v podstate nemáme, nie je to otázka teritória Českej republiky, je to otázka teritória Európy. Českej republike by asi veľmi nepomohlo, keby na územiach, kde sú dnes Nemecko, Nórsko alebo Švédsko, vznikla za pár desaťročí akási obdoba moslimského kalifátu. To, že v Nemecku vzrástlo množstvo moslimov o dvadsaťpäť percent, je alarmujúci signál. Takže celú otázku ohľadom migrácie považujem za alarmujúcu, nebezpečnú. Som si vedomý toho, že by sme mali pomáhať utečencom, ale nie som presvedčený o tom, že medzi tými utečencami je väčšina tých, ktorí boli ohrození na zdraví alebo na živote.
Veríte, že sa začne postoj európskych lídrov postupne meniť?
Zmena postoja bude podľa môjho názoru vynútená; aj tým, že počty migrantov presahujú možnosti jednotlivých štátov. Európska únia už absolvovala toľko rokovaní, že by sa už snáď mohli objaviť aj konkrétne opatrenia. Rok sa rieši, ako sa obmedzí migrácia. Rok sa v podstate nič neurobilo. Jednotlivé štáty svojimi krokmi predbehli rozhodnutie Európskej únie.
Niektorí kritici EÚ hovoria, že kým sa Európska únia do niečoho rozkýve, bude už neskoro. Pretože tu už budú milióny migrantov. A ako sa ukazuje, niektoré krajiny, napríklad Pakistan, odmietajú migrantov, ktorí nedostali v Európe azyl, vziať späť. Máte rovnaké obavy?
Samozrejme, to už som hovoril asi pred dvoma mesiacmi, že už je takmer neskoro. Pretože na otázky, ako sa taký počet migrantov, ktorí tu sú, podarí zaregistrovať, preveriť, ako sa ich podarí ubytovať, aby neboli v lágroch a aby sa tu nevytvárali getá, podľa mňa nemá odpoveď ani Európa. Navyše sa ani nevie o státisícoch migrantov v Nemecku, ktorí zmizli ešte pred registráciou, a takých budú po celej Európe tisíce.
Migrácie a možného terorizmu sa bojí aj verejnosť v Českej republike, čo nahráva rôznym populistickým a extrémistickým silám. V tejto súvislosti bol kritizovaný aj prezident Miloš Zeman, keď 17. novembra vystúpil na Albertove vedľa šéfa Bloku proti islamu Martina Konvičku, že tieto extrémistické skupiny legitimizuje. Nebola to z jeho strany chyba?
Domnievam sa, že to bola chyba organizátorov. S prejavom prezidenta sa dá úplne súhlasiť. Nedá sa súhlasiť s tým, že vedľa neho stojí Konvička. To bola skutočne chyba, pretože to rôzne politické sily, a ja sa im nečudujem, využijú na to, aby Miloša Zemana kritizovali. Preto hovorím, že to bola chyba. Ale pokiaľ ide o tú radikalizáciu, to si robia vlády samy. Čítal som vystúpenie predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, že sa mu zdá, že obyvatelia štátov, ktoré odmietajú kvóty, sú oveľa prístupnejší voči utečencom než ich vlády. To sú výroky, ktoré svedčia o tom, že vôbec nepozná situáciu v týchto štátoch. Nech sa spýta Poliaka, Čecha, Maďara alebo Slováka, tí mu povedia, či sú prístupnejší viac ako ich predstavitelia. Takže sa domnievam, že časť viny na tej radikalizácii verejnosti má aj zlý prístup; po prvé – neznalosť situácie v jednotlivých krajinách, po druhé – zakrývanie pravdy, ale aj príliš veľká politická korektnosť. Keď budú vlády hovoriť to, čo predstavuje skutočnosť a nebudú ju prikrášľovať, dôjde k tomu, že extrémisti a extrémistické hnutia, ktoré skutočne fungujú, budú mať menšiu možnosť ovplyvňovať verejnosť. Ale keď budeme lakovať situáciu naružovo, tak, samozrejme, majú živnú pôdu.
Ako hodnotíte tento rok, ktorý za pár týždňov skončí, z hľadiska bezpečnosti? Došlo k mnohým závažným medzinárodným udalostiam, či už to bol ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý vlastne dodnes neskončil, roztržka medzi Ruskom na jednej strane a Európskou úniou a Spojenými štátmi na druhej strane, vznik Islamského štátu na území Sýrie a Iraku, obrovská vlna migrácie do Európy.
Bohužiaľ pokračuje zhoršovanie bezpečnostnej situácie. Keď sa pozrieme na celý svet, na severnú a strednú Afriku, na Európu, na Blízky východ, na Ameriku, vidíme, že bezpečnostná situácia vo svete sa určite nezlepšila. A z hľadiska migrácie beriem tento rok ako varovanie a zároveň ako určitý nástup ďalšieho podstatného zhoršenia bezpečnostnej situácie v Európe. Vidíme to zjednodušene, pretože sa pozeráme hlavne na súčasnosť. Áno, uteká k nám viac ako milión migrantov, sú s tým problémy, riešime, ako to zastaviť, riešime, čo s nimi – ale neriešime, čo bude za dvadsať tridsať rokov, keď tu budú ďalšie generácie migrantov. Znovu opakujem, že neverím, že sa ich podarí integrovať, budú žiť v nejakých oddelených zónach. Ako teda situácia v Európe bude vyzerať za tých dvadsať tridsať rokov? To by sme mali riešiť a z tohto pohľadu pristupovať k migračnej vlne.
A čo môžeme čakať v nadchádzajúcom roku? Veríte, že sa Európe podarí zastaviť príliv migrantov alebo môžeme očakávať ďalšie teroristické útoky a s tým súvisiaci ďalší vzostup extrémistov, ako ukazujú napríklad regionálne voľby vo Francúzsku? Nepovedie to k rozpadu Európskej únie, hovorí sa už o malom Schengene, alebo dokonca k vojne?
Môže dôjsť k vyhroteniu vzťahov Ruska a Turecka. Ale napríklad to, že Turecko uzavrie Bospor, považujem za nereálne. Ak sa rýchlo nepodarí vyriešiť situáciu v Sýrii, aspoň v minimálnom znížení napätia, znížení bojov a aspoň v minimálnom náznaku riešenia, a ak sa nepodarí dohodnúť so štátmi, odkiaľ prichádzajú ďalší migranti, štáty severnej Afriky, strednej Afriky, Afganistanu, nehovorím o Balkáne, títo migranti podľa mňa nemajú nárok na status utečenca, bude k prílivu utečencov, možno v menšej miere, ďalej dochádzať. Inak dôjde k rozčarovaniu mnohých utečencov, ktorí sú už v Európe, čo môže vyvolať ich radikalizáciu. Objavili sa už správy, že radikáli v jednotlivých utečeneckých táboroch verbujú do Islamského štátu. Prebiehajú, napríklad v Nemecku, rôzne demonštrácie pod vlajkou Islamského štátu – a nikto ich nesankcionuje. Môže dôjsť k väčšej radikalizácii aj tých, ktorí v súčasnej dobe radikálni nie sú. Neviem, či to dospeje až k teroristickým akciám. Dúfam, že nie; ale taký optimista zase nie som, stať sa to môže. U lídrov Európskej únie mi chýba akcieschopnosť. Možnože zo mňa hovorí viac vojak, ale takto sa skrátka rozhodnutia robiť nedajú. To by prehrali každú vojnu. A túto vojnu s imigrantmi ako Európa prehrávame.
