Ste spokojní s tohtoročnou úrodou? Ako napredujú zberové práce?
O žatve sa najlepšie hovorí až po nej, takže to, do akej miery budú poľnohospodári spokojní s tohtoročnou úrodou obilnín, budeme vedieť povedať až neskôr. Žatva v južných oblastiach finišuje, v severných oblastiach naberá na obrátkach. Poľnohospodári už majú pokosenú viac ako polovicu hustosiatych obilnín. SPPK robí pravidelný týždenný monitoring žatevných prác. Vychádzame pritom z údajov, ktoré nám posiela našich 38 regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr. Problémy spôsobuje vo väčšine regiónov nižšia úroda so zhoršenou kvalitou a škody spôsobené premnoženou poľovnou zverou. V 30. týždni sa v rámci celého územia Slovenska zmenila vlahová situácia. Pršalo, aj keď vo veľmi rozdielnom rozmedzí, keďže v mnohých regiónoch sme zaznamenali lokálne búrky. Sucho zmiernilo aj ochladenie.
Ako dopadol niektorý konkrétny kraj? Povedzme Nitriansky?
V Nitrianskom kraji (v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany, Šaľa) sú v porovnaní s minulým rokom úrody nižšie pri pšenici o 27 %, jačmeňa o 20 % a repky o 15 %. Viacerí pestovatelia sú z výsledkov sklamaní a možno ich aj napriek pokročilým pestovateľským technológiám porovnávať s rokom 2000, rokom mimoriadneho sucha.
Potvrdili sa obavy o 20-percentnom poklese pri obilninách oproti minulému roku?
Áno, naďalej platí, že obilia budeme mať oproti minulému roku približne o 20 percent menej. Pod tento pokles sa však v menšej miere podpísali aj iné faktory, jarné mrazy, lokálne ľadovce. Celkovo sucho urýchlilo dozrievanie všetkých druhov hustosiatych obilnín. Žatva sa preto začala v neobvykle skorom termíne, aj o 10 – 14 dní skôr, než bežne poľnohospodári začínajú kosiť. Už zo začiatku žatvy nám poľnohospodári hlásili, že obilie je zahorené, má minimum jadra. Sucho tak bude mať vplyv nielen na nižšiu úrodu, ale sa podpíše aj pod zníženú kvalitu niektorých druhov obilnín. Odhaduje sa, že v tomto roku pozbierame okolo 2,5 mil. ton hustosiatych obilnín. Obilia však pre potreby v SR bude dostatok.
Rok 2016 bol mimoriadny, čo sa týka úrody, najlepší za desať rokov. Nie je tohtoročný pokles len návratom do predchádzajúceho obdobia?
Reálne nemôžeme od prírody chcieť, aby nám každým rokom prepisovala historické úrody. Vlani sme mali takýto historický rok. Tento rok bude obilia menej pre už spomínané dôvody. Podľa údajov z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sa obilniny v Slovenskej republike v pestovateľskej sezóne 2016 – 17 zasiali na výmere 757,8 tis. ha, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcou sezónou zníženie o 0,3 %. Úroda obilnín sa v roku 2016 pozberala z výmery 753,8 tis. ha, čo predstavuje plochu o 4,6 tis. ha (o 0,6 %) väčšiu ako v roku 2015. Produkcia obilnín v roku 2016 dosiahla najvyššiu úroveň počas existencie Slovenskej republiky vo výške 4 847,8 tony a v porovnaní s rokom 2015 bola väčšia o 1 042,1 tony (o 27,4 %). Priemerná úroda z hektára predstavovala 6,43 tony a bola o 1,35 tony/ha (o 26,6 %) vyššia ako v roku 2015. Celková veľkosť ponuky sa v hospodárskom roku 2016 – 17 predpokladá v množstve 6 477,4 tony, čo by bola ponuka o 928,9 tony väčšia ako v predchádzajúcom hospodárskom roku.
Pšenica sa v roku 2016 pozberala z výmery 416,6 tis. ha, čo je o 38,7 tis. ha (o 10,2 %) väčšia rozloha ako v predchádzajúcom roku. Priemerná hektárová úroda predstavovala 5,84 tony, čo je o 0,33 tony na hektár viac ako v roku 2015. Slovenskí poľnohospodári pozberali v roku 2016 úrodu pšenice v množstve 2 434,2 tony, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená nárast o 352,1 tony (o 16,9 %). Jačmeň sa pestoval na výmere 115,4 tis. ha a v porovnaní s pestovateľským rokom 2015 bola výmera o 25,3 tis. ha (o 18,0 %) menšia. Priemerná hektárová úroda jačmeňa 5,08 tony bola síce o 0,30 tony/ha väčšia ako v roku 2015, ale úroda 584,6 tony bola medziročne o 84 ton nižšia.
Ktorým plodinám sa najlepšie darilo?
Keďže žatva ešte trvá, nemáme zosumarizované takéto štatistiky. Zatiaľ môžeme všeobecne povedať, že najlepšie sa darilo/darí poľnohospodárskym plodinám v tých regiónoch, v ktorých spadlo dostatočné množstvo zrážok. A máme aj také informácie z regiónov, že výrazné rozdiely v žatevných výsledkoch majú aj niektoré susediace okresy. Záleží na tom, kde boli aké intenzívne zrážky.
Spomínali ste poklesy pri obilninách, pri ktorých ďalších komoditách ste ešte zaznamenali takéto výrazné straty?
Tohtoročné sucho sa podpíše napríklad pod množstvo a kvalitu vypestovaného jačmeňa na sladovnícke účely. Veľmi zlé úrody hlásia poľnohospodári z oblastí Komárna, časti Nových Zámkov, Dunajskej Stredy, Galanty, Trnavy. Nitriansky kraj už hovorí o vyšších úrodách. Všeobecne sa dá povedať, že čím severnejšie ideme, tým viac zrážok spadlo počas dozrievania klasov, a tým bude aj lepšia úroda jačmeňa pestovaného na sladovnícke účely.
Podľa odhadov pestovateľov bude pre tohtoročné sucho málo takých pestovateľov, ktorí dosiahnu najvyššie kvalitatívne parametre sladovníckeho jačmeňa. Obilie totiž pre sucho zahorelo, kvalita je znížená. Ešte nevieme, ako dopadne úroda jesenných plodín. Napríklad cukrová repa, kukurica, zemiaky, slnečnica. Zrážky aj v tomto období ešte môžu pomôcť práve týmto jesenným plodinám. Napríklad cukrová repa alebo osivová kukurica sú plodiny, ktoré veľmi zle znášajú sucho.
A z pohľadu výkupných cien? Poľnohospodári sú spokojní?
Cena pšenice sa tvorí na mierne nižšej úrovni ako vlani, cena jačmeňa sladovníckeho je, naopak, mierne vyššia. Na európskych trhoch sa cena pšenice potravinárskej pohybuje v rozmedzí od 155,44 €/t (Bratislava, SK) do 185,00 €/t (Brusel, BE). Cena pšenice kŕmnej podobne stúpla a je v rozmedzí od 125,81 €/t v Bratislave do 175,25 €/t v Poľsku.
Ešte pred suchom mali s prírodou problémy ovocinári z dôvodu mrazov. Tí už straty nemohli ani len dobehnúť…
Mrazy najviac poškodili jahody a jablone. Podľa aktuálnych informácií, ktoré máme od Ovocinárskej únie Slovenska, by sa mali škody po tohtoročných jarných mrazoch vyšplhať na úroveň zhruba 8 – 9 mil. eur. V tejto sume sú zahrnuté tri zložky: 1. priame škody, 2. nepriame – strata na kvalite a 3. náklady na vynaložené protimrazové opatrenia. Len tie dosahujú výšku takmer 1 mil. eur. Sú to škody, ktoré sú za celé Slovensko, teda za tých ovocinárov, ktorí nahlásili škody po tohtoročných jarných mrazoch.
Ovocinári počas bežného roka, keď nie sú žiadne vypuklé problémy súvisiace s mrazmi či ľadovcom, pozbierajú okolo 55-tisíc ton ovocia. Koľko dosiahnu teraz?
Vlani pre mrazy vypestovali len 23- až 24-tisíc ton. V tomto roku by to malo byť okolo 30-tisíc ton. Aj naďalej sa ukazuje, že profesionálne ovocinárstvo sa bez účinnej techniky už nedá robiť. Aj preto mnohí ovocinári investujú do nákupu protimrazovej techniky, protimrazovej závlahy. Nechávať si ochranu sadov na poslednú chvíľu nemá význam, treba sa na obdobie jarných mrazov pripravovať zodpovedne a systematicky. Tohtoročné jarné mrazy pociťujú ovocinári nielen v tom, že majú menšie úrody. Pre mrazy musia niektoré podniky znižovať výrobu, prepúšťať zamestnancov či predať časť svojej techniky.
- Reklama -
