Prečo chce Bugár rezort dopravy? Most a oligarchovia? Pre PL.sk čo-to aj o autonómii prezradil exposlanec Duray

23.8.2016 13:30

STÁLE MÁME ČO POVEDAŤ Ešte nedávno boli v centre diania, poznal ich takmer každý. Z vrcholovej politiky sa však stratili, no práve vďaka tomu môžu naplno povedať svoj názor. Čo dnes robia, čím sa živia a ako vidia svojich nasledovníkov? Čo by robili inak a čo ich štve? Kto im najviac leží v žalúdku? ParlamentnéListy.sk vám v tejto rubrike prinášajú názory osobností, ktoré majú stále čo povedať. Dnes je to exposlanec SMK a signatár Charty 77 Miklós Duray.

Prečo chce Bugár rezort dopravy? Most a oligarchovia? Pre PL.sk čo-to aj o autonómii prezradil exposlanec Duray
Foto: Peter Števkov
Popis: Miklós Duray

Čomu sa aktuálne venujete?

Mám veľa práce. Kompletizujem všetko, čo som v živote napísal, aby som mal aj ja poriadok v hlave (smiech), a aby sme sa nedostali tam, kde sme boli už veľakrát. Teda, aby sme nezabudli na skutky našich predkov a nerobili tie isté chyby.

Pomerne veľa tiež cestujem, prednášam na konferenciách, učil som niekoľko rokov na univerzite.

Na ktorej?

Na Západomaďarskej univerzite v Šoproni a Győri. Aj v Budapešti som prednášal na Univerzite verejných vecí.

O čom?

Čomu najviac rozumiem: Vzťahom v rámci strednej Európy a vzťahom medzi národmi.

To skompletizovanie vašej tvorby bude biografia?

Nie. Skôr pôjde o eseje a dlhšie články vo forme niekoľkých kníh. Doteraz som od roku 1980 publikoval asi 15 kníh. Spočiatku len v zahraničí. Napríklad v USA, v Anglicku, Nemecku, vo Francúzku a po roku 1990 aj doma.

Ste naďalej v SMK?

Ako radový člen.

A ako tam vyzerá vaše pôsobenie?

Veľmi sa nezapájam do vnútrostraníckych záležitostí. Keď sa ma na niečo opýtajú, tak sa snažím odpovedať, ale nie som aktívne politicky činný.

Prečo sa podľa vás SMK v posledných voľbách nedostalo do parlamentu?

Pre nedostatok hlasov, zjednodušene povedané. Keď sa pozrieme na súpera, ktorým je Most, tak pokiaľ ide o etnické rozpoloženie, SMK má väčšiu podporu Maďarov a Most menšiu.

Keď v roku 1998 došlo k zlúčeniu maďarských strán, aj vtedy to každému nevyhovovalo. Buď preto, lebo konkrétna strana odmietala z troch nejakú jednu stranu, alebo preto, lebo podporovali len jednu ďalšiu stranu a ostatné dve nie. Vtedy to dosť rozpoltilo voličskú základňu, no napriek tomu sme ako SMK získali okolo 280-tisíc hlasov. Odvtedy však vidíme pokles podpory medzi Maďarmi. Zrejme by sme mali hľadať problém v politike strany. Došlo síce k poklesu počtu obyvateľov maďarskej národnosti, no priamo to s poklesom podpory strany nesúvisí. V posledných voľbách sme odhadom zistili, že voličská báza Maďarov sa na Slovensku zaktivizovala iba asi na 45 percent. V niektorých slovenských lokalitách však bola aktivita aj 90 percent. Treba vychádzať z toho, že obe strany majú politické alebo metodické chyby, ktoré sa ich prirodzenej voličskej báze nepáčia. Som ale zvedavý, že aký bude pokles slovenských voličov Mosta-Híd po tom, ako vstúpili do vlády so Smerom. Bolo jednoznačné, že Slováci s týmto krokom neboli spokojní.

Dôjde pri Moste aj k poklesu maďarských voličov?

To nevieme. Aj keď sa hovorí, že určitej časti Maďarov sa tiež vstup Mostu do vlády nepozdával. Keď to ale berieme pragmaticky, veľké možnosti výberu neboli, lebo aj ten zvyšok, ktorý sa dostal do parlamentu, nie je lepší ako tá časť, ktorá vytvorila vládu. Veľký výber pre voličov nezostal (smiech).

Hovorí sa, že Most je skôr liberálnejšia maďarská strana, zatiaľ čo SMK je konzervatívnejšia strana...

S takýmto označovaním by som bol opatrný. Poznám tých, ktorí odišli z SMK a založili Most. Ani jeden z nich nebol liberálny. Boli finančne hospodársky orientovaní. Keby sme takúto orientáciu zamieňali liberalizmom, tak by sme sa veľmi mýlili.

Keď hovoríte o finančnej hospodárskej orientácii, máte na mysli dôraz na ekonomické témy alebo skôr vzťahy s rôznymi finančnými skupinami a oligarchami?

To druhé.

Tvrdí sa, že jedným z dôvodov, prečo Béla Bugár prehral v roku 2007 boj o stoličku predsedu SMK, boli práve aj jeho vzťahy s Oszkárom Világim...

Netreba hľadať priamo príčiny v osobách, ale skôr v tej orientácii. Od roku 1998, keď SMK vstúpilo do Dzurindovej vlády, sa v podstate orientovalo na také ciele, ktoré môžu prinášať osobám určité hospodárske výhody, pričom zanedbávalo skupinové spoločenské záujmy.

Finančne orientovaná skupina nakoniec 100-percentne získala Bugára a tým získala aj takú výhodu, že v podstate nad hlavami členov predsedníctva sa rozhodovalo v určitých skupinách.

Veď predsa v roku 2006, keď sa zakladala prvá Ficova vláda, vznikol zaujímavý konflikt v strane. Každý vtedy súhlasil, že treba hľadať možnosti, ako vstúpiť do ďalšej vlády. Z politologického a ideologického hľadiska Dzurindova vláda nebola najvhodnejšia. Ideológiu v podstate stratila a v posledných dvoch rokoch aj parlamentnú väčšinu. Jeden a pol roka bolo treba za peniaze získať hlasy nezávislých poslancov. Žiadne ideologické alebo citové vzťahy nás k Dzurindovej vláde neviazali. Ideologické vzťahy sme nemali ani k nasledujúcej vláde, ale súhlasili sme, že z pragmatického hľadiska treba hľadať vstup do vlády. Lenže iba traja v strane vedeli, že zmeníme podmienky vstupu do vlády.

Kto?

Nechcem menovať, ale jeden musel byť predseda (smiech).

Ako chceli meniť podmienky?

Malo ísť o to, že nebudeme žiadať tie isté ministerstvá, ako sme mali predtým. Vrátime životné prostredie, ale budeme žiadať dopravu. S tým Fico nesúhlasil, a preto sme sa nedostali do vlády. Vieme pritom, že ministerstvo dopravy je najlukratívnejšie ministerstvo v celej vláde.

Vy by ste s takýmto krokom súhlasili?

Nevedeli sme, že o tom rokujú. Namiesto nás do vlády vstúpila SNS. Bolo zaujímavé, že niekoľko mesiacov po tom som stretol Mečiara, ktorý mi povedal: „Ani ja som o tom nevedel, že SMK nebude vo vláde.“ V podstate na poslednú chvíľu Fico rozhodol, že SMK nahradí SNS, lebo tí nežiadali nič. Okrem takých cieľov, ktoré on vie politicky pokryť.

Pokračovala za Bugára takáto politika SMK aj naďalej?

Po roku 2006 to bolo bezpredmetné, lebo sme boli mimo vlády. Okrem toho, že sme mohli využívať niektoré kontakty, sme nemali žiadne lukratívne možnosti. Keď sme hodnotili osemročné obdobie, keď sme boli vo vláde, dospeli sme k záveru, že sme zanedbávali politiku v záujme spoločnosti. Celkovej slovenskej spoločnosti a aj našej maďarskej voličskej bázy.

Preto sa vytvorila taká nálada v strane, že by bolo dobré predsedu vymeniť. Nebolo to však veľmi presvedčivé, lebo z 296 hlasov Bugár získal len o 14 hlasov menej, ako bolo treba na zvolenie. On mal veľkú podporu. Urobili sme však chybu, že sme nehovorili o dôvodoch, pre ktoré bolo treba vymeniť predsedu. Doteraz mi nie je celkom jasné, prečo. Novozvolený predseda (Pál Csáky - pozn. redakcie) to nechcel a my sme to rešpektoval v záujme vnútorného pokoja.

Keď hovoríme o politike v záujme maďarskej voličskej bázy, expredseda SMK József Berényi mi povedal, že posledné štyri roky boli, čo sa týka legislatívnych zmien, najviac neúspešnými pre maďarskú menšinu. Vnímate to rovnako?

Akonáhle strana nie je vo vláde, tak má minimáne možnosti presadzovať legislatívu.

Berényi však tvrdí, že v iných volebných obdobiach, keď neboli maďarské strany vo vláde, sa podarilo presadiť viac...

Keby sme to dali na váhy, tak by sa to veľmi nevychýlilo. Súhlasím s tým, že posledné roky boli málo úspešné, treba sa však na to dívať nielen z tej strany, že sme v parlamente nemohli presadzovať veci, lebo sme boli mimo, ale či sme mali celkovo v rámci spoločnosti úspech. Vyzerá to tak, že nie. SMK neviedlo úspešnú politiku na získanie podpory voličov.

Je síce pravda, že v roku 2016 oproti roku 2012 si SMK zachovalo takmer rovnakú voličskú bázu, ktorá sa odlišovala iba v desatinných miestach. Asi o štyritisíc dostalo menej, čo je skoro nič. Pomery v politickom živote sa však zmenili.

Pred rokom 2016 začal na Slovensku prevládať pocit politickej zmeny, teda že treba podporovať nové politické strany a nové formácie. Možnože tie dokážu niečo zmeniť. Rôznorodosť a pestrofarebnosť politického spektra na Slovensku je možno zapríčinená touto požiadavkou obyvateľstva. Voľby v roku 2016 boli z hľadiska účasti úspešné. Ľudia si mysleli, že dokážu niečo zmeniť, ale nepodarilo sa to.

Čo by teda SMK malo robiť inak? Máte nejaký recept?

Ja osobne nemám. Bolo by to bezočivé odo mňa. Je ale jednoznačné, a to platí pre SMK aj iné strany, že ak nezískajú dôveru v širšej voličskej báze, tak sú odsúdené na zánik. Veď vidíme, že niektoré silné strany stratili popularitu. Kde je HZDS? Kde je Dzurindova strana? Kde KDH?

A SMK môže čakať rovnaký koniec...

Ak sa nedá dohromady.

V posledných voľbách bol, ako ste spomenuli, viditeľný nový trend hlasovania, ktorý vyniesol do popredia nové strany. Ktoré z parlamentných strán sú podľa vás do budúcnosti potenciálnymi partnermi pre SMK?

Ak nebudú predčasné voľby, tak ďalšie sa budú konať v roku 2020. Je veľmi ťažké odhadnúť, že ako sa bude formovať stranícky život na Slovensku. Môžeme si byť istí, že takéto zloženie parlamentu sa nezopakuje.

Predsa len... Zo strán, ktoré sú v parlamente dnes, by ste niekoho ako partnera SMK vylúčili? Alebo vnímate niekoho ako prirodzeného spojenca?

Bol by som vo veľmi ťažkej situácii, keby som bol predsedom strany a musel by som o tom rozhodovať (smiech). Nie sú ustálené hodnotové systémy, resp. môžeme povedať, že sú v zmene. Odpustíme politickú nerozhodnosť, ktorú vytvárajú, lebo je naozaj možné, že z toho niečo vznikne.

Na Slovensku dnes v podstate nie je ani klasická ľavicová, ani klasická pravicová strana. Niektorí o sebe hovoria, že sú ľavičiari, pravičiari, liberáli, národniari, ale nevidím prejavy hodnotového systému a oddanosti k spoločnosti. Čím ďalej, tým viac prevláda hospodárska a finančná orientácia politických skupín. Je to veľmi nebezpečné, lebo keď je politická sila rozdrobená a vládna koalícia sa musí vytvárať z malých politických strán, tak taká vláda funguje veľmi draho. Dôvodom je, že treba uspokojiť veľmi veľa finančných záujmov. To v podstate poškodzuje celý štát a celú spoločnosť.

Predsedom SMK sa nedávno stal József Menyhárt. Akú prorokujete budúcnosť SMK pod jeho vedením?

On veľa skúseností ako politik nemá. Samo o sebe to nie je chyba, lebo za tri roky do budúcich volieb môže získať veľa skúseností. On je človek, ktorý má schopnosť naviazať kontakt s ľuďmi a to je veľmi dôležité, pretože ak sa mu to podarí v širšej oblasti uplatniť, môže rozširovať politickú bázu SMK. Či sa mu to podarí, je však ťažké predpovedať.

Ako vnímate práva a postavenie maďarskej menšiny na Slovensku? Ako sa zmenili za posledné roky?

Ešte za existencie Československa v roku 1992 som mal niekedy začiatkom júla tlačovú besedu. Veľmi sa hovorili o tom, že pravdepodobne ČSFR zanikne. Vtedy som vyslovil názor, že zánikom Československa vznikne situácia, keď budú postupne ľudia zo Slovenska odchádzať za prácou do zahraničia. Nikto tomu neveril, lebo tí, ktorí chceli samostatné Slovensko, boli presvedčení, že osamostatnením sa hospodárska situácia zlepší. Argumentom bolo, že Česi nás nebudú vykorisťovať.

Oddaní zástupcovia spoločného štátu si zase povedali, že nič sa nezmení: „Doteraz sme chodili do Čiech pracovať, tak budeme aj ďalej.“ Lenže aj dnešná situácia dokazuje, že postupne ľudia začali odchádzať za prácou. Nezamestnanosť na Slovensku a odchod za prácou v niektorých oblastiach priamo súvisí a v niektorých nepriamo súvisí. Keďže najväčšia nezamestnanosť je vo východných a južných okresoch, tak odchod za prácou je najväčší práve v týchto oblastiach. Pravdepodobne s tým súvisí aj pokles voličskej aktivity Maďarov na Slovensku. Jednoducho nie sú prítomní. Či sa vrátia, to nikto nevie. O tom, či sú doma, majú prehľad len starostovia podľa toho, či títo ľudia otvárajú okná, alebo neotvárajú.

Ak chceme zmeniť niečo na životnej úrovni, predovšetkým im treba pomôcť z hospodárskeho hľadiska. Treba investovať do miestnych možností. Robí sa to vo veľmi malej miere a pritom na južnom Slovensku sú oblasti ako stvorené na oblasť turistiky.

SMK práve z tohto dôvodu navrhovalo zmenu územnosprávneho členenia tak, aby si južné regióny riešili veci samostatne. Jeden kandidát SMK dokonca na svojich bilbordoch navrhoval autonómiu. Bolo by toto aj podľa vás cestou zlepšenia stavu južného Slovenska?

Aby bola v obci lepšia hospodárska situácia, to nesúvisí ani s územným členením, ani s existenciou alebo neexistenciou autonómie. Je síce pravda, že rôzne územné hospodárske záujmy, ako sú doprava či spoločenské investície súvisia s územným členením, keďže sa vždy o nich rozhoduje v kraji.

Z tohto hľadiska môžem uviesť ako príklad Južné Tirolsko. Predtým, ako nemali také silné právne postavenie, ako ho majú dnes, tak bolo najchudobnejšou oblasťou Talianska. Dnes sú najbohatšou. Takže, má to význam. Je ale hlúposť hovoriť, že autonómia je snaha o odčlenenie. Autonómia je vnútorná záležitosť. Ak sa z toho stane vonkajšia záležitosť, nesúvisí to s autonómiou. Pozrite sa, čo sa stalo v roku 1938. Územnosprávne členenie pritom bolo ešte horšie ako dnes. V určitej situácii sú vždy dve možnosti – dohoda susedov alebo rozpor. Už sme naučili v 20. storočí, že pokiaľ ide o dohodu, tak sami sebe škodíme.

Často počúvame, že vzťahy Slovákov a Maďarov žijúcich na Slovensku sa zlepšili. Tiež máte ten dojem?

Nikdy neboli zlé. Začiatkom 90. rokov sa na Slovensku robili sociologické prieskumy, ktoré sa zaoberali aj vzťahmi Slovákov a Maďarov. Bolo veľmi zaujímavé, že najpozitívnejší vzťah k Maďarom mali Slováci, ktorí s nimi žili. Naopak Slováci na severnom Slovensku mali najnegatívnejší vzťah. Z toho vyplýva, že ak žijeme spolu, vieme sa dohodnúť.

Veľmi dobré sú aj medzištátne vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou.

Prišli na to, že majú skutočne spoločné záujmy. Je to veľmi dôležité, lebo situácia, ktorá v Európe vznikla, bude pretrvávať možno ešte desiatky rokov. Je veľmi dôležité, že susedské krajiny sa dokážu dohodnúť. Ja by som dokonca ešte celú Vyšehradskú štvorku rozšíril. Aspoň na to územie, ktoré pôvodná Vyšehradská trojka zahrňovala v roku 1335. Bola by to potom V7 (smiech). Tá by mohla naviazať kontakt s ďalšími susedmi, s ktorými by vytvorila ešte silnejší blok. Je to veľmi dôležité, pretože táto oblasť Európy vždy bola podriadená západnej časti.

Dúfate, že sa niečo podobné vytvorí?

Politici prídu na to, že to má význam. Ja som zástancom spolupráce medzi krajinami a národmi. 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Vypukne v Sýrii vojna Západu proti Rusku? Už sa navyhrážali toľko, že sa nemôžu len tak zbaliť

0:00 Tereza Spencerová: Vypukne v Sýrii vojna Západu proti Rusku? Už sa navyhrážali toľko, že sa nemôžu len tak zbaliť

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Homs je depresívny, Damask žije normálne. Aj s takýmito správami s…