Ako hodnotíte postavenie žien v slovenskej politike a posun, ktorý bol v tomto smere od roku ´89 spravený?
Podmienky sa zmenili a sú predpokladom pre vyváženosť v pracovnom uplatnení sa žien v spoločnosti. Myslím si však, že je to zdĺhavý a zložitý proces. Vytvorenie podmienok je len predpoklad, ktorý sám o sebe situáciu nerieši. Dôležité je rozhodnutie samotných žien a ich snaha, chcenie a možnosť zvládnuť množstvo drobných i väčších prekážok v sebe a vo svojom okolí s masívnou podporou celej spoločnosti. A táto podpora by mala byť samozrejmá. Spoločnosť by mala mať prirodzenú potrebu či požiadavku pre účasť žien na spravovaní vecí verejných, pretože tak je to správne a múdre.
Socialistické strany v Európe často presadzujú zavedenie kvót na paritné zastúpenie žien v parlamentne. Niektorí dokonca požadujú kvóty aj pre ženy v súkromnom sektore, korporáciách a podobne. Aký je váš postoj k takýmto návrhom?
V európskom spoločenstve sú navrhnuté smernice, ktoré stanovujú kvóty pre ženy nielen v politickom priestore, ale i v podnikateľskej sfére. Napríklad, do roku 2020 by 40% pracovných špičkových pozícií malo byť obsadených ženami. Podľa môjho názoru prijímanie kvót, nariadení, ktoré majú zabezpečiť paritné zastúpenie žien v inštitúciách v akomkoľvek sektore je len dôsledkom toho, že procesy v spoločnosti sa nekonajú prirodzene. Stotožňujem sa s dávnejším vyjadrením pani Eleny Kohútikovej, ktorá povedala, parafrázujem, že ju nikto nikdy nediskriminoval za to, že je žena, a že kvóty stavajú ženy skôr do pozície, v ktorej väčšina zo žien ani nechce byť, pretože pri kvótach nerozhoduje kvalita žien a ich vôľa ísť do vyšších pozícii, ale administratívne nariadenie.
Boli ste predsedníčkou dozornej rady piešťanskej nemocnice pri nákupe predraženého CT prístroja. Cítite dnes za túto kauzu zodpovednosť?
Áno, bola som predsedníčkou dozornej rady. A táto funkcia v dozornej rade nijako nesúvisela nielen s predmetným verejným obstarávaním, no nesúvisela so žiadnym verejným obstarávaním. To zdôrazňujem od začiatku. Napriek tomu som vyvodila politickú zodpovednosť a odstúpila z vysokej politickej pozície. Človek je zodpovedný aj za to, čomu z dôvodu nedostatku informácií nedokázal zabrániť. Tomu sa hovorí politická kultúra. Len pre upresnenie, CT prístroj nemocnica v Piešťanoch do dnešného dňa neobstarala.
Uľavilo sa vám, že nie ste trestne stíhaná?
Opakujem to, čo som hovorila od začiatku, že s predmetným obstarávaním a vôbec so žiadnym obstarávaním nebola nijako spojená moja funkcia v dozornej rade.
Ak polícia odhalí vinníka či vinníkov, mal by ich postihnúť tvrdý trest?
Rozhodnutie o vine a treste je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
Vystupujete proti extrémizmu. Prišli ste napríklad aj osobne diskutovať s odporcami islamizácie na protest, ktorý organizovala ĽSNS v Trnave. Myslíte, si že takéto návštevy politikov na akciách radikálov majú zmysel?
Samozrejme, že to má zmysel. Ako politička mám povinnosť, je to moja úloha neustále vysvetľovať, že radikalizmus a extrémizmus je pre riešenie akýchkoľvek náročných situácií a problémov v našej krajine neprípustný. Premiér a vláda je na strane občanov Slovenskej republiky. Nikto nechce Majdan, násilie a boj v žiadnom meste či dedine na Slovensku! Vláda na čele s pánom premiérom koná a vždy bude konať v záujme ochrany občanov Slovenskej republiky. Dvere sú otvorené, netreba ich vykopávať!
Kriticky sa staviate k utečencom. Stále argumentujete, že prinášajú choroby a sú nejaké dôkazy, že k tomu dochádza?
Nenapísala som a ani som nikdy nepovedala nič o chorobách. Môj postoj je od samého začiatku jednoznačný: riešiť problém tam, kde vznikol, eliminovať príčiny, okolnosti vzniku takejto náročnej situácie. Pomáhať tým, ktorí pomoc bezprostredne potrebujú, dbať na vlastných občanov a vlastnú krajinu.
Obávate sa, že bude Slovensko v budúcnosti asimilované moslimami?
Nie, neobávam sa toho. Verím v zachovanie kresťanských hodnôt, hodnôt európskeho spoločenstva. Verím v spolužitie ľudí v mieri. Verím, že dokážeme žiť, ak nie spolu, tak popri sebe akceptujúc zákony hosťujúcej krajiny a jej zvyklosti spolužitia.
Nie je vaše pôsobenie Ambasádorky mieru v konflikte s vašim postojom k utečencom?
Práve naopak. Každý má zodpovednosť za seba a zodpovednosť voči druhým. Máme zodpovednosť za náš štát a ľudí v ňom, a ľudskú zodpovednosť voči druhým. Utečenci pred vojnou, vojnoví utečenci potrebujú útočisko dovtedy, kým sa vojna neskončí. Treba im pomôcť, treba im vytvoriť podmienky na žitie, aby sa po skončení vojnových konfliktov mohli vrátiť domov a nanovo budovať svoju domovinu. Požiadavky migrantov sa majú riešiť v rámci platných pravidiel azylovej politiky každej suverénnej krajiny. Ilegálni migranti sú ilegálni a je to porušovanie platných pravidiel, ktoré platia pre všetkých a všade na svete.
Kritizovali ste aj pápeža pre jeho výzvy, aby katolícke farnosti ubytovali utečencov. Ste veriaca?
Áno, som veriaca. Prijímanie rodín vojnových utečencov by vzhľadom na časovú dotáciu, dočasnosť ich pobytu mohlo pomôcť. Nie je to však systémové riešenie pre migrantov, ekonomických migrantov, ktorí chcú lepšie žiť. Nie je to systémovo možné aj vzhľadom na ich spôsob života, v ktorom je rodina vnímaná ako spoločenstvo príbuzných, spoločenstvo viacerých rodín a ich členov. Ak už chceme konať dobro a pomáhať, úsilie by sa aj v rámci farností mohlo sústrediť na pomôcť deťom a mladistvým, ktorí migrujú úplne sami. Sú to deti.
V Dunajskej Strede, ktorá je okresom Trnavského kraja, si teraz otvoril poslanec maďarského Jobbiku kanceláriu. Ako sa k tomu staviate?
Neznepokojila ma informácia o vytvorení poslaneckej kancelárie poslanca maďarského parlamentu Istvána Szávaya za Jobbik v Dunajskej Streda na Slovensku. Neznepokojila ma ani informácia, že pán poslanec maďarského parlamentu chce pomáhať riešiť problémy občanov. Ako občianku Slovenskej republiky a ako poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky ma však veľmi znepokojuje informácia, že poslanec maďarského parlamentu za stranu Jobbik chce pomáhať občanom Maďarskej republiky, žijúcim na Trianonom odtrhnutých častiach Maďarska – v Dunajskej Strede.
Táto skutočnosť je obzvlášť znepokojujúca a možno ju označiť za nebezpečnú. Narušuje pocit bezpečia, pocit bezpečného domova. Územie Maďarska sa začína plotom, ktorým Slovensko i Maďarsko spoločne chránia európske spoločenstvo a končí pomyselnou, lež existujúcou a platnou štátnou hranicou štátu, hranicou Slovenskej republiky.
Aký zmysel má vaša Nadácia Renáty Zmajkovičovej? Rozsah vami deklarovanej činnosti je ohromne široký, od podpory mieru cez ochranu životného prostredia až po rozvoj športu. Nebolo by lepšie investovať čas a peniaze do organizácií, ktoré sa týmto jednotlivým problémom už dlhodobo venujú?
Charite, dobrovoľníctvu sa venujem veľmi dlho. Pomoc tým, ktorí to potrebujú, či prispievať k zlepšovaniu životných podmienok ľudí, podporovať ich úsilie a motivovať ich, aby sami boli aktívni, pre toto všetko je práve v spolupráci s nadáciou nesúcou moje meno priestor. Prijímané zákony v rámci mojej poslaneckej práce vytvárajú potrebné rámce a v mnohých prípadoch je s pomocou a podporou dobrovoľníkov možné urobiť ešte viac a pomoc smerovať zmysluplne. A tak v rámci nadácie jeden projekt nadväzuje na druhý, vzájomne sa dopĺňa a obohacuje rozširujúc konečný výsledok. Podporovali sme rozvoj športu projektom Poď za zdravím, s čím úzko súvisí stravovanie a zdravý životný štýl, a preto sme vyhlásili grant Obnov si jedáleň alebo kuchyňu. K tomu všetkému potrebujeme ľudí, ktorí myslia a cítia v harmónii so sebou, so svojim okolím a najmä ľudí, ktorí vedia, aký dôležitý je mier. A práve projektom Vyslanec mieru sa usilujeme pripomenúť, že mier nie je samozrejmý, že je krehký a vzácny. Tak ako je sám život rôznorodý, tak aj projekty Nadácie RZ kopírujú túto rôznorodosť a oslovujú rôznorodé cieľové skupiny ľudí.
Nie je jediným dôvodom na existenciu Nadácie RZ to, aby existovala nadácia s vašim menom?
Je mi cťou, že nadácia nesie moje meno. Je pre mňa veľkým záväzkom kontinuálne pracovať na stratégii pomáhania, vytvárať siete dobrovoľníkov pre jednotlivé projekty, uvádzať ich do života a dbať, aby boli všetky zmysluplné. Každý projekt má výsledok, ktorý je viditeľný. To ma napĺňa radosťou a dodáva mi energiu vo volontérskych aktivitách pokračovať.
