Porovnajte si terorizmus na Západe a vo V4. Výsledok je jednoznačný. Migrácia sa vždy dá zastaviť. Je vidieť, že medzi Putinom a Trumpom zafungovala chémia, hodnotí analytik

22.12.2017 14:00

ROZHOVOR Keď sa pozriem na zoznam teroristických útokov v západnej Európe, ktorý je teda naozaj tristný, a keď sa potom pozriem na zoznam teroristických útokov v krajinách V4, ktorý má celkový počet „položiek“ nula, no tak myslím, že ten výsledok je vcelku jednoznačný. A to aj dáva jednoznačnú odpoveď na to, pokiaľ sa bavíme, či má odpor voči ilegálnej migrácii zmysel, hodnotí vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr. Domnieva sa zároveň, že americko-ruské vzťahy na tom nie sú tak zle, ako sa prezentuje v médiách, pričom Trump s Putinom si porozumeli.

Porovnajte si terorizmus na Západe a vo V4. Výsledok je jednoznačný. Migrácia sa vždy dá zastaviť. Je vidieť, že medzi Putinom a Trumpom zafungovala chémia, hodnotí analytik
Foto: TASR
Popis: Štart medzikontinentálnej balistickej rakety Hwasong-14 na neznámom mieste na severozápade v Severnej Kórei

Čo môžu posledné dni, respektíve týždne znamenať pre rovnováhu v Sýrii? Je podľa vášho názoru tamojší prezident Baššár al-Asad víťazom?

Dá sa povedať, že asi áno. Tým, že kontroluje údajne 90 % územia, by víťazom mal byť. Hoci víťazom je primárne Rusko. To sa rozhodlo, že Asada podporí, a uspelo. Ak by v roku 2015 Rusko tento krok neurobilo, Asad by to zrejme neprežil. Čiže Rusko robí pragmatickú zahraničnú politiku a Asad je strategický spojenec, neznamená to však, že ho budú podporovať večne.

Pokiaľ sa vo vyjednávaniach dospeje k záveru, že Asad si už len doslúži isté obdobie, aby zostala Sýria pokojná, tak to tak bude. Asad potom dostane ponuku, ktorú, takpovediac, nemožno odmietnuť. Ak sa však Rusko rozhodne, že Asad zostane, tak naozaj bude pokračovať.

V inom regióne medzi sebou dlhšie súperia Irán a Saudská Arábia, pričom Iránci podrobujú Saudov ostrej kritike, a to jednak za ich priateľstvo s Izraelom, ako aj za bombardovanie Jemenu. Ako vidíte tento konflikt? 

Keď sa bavíme o konflikte v Jemene, tak Irán v podstate vlákal Saudov do pasce. Irán predtým podporoval šiítskych jemenských Hútiov skôr iba symbolicky. Potom Irán podporu výrazne navýšil a Saudská Arábia sa rozhodla intervenovať, čím sa vlastne arabské štáty zamotali do nekonečnej vojny.

Lebo Jemen je podobný Afganistanu v tom, že to nie je štát v pravom zmysle slova. To je divočina, v ktorej je neskutočne zmätený a zložitý konglomerát rôznych kmeňov, klanov, strán, sekt, milícií. To tam skrátka nejde ovládať.

Aj zosnulý jemenský exprezident Sálih sa vyjadril, že vládnuť v Jemene je ako ´tancovať na hlave hadov´. Jeho nedávna vražda vlastne len potvrdila, že mal pravdu.

V Jemene nie je prakticky možné dosiahnuť celkové víťazstvo. A presne o toto Iránu išlo. Bohaté arabské monarchie chceli ukázať svoj vplyv a silu – že sú schopné sa v regióne presadiť a dôrazne sa prihlásiť o slovo.

Namiesto toho však ukázali tieto štáty v Jemene pravý opak, teda úplnú neschopnosť.

Keď spomíname Saudskú Arábiu, tak práve táto krajina varovala, že možné presunutie americkej ambasády do Jeruzalema bude mať „nebezpečné dôsledky“. Čo si pod tým v medzinárodnom meradle predstaviť?

Viete, všetky tieto komentáre považujem za zábavné, keď niekto hovorí o ohrozovaní stability na Strednom východe. To akože je Stredný východ stabilný?!

Naopak, od začiatku silno podporujem Trumpov krok a myslím si, že to je správny postup a v zásade si dávam otázku, čo by sa ešte mohlo na Strednom východe tak zhoršiť? Hlavne, keď sa v samotnej Palestíne pozriete na tie protesty, tak v porovnaní s tým, ako vyzerali v minulosti intifády, sú až smiešne zanedbateľné. 

Koniec koncov, aj Rusko verejne deklarovalo, hoci v médiách sa to až tak neobjavovalo, že je pripravené presunúť svoju ambasádu do Jeruzalema.

Proti možnému presunu americkej ambasády do Jeruzalema sa ďaleko viac protestuje vo svete a nie v Palestíne. Keďže Palestínčania do značnej miery rezignovali a ten bojový zápal z nich postupne vyprcháva.

To, že to teraz majú ako ohromnú tému Arabi, Turci, Iránci a európska protiizraelská ľavica, sa dalo očakávať. Nezdá sa mi však, že by z toho malo byť akési nové kolo izraelsko-palestínskych bojov.

Čiže tým pádom nehrozí podľa vás tretie povstanie Palestínčanov?

Zjavne nie. Pokiaľ nevypuklo doteraz, tak už nevypukne. Keď to Trump verejne vyhlásil, tak som si vravel, že to riziko tu je, ale keď vidíme, že za ten čas sa v samotnej Palestíne prakticky nič neudialo, respektíve tie palestínsko-izraelské vzťahy nie sú nijako vychýlené od dlhodobého normálu, tak ide v porovnaní s intifádami o bežný stav.

Inou dlhodobo skloňovanou témou je Severná Kórea. Navyše zhruba o mesiac a pol začnú v susednej Južnej Kórei zimné olympijské hry, teda športová akcia globálneho charakteru. Sú na mieste obavy z možného útoku zo strany severokórejského režimu?

Bohužiaľ, od Severnej Kórey sa dá očakávať prakticky čokoľvek, čiže možné to je a útok sa vylúčiť nedá. Nevidíme, ako ten režim funguje a takisto ani Kim Čong-unovi nevidíme do hlavy. Sám vôbec netuším, aký scenár čakať. Opakujem, pri Severokórejcoch sa nedá nič predvídať a situácia sa môže zhoršiť vlastne do pár hodín. 

Stretávam sa aj s názormi, že Kim Čong-un bude chcieť zimnú olympiádu využiť ako ideálne javisko na demonštráciu svojej sily. To znamená ďalšie raketové, prípadne možno až jadrové skúšky.

Iní zase hovoria, že by to mohlo byť presne naopak, že tým svojím vyhlásením, ktoré Kim Čong-un predniesol po skúške najnovšej balistickej rakety, keď povedal, že bola dobudovaná národná jadrová sila, tým dáva vlastne najavo, že „fajn, dosiahol som to, čo som chcel. Mám medzikontinentálnu balistickú raketu, ktorá môže niesť jadrovú hlavicu do Ameriky, a teraz so mnou rokujte“.

Takže dá sa na to nazerať ako na nejaký posledný úder pred novými rokovaniami. Príznačné v tomto prípade je však to, že KĽDR chce dvojstranné rokovania – len s Američanmi a nikým iným. Žiadne iné rozhovory, do ktorých by bolo zapojené tiež Japonsko, Rusko či Čína. Severokórejci tak chcú dať najavo, že rokujú ako rovný s rovným, ako jedna jadrová veľmoc s druhou.

Takéto rokovania však Američania odmietajú, keďže ich prioritou je denuklearizácia Kórejského polostrova. Čo je zase ale niečo, na čo určite nepristúpi Kim Čong-un, lebo on verí, že jadrové zbrane ho chránia pred americkým úderom. Je to teda taký začarovaný kruh, pričom teraz je zásadná otázka, či bude niekto ochotný ustúpiť.

Ak ani jedna strana nebude ochotná ustúpiť, tak sa to nevyhnutne skončí vojnou. Ničím iným to skončiť nemôže.

Severokórejský líder Kim Čong-un Zdroj: TASR

Keď sme pri Američanoch, tak zhruba pred rokom ste mi v inom rozhovore povedali, že sa tešíte, že do Bieleho domu nastupuje Donald Trump, ktorý by mohol prispieť k lepším vzťahom medzi USA a Ruskom. Pomaly to bude rok, čo sa Trump ujal prezidentského úradu. Ako hodnotíte jeho doterajšie pôsobenie? Naplnil vaše očakávania?  

Som veľmi spokojný. Priznám sa, že keď sa začínala volebná kampaň, tak som Trumpa až tak nemusel. Postupne som mu ale začal čoraz viac fandiť, no a po tom, ako sa stal prezidentom, tak mi robí skoro výhradne len radosť. Za svoj čas v úrade vykonal podľa mňa kopec správnych vecí a dobrých rozhodnutí.

Čo sa týka vzťahov s Ruskom, musíme oddeľovať realitu a mediálny obraz. To, že sa v médiách rozpráva, že vzájomné vzťahy sú ešte horšie ako za studenej vojny, to je zábavné a pre mediá atraktívne, no realita je prosto niekde inde. Vidno totiž, že Trump s Putinom si porozumeli a nejaká chémia medzi nimi zafungovala. Takže je to dobrý základ pre budúcu vzájomnú spoluprácu.

Trump berie zahraničnú politiku absolútne realisticky, pragmaticky a bez emócií ako priestor, kde sa pohybujú jednotliví aktéri – národné štáty so svojimi záujmami. 

Ja sám vravím, že medzinárodná politika by sa mala robiť s rozumom, nie s emóciami a nedívam sa na to žiadnymi ideologickými okuliarmi. A ľudia, ktorí si postavili život na tom, že Amerika a Rusko sú vo všetkom veční nepriatelia, tak podľa mňa práve u takýchto osôb došlo k úplnému triumfu ideológie nad zdravým rozumom.

Celé by som to zhrnul do toho, čo sa publikovalo v novej Národnej bezpečnostnej stratégii USA, v ktorej sa spomína, že medzinárodná scéna je priestor, kde prebieha neustále súperenie a že Rusko a Čína predstavujú určité riziká pre záujmy USA, ale nespomína sa tam nič o tom, že by to boli dáke ´ríše zla´ alebo podobné ideologické floskuly. Spomína sa tam, že ide o mocnosti, ktoré presadzujú svoje záujmy a tieto záujmy môžu byť v konflikte s americkými záujmami. No tiež sa tam uvádza, že pokiaľ to bude možné, mala by Amerika hľadať cesty a spôsoby, ako s Ruskom a Čínou spolupracovať.

Verím, že nová Národná bezpečnostná stratégia USA je konečne akýmsi manifestom pre návrat k realistickej zahraničnej politike. 

Podľa Visingra rozhodne nemajú Trump s Putinom zlé vzťahy. Facebook: NewsStory

Susedné Rakúsko má novú vládu, ktorá by mala mať bližšie k V4, pričom však samotnú V4 naďalej dosť kritizuje Európska únia za jej odmietavý postoj voči migrácii. Eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos pritom hovorí, že „cez to vlak nejde“ a migrácia na starom kontinente je neodvratný jav a treba ju začať akceptovať. Je naozaj migrácia v Európe nezastaviteľná, ako tvrdí Avramopulos?

Vždy sa dá. Vždy totiž platí staré známe: Kde je vôľa, tam je cesta. A myslím, že tie metódy sú jasné.

Napríklad Austrália ukázala, že sa tento problém dá vyriešiť, a že to nie je až také zložité. No a my by sme sa mali inšpirovať práve štátmi, ktoré tú ilegálnu migráciu dokážu kontrolovať a v podstate zastaviť. A Austrália to dokázala. Čiže ako vidíme, dá sa to.

To, že to západoeurópske krajiny nezvládajú, o nich niečo vypovedá.

Ale keď sa pozriem na zoznam teroristických útokov v západnej Európe, ktorý je teda naozaj tristný, a keď sa potom pozriem na zoznam teroristických útokov v krajinách V4, ktorý má celkový počet „položiek“ nula, no tak myslím, že ten výsledok je vcelku jednoznačný. A to aj dáva jednoznačnú odpoveď, pokiaľ sa bavíme o tom, či má odpor voči ilegálnej migrácii zmysel.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Analytik: Putin hrá lepšie než americkí prezidenti. Tam, kde nie je NATO, víťazí

0:00 Analytik: Putin hrá lepšie než americkí prezidenti. Tam, kde nie je NATO, víťazí

ROZHOVOR Analytik a spolupracovník Centra strategických štúdií BESA pri izraelskej Bar Ilanskej univ…