Čo ste cítili, keď ste videli film Stevena Spielberga Most špiónov, v ktorom Austin Stowell hrá vášho otca?
Bolo to veľmi surrealistické vidieť môjho ocka zobrazeného vo Spielbergovom filme. Austin Stowell odviedol skvelú práce. Bola to pre mňa navyše skvelá skúsenosť pracovať s filmovým štábom.
Keď ste boli nedávno v Prahe, sľúbili ste, že priveziete výstavu o otcovi do Česka…
Bolo by skvelé priviezť putovnú výstavu o U-2 incidente do Prahy. Avšak, aby som to mohol urobiť, budem musieť zohnať sponzorov či nejaké inštitúcie, ktoré budú môcť pokryť náklady na prepravu a rôzne poplatky. Keby sa vám ohľadom toho niekto prihlásil a mal záujem, dajte mi, prosím, vedieť.
Potom, čo sa situácia na Ukrajine začala vyostrovať a Rusko anektovalo Krym, mnoho politikov a politológov začalo hovoriť o tom, že studená vojna pokračuje, či začína sa jej druhé dejstvo. Čo vy na to?
Tiež by som povedal, že sa nachádzame v ére druhej fázy studenej vojny. Zvyšovanie napätia a rinčanie šablí držia v hre zbrojárske firmy a armádne obranné komplexy.
Čo si myslíte o režime Vladimira Putina?
Vladimir Putin je silný a charizmatický líder. Rusko vedie v určitých prípadoch ako Stalin, ktorý ho usmerňoval železnou päsťou. Nemyslím si ale, že by chcel Putin odštartovať vojnu so Západom či Európou, len aby zvýšil napätie a ukázal svoju silu. Bude si robiť, čo chce, kým sa mu niekto postaví.
V USA podnikateľ a autor knihy Rudý zákon Bill Browder presadil takzvaný zákon Magnitského, ktorý počíta so sankciami voči ruským úradníkom porušujúcim ľudské práva. O to isté sa teraz snažia v Európskej únii. Ostatne tá uvalila sankcie na Rusko pre anexiu Krymu. Myslíte si, že sankcie môžu dotlačiť Rusko k nejakým demokratickým zmenám?
Nemyslím si to. Sankcie nepomôžu prinútiť Rusko, aby sa viac demokratizovalo. Demokratické zmeny musia vzísť z vnútorných hnutí v Rusku. Od súčasných a budúcich generácií Rusov. Hoci doba na to už dozrela, môže to trvať ešte niekoľko generácií.
Ako vnímate súčasnú situáciu na Ukrajine?
Dianie na Ukrajine vidím ako Putinov program, ako ukázať svoju moc a silu a udržať napätie v nárazníkovom pásme.
Ruský prezident chce zrejme skrz vojnu proti Islamskému štátu (ISIS) narovnať či vylepšiť vzťahy so Západom. Pomôže mu to?
Nie.
Čo si myslíte o prezidentovi Václavovi Havlovi?
Postavil sa komunistickému režimu a bol schopný svoje snaženie dotiahnuť do konca. Dôkazom bol prerod v demokratickú spoločnosť. Bol tou pravou osobou, ktorá v pravý čas pomohla vašej krajine k zmenám k lepšiemu.
Havel najskôr chcel, aby sa s koncom Varšavskej zmluvy skončila aj Severoatlantická aliancia. Neskôr ale tento názor prehodnotil a začal politiku NATO otvorene podporovať. Myslíte si, že je NATO v globálnom svete stále potrebné?
Čím viac otvorenosti a dialógu medzi jednotlivými krajinami bude, tým sa bude viac dariť medzinárodnému obchodu a spolupráci. NATO a OSN tento druh politiky predstavujú.
Aké hlavné chyby urobila administratíva USA za posledných dvadsať rokov?
Na konci studenej vojny mohla americká administratíva podľa môjho názoru oveľa viac peňazí a zdrojov investovať späť do zlepšenia podmienok v USA. Mala sa viac starať o skvalitnenie školstva, infraštruktúry a ďalších vecí pre svojich obyvateľov.
Doteraz sú stále hojne citované dve politologické práce. Na jednej strane Koniec dejín a posledný človek Francisa Fukuyamu, na druhej Stret civilizácií Samuela Huntingtona. Čie závery sú podľa vás bližšie realite?
Myslím si, že je príliš skoro na to, aby človek mohol zodpovedne povedať, kto mal pravdu a kto sa mýlil. Podľa mňa obaja títo politológovia a historici majú čiastočne pravdu. Avšak možno za čas vzniknú nové teórie a budúci historici sa budú môcť pozerať späť na koniec dvadsiateho a začiatok dvadsiateho prvého storočia s väčším nadhľadom. V súčasnosti to vyzerá, že stret kultúr a vznik liberálnych demokracií idú ruka v ruke.
Máte nejakú prognózu, ako sa svet v budúcnosti zmení?
Verím, že v budúcnosti prestanú existovať také veci, ako súkromie. Všetky individuálne ľudské aktivity budú monitorované a ukladané do databáz rôznych vládnych agentúr, ktoré potom budú môcť využiť informáciu o každom individuálnom živote. Tiež verím, že za niekoľko tisíc rokov, ak prv nezničíme zemeguľu znečisťovaním, uberaním životného priestoru vymierajúcim druhom či nukleárnymi nehodami, tu bude svetová vláda a jednotlivé krajiny, ako ich poznáme dnes, prestanú existovať.
Kto je Francis Gary Powers junior?Jeho otec bol americkým pilotom, ktorý počas studenej vojny pre CIA v prieskumnom lietadle U-2 fotografoval územie ZSSR. V roku 1960 bol zostrelený v blízkosti Sverdlovska, odsúdený za špionáž na desať rokov, ale po dvoch rokoch bol na Glienickom moste v Berlíne vymenený za sovietskeho špióna Viljama Fišera. Nedávno prišiel do kín americký film Most špiónov, v ktorom tieto udalosti líči režisér Steven Spielberg. Junior sa narodil v roku 1965 v Burbanku
v Kalifornii. Vyštudoval dve univerzity. V roku 1996 založil Múzeum studenej vojny vo Warrentone neďaleko Washingtonu DC a pamätník na počesť veteránov studenej vojny. Venuje sa osvetovej činnosti a jeho výstava artefaktov spojených s aférou U-2 cestuje po svete.
