Na stretnutí hláv štátov a premiérov v Bruseli teraz zaznelo, že NATO by sa malo viac zapojiť do boja proti Islamskému štátu. Teda nie konkrétne svojimi vojakmi, ale technickou a materiálnou podporou aj intenzívnejšími výcvikovými aktivitami. Nie je to trochu neskoro, nemalo sa k tomu odhodlať oveľa skôr? A nebolo by predsa len vhodnejšie, aby vyslalo aj niektoré svoje podporné bojové jednotky, aj keď by pritom nechalo hlavnú iniciatívu na ozbrojených silách svojich arabských spojencov, aby sa konflikt ukončil čo najskôr?
Väčšina členov NATO sa tej operácie už zúčastňuje, respektíve sú členmi globálnej koalície proti IS, takže angažmán Aliancie ako celku má skôr symbolický charakter. Samozrejme, by však bolo namieste, keby väčší počet členských štátov poskytol svoje bojové i pomocné jednotky, a to nielen do priameho boja proti IS, ale aj na podporu Kurdom. To ale, bohužiaľ, naráža na zásadný problém v podobe faktu, že v NATO je aj islamistické Turecko, ktoré považuje Kurdov za nepriateľov. Teraz sme v absurdnej situácii, keď americké jednotky operujú na severe Sýrie najmä ako ochrancovia Kurdov proti prípadnej vojenskej operácii Turecka, to znamená vlastne ako odstrašujúca sila proti inému štátu Aliancie.
Ďalší veľký problém spočíva vo fakte, že tí arabskí spojenci Aliancie (rovnako ako Turecko) podporujú aj organizácie, ktoré nie sú o mnoho (ak vôbec) lepšie ako Islamský štát, teda iné skupiny islamistov. Ostatne tým za Baracka Obamu občas poskytovali podporu aj sami Američania, čo bol skutočne naivný a katastrofálny omyl. Mám teda pochybnosti, či môže tá spolupráca s krajinami typu Saudskej Arábie či Kataru prinášať dlhodobo pozitívne výsledky.
Poraziť jednu skupinu islamistov a zamiesť tým cestu k moci inej skupine islamistov asi nie je presne to, čo by som označil za zmysluplnú stratégiu. Maximálnu podporu si však, samozrejme, zaslúžia sekulárne režimy ako Jordánsko, Egypt, Maroko či Alžírsko.
Po masívnejšom zapojení NATO v boji proti Islamskému štátu volal skôr už rad politikov, a to nielen z Českej republiky. Mala by Aliancia teraz podstatne razantnejšie vystupovať proti islamskému terorizmu a tvrdo potierať základne al-Káidy, Boko Haram a ďalších teroristických organizácií všade po svete? NATO je síce v prvom rade obranným vojenským zoskupením, avšak ak by začalo takto konať v spolupráci s miestnymi armádami, teroristi by nemali postupne kde cvičiť svojich ľudí. A mali by sa znovu Američania vrátiť v plnej sile aj so svojimi spojencami do Afganistanu?
Áno, jednoznačne áno. Bohužiaľ, tu existuje rovnaký problém ako u predchádzajúcej otázky, teda že režimy, armády a spravodajské služby v rade takých štátov sú na islamistov viac alebo menej napojené. Najkrikľavejším prípadom je určite Pakistan, ale podobné je to aj inde. Nemá zmysel si tu robiť ilúzie o väčšine moslimských štátov s výnimkou naozaj sekulárnych režimov, ktoré som spomenul v minulej odpovedi. Nemožno však, pochopiteľne, všetko zvádzať len na toto, pretože väčšina členov NATO sa musí v tomto zmysle boriť s politickými prekážkami.
Na summitoch vždy znejú veľké slová, po ktorých však nie vždy nasledujú potrebné činy. Ostatne aj Američania sa za vlády Baracka Obamu držali značne späť. Až ku koncu svojho druhého funkčného obdobia začal Obama zvyšovať angažovanosť proti IS, v čom teraz Trump pokračuje, nejde však len o to. Ide aj o celkový prístup k operáciám. Predtým mali Američania úplne nezmyselné obmedzenia, ktoré sa týkali civilných strát a škôd, a preto rad operácií nemohli vôbec realizovať.
Až Trump, ako sa zdá, teraz generálom „rozviazal ruky“ a nechal ich, aby do väčšej miery rozhodovali o tom, čo a ako použijú. Ale obávam sa, že väčšina európskych politikov niečoho podobného nie je schopná, pretože im na to chýba vôľa. Ohromne to kontrastuje s tým, čo s oveľa slabšími silami zvládli Rusi v Sýrii, pretože ruská armáda si podobné obmedzenia nekladie. V boji proti nepriateľovi, ako je IS, sa jednoducho musí postupovať s odstrašujúcou tvrdosťou.
Donald Trump znovu zdôraznil, že je potrebné, aby členské štáty NATO financovali svoje armády podľa dohodnutých pravidiel, čo však robí len päť krajín Aliancie z 28. Česká aj Slovenská republika patrí medzi hriešnikov. Je vôbec v silách Česka dávať na armádu tie dve stanovené percentá z HDP, a predovšetkým ich potom efektívne minúť? Do čoho by sme mali predovšetkým investovať v nákladoch na zbrojenie?
V silách Česka to rozhodne je a okolo roku 2025 by sme to naozaj mali dosiahnuť. Problém by mohol nastať s tým druhým aspektom, ktorý ste spomínali, teda s efektívnym míňaním. Doteraz som opatrne optimistický, väčšina aktuálnych krokov armády je správna, lenže predovšetkým preto, že dnešné politické vedenie aspoň väčšinou dopraje sluchu generálom aj civilným expertom. Ale nemusí to tak byť vždy a nejaký iný minister si môže začať myslieť, že on všetkému rozumie najlepšie. Takých sme tu už tiež mali. Verejnosť si najviac všíma nákupy techniky, v tomto zmysle najmä treba napraviť to oslabenie „ťažkých“ pozemných síl pre obranu územia, čo znamená zaobstarať nové bojové vozidlá pechoty, modernizovať delostrelectvo a protivzdušnú obranu a niekedy po roku 2025 začať riešiť náhradu tankov T-72M4 CZ.
Podotýkam, že som rozhodne proti tomu, čo sa hocikedy propaguje, to znamená proti nákupu zánovných nemeckých tankov Leopard 2. Armáda ČR musí mať naozaj nové tanky a v čase, keď to budeme riešiť, už bude na výber z niekoľkých úplne nových typov, takže teraz kupovať ojazdené leopardy by bola veľká chyba. Ale nejde, samozrejme, len o techniku, pretože sa musí tiež nabrať najmenej päťtisíc alebo skôr desaťtisíc nových vojakov, aby sme sa dostali na reálny stav vyše 30-tisíc osôb v aktívnej službe.
Teraz máme dve bojové brigády a pomaly začíname budovať tretiu, avšak ja tvrdím, že by sme mali nabrať dosť ľudí a zaobstarať dosť techniky na to, aby sa dala na konci budúceho desaťročia postaviť aj štvrtá bojová brigáda.
Teroristický útok v Manchestri otriasol, rovnako ako predošlé brutálne akcie, celým civilizovaným svetom. Bol by namieste, ako po tom teraz volá aj verejnosť vo Veľkej Británii, razantný záťah proti týmto zradikalizovaným skupinám aj podozrivým osobám po celej Európe? Mal by sa konečne odložiť zbytočný liberalizmus a korektnosť voči týmto ľuďom, ktorí rovnako žiadne škrupule voči našej civilizácii nemajú?
Moja reč. Vojenská porážka Islamského štátu v Sýrii a Iraku, ktorá nepochybne príde, zrejme povedie k tomu, že sa ešte vyšší počet jeho bojovníkov pokúsi dostať do Európy a vykonávať tu teroristické útoky. Ostatne presne na to vodca IS vyzval svojich nasledovníkov a, bohužiaľ, vidíme, že má aj veľa verných medzi terajšími prisťahovalcami a ich potomkami. Len málo teroristických útokov páchajú čerství imigranti, skôr to sú členovia súčasných moslimských komunít v európskych krajinách, teda tí ľudia, o ktorých nám mediálny mainstream neustále tvrdí, ako sú tu skvele integrovaní.
Po každom útoku je to rovnaké. Dozvieme sa, že polícia o páchateľovi niečo vedela, že mal psychické problémy, ale že to bol slušný chlapec, ktorý zdravil susedov. A ako vždy to nemá nič spoločné s islamom. Kým sa budú stále len opakovať také politicky korektné táraniny, nebudeme schopní si s tým poradiť, pretože nedokážeme nahlas deklarovať to, že sme vo vojne, a to už dávno.
Je to iný druh vojny s inými „zbraňami“, to však nič nemení na fakte, že je to ničivý ozbrojený konflikt, v ktorom ide o bytie a nebytie západnej civilizácie, proti ktorej stojí totalitná, nenávistná a despotická ideológia islamizmu. A tá je evidentne postavená na islamskom náboženstve, predstavuje jeho extrémnu formu, a preto bude jednoducho nutné pristúpiť aj na určité opatrenia voči členom tejto komunity. Američania tiež za druhej svetovej vojny museli sledovať alebo internovať „svojich“ Nemcov a Japoncov.
Ako sa v tejto súvislosti pozeráte na opätovný tlak vedenia Európskej únie, aby všetky členské štáty dodržiavali utečenecké kvóty? Všetci predsa vieme, a potvrdili to na svojich verejných prednáškach aj zamestnanci ministerstva vnútra, že preverovanie utečencov na gréckych hotspotoch (záchytné centrá pre migrantov) sa vykonávalo veľmi šlendriánsky. Gréci sa chceli hlavne migrantov zbaviť. Nezavlečieme si tak do Európy ďalších teroristov? Čo by ste v tomto prípade poradili vláde?
Vedenie EÚ opäť ukazuje, že je beznádejne odtrhnuté od reality. Nemá ani zmysel na to reagovať, pretože racionálna diskusia zjavne nie je možná, a preto by sme všetky takéto pokusy mali už len korektne, ale tvrdo a neústupne odmietať. To isté platí o ďalších nezmysloch typu tej smernice obmedzujúcej palné zbrane. Navrhovaná zmena ústavy je taká česká „švejkovina“, ja osobne by som dával prednosť tomu, čo urobili Fíni, ktorí skrátka kategoricky povedali, že podobnú hlúposť nezavádzajú, trvali na svojom a vzdorovali tak dlho, až dostali výnimku.
Mali sme urobiť to isté, a ak sme to neurobili, mali by sme si tú výnimku jednostranne deklarovať a predovšetkým tú smernicu neimplementovať. EÚ rovnako nemá páky, ako k tomu niekoho skutočne donútiť, čo sa týka aj tých imigračných kvót. Stačí asertívne trvať na svojom a neustupovať, prípadne na to podať žalobu, nech sa o to niekoľko rokov ťahajú súdy, pretože potom už rovnako žiadna EÚ nebude existovať a nikoho to nebude zaujímať. Českej vláde by som navyše radil, aby maximálne podporovala tých, ktorí sú našimi logickými spojencami, teda predovšetkým Slovákov, Poliakov a Maďarov. Je nutné udržiavať a posilňovať spoluprácu V4 a premýšľať, ako toto zoskupenie výhľadovo rozšíriť, napríklad o Rakúsko alebo Slovinsko.
Keď sa rozpadne EÚ, musíme niekam patriť a nechcel by som, aby Česko skončilo ako ďalšia nemecká spolková krajina alebo ruská gubernia. Jediným riešením je teda silná stredná Európa zhruba na pôdoryse bývalej habsburskej monarchie.
So Severnou Kóreou nie je rozumná reč a ďalej skúša svoje rakety, potenciálne nosiče jadrových hlavíc, čím ohrozuje celý svet. Existuje vôbec nejaká cesta, ako tomu zabrániť? Domnievate sa, že by Donald Trump, ktorý často koná pod vplyvom emócií, mohol nariadiť preventívny útok proti komunistickej Kórei alebo sa bude držať skôr späť, pretože by sa tak mohol vyvolať jadrový konflikt? A je vôbec v záujmoch Číny krotiť fanatického vodcu Kima, aby Severná Kórea neohrozovala Spojené štáty a svojich južných susedov?
Už dlhšie hovorím, že Kórejský polostrov je miesto, kde existuje zďaleka najvyššie riziko, že vypukne rozsiahly medzištátny vojnový konflikt. A, bohužiaľ, nielen konvenčný, pretože sa dá očakávať, že KĽDR by použila všetko, čo má, teda aj zbrane jadrové, chemické a biologické, pretože nemá čo stratiť. Ale tiež mám silný dojem, hovorte tomu napríklad intuícia analytika, že sa to blíži ku koncu, nie nevyhnutne peknému, skôr škaredému, ale skutočne si myslím, že s KĽDR sa to v blízkom či strednom horizonte skončí.
Tomu napokon zodpovedá aj rast nespokojnosti Číny, ktorá si KĽDR, takpovediac, chovala ako zlého psa, lenže teraz sa čudujú, že sa zlý pes nejako odtrhol z reťaze a behá po dvore. Jeden predstaviteľ KĽDR vraj pred pár dňami informoval Číňanov, že sa aj oni nachádzajú v dostrele severokórejských rakiet, čo je voči Pekingu bezprecedentná vyhrážka. Vo vedení KĽDR sú možno šialenci a fanatici, ale určite nie idioti. Dobre vedia, že svet nechce riskovať vojnu, pretože napriek tomu, že by KĽDR akýkoľvek konflikt iste prehrala, dôsledky by boli katastrofálne.
Tá situácia jednoducho nemá žiadne dobré riešenie. KĽDR bolo možné pomerne ľahko zneškodniť v 90. rokoch, ale vtedy sa do toho nikomu nechcelo. A teraz je to ešte oveľa horšie. Potvrdzuje sa platnosť toho, čo kedysi povedal Winston Churchill zástancom appeasementu: Ten, kto nechce, keď môže, nebude môcť, keď bude chcieť.
- Reklama -
