Americký prezident Donald Trump v týchto dňoch vyslovil pochopenie pre sovietsku inváziu do Afganistanu v roku 1979. Podľa Trumpa mali Sovieti právo byť v Afganistane, aby zastavili teroristov, ktorí odtiaľ prúdili do ich vlasti. Jeho slová vyvolali v Kábule prekvapenie, napríklad afganský prezident Ašraf Ghaní vo vyhlásení označil boj proti Sovietom za národné povstanie vedené túžbou po slobode. Čo si o výroku Trumpa myslíte?
To dosť dobre nechápem, pretože ak išlo o protivníkov vtedajšej ľavicovej vlády, tak to boli mudžahedíni podporovaní Spojenými štátmi a Pakistanom. Jeden dobre informovaný človek v Moskve mi svojho času povedal, že rýchly vstup sovietskych vojsk do Afganistanu vyvolal podvod vtedajších sovietskych generálov na generálnom tajomníkovi Brežnevovi, ktorému mali údajne doložiť, že ak nebude ZSSR rýchlo reagovať, zasiahnu Američania. ZSSR však považoval, rovnako ako predtým cárske Rusko, vždy za prioritu prístup k teplým moriam na juhu a do oblasti Stredného východu.
Ale možno si prezident Trump spomenul aj na Usámu bin Ládina, ktorý v Afganistane proti Sovietom bojoval a založil tam v roku 1988 al-Káidu.
Donald Trump Zdroj: TASR
Trump chce stiahnuť značnú časť amerických vojakov z Afganistanu. Čo to podľa vás môže spôsobiť? A mali by české jednotky v takom prípade ďalej zostať v Afganistane? Nehrozí, že prídu o život ďalší českí vojaci?
Podľa mňa nie je nič také horúce, ako sa uvarí. Faktom je, že po viac ako desiatich rokoch bojov, a prakticky bez veľkých výsledkov, po miliardách vložených dolárov a za cenu značných strát sa pomaly posilňuje presvedčenie, že vojensky sa tento konflikt nedá vyriešiť. To už v roku 2008 povedal aj vtedajší veliteľ britských síl generál Carleton-Smith a neskôr ho nasledovali aj niektorí americkí velitelia. Pokusy o vyjednávanie s Talibanom zatiaľ nemajú veľký výsledok, či už sa to týka moskovských rokovaní, alebo chabých amerických pokusov. Taliban striktne trvá na odchode Američanov z krajiny. Raz k tomu jednoducho dôjde a potom budeme aj my riešiť, čo ďalej. Nepredpokladám však, že dovtedy sa Česi z Afganistanu stiahnu.
Na konci roka 2018 vyvolal veľkú odozvu aj plán Donalda Trumpa stiahnuť vojakov zo Sýrie. Ozvala sa kritika, že v Sýrii uvoľňuje miesto Putinovi a Iránu, prípadne ešte Turecku. Je rozhodnutie o ústupe USA múdre? Ako by sme ako západná koalícia mali postupovať?
V podstate však ide o naplnenie volebných sľubov prezidenta Trumpa. Ako sa v poslednom čase ukazuje, stiahnutie nebude zase také rýchle, o tom polemizoval vo svojom prejave aj prezident Putin. Podľa môjho názoru je tu silne viditeľný vplyv Turecka, ktoré chce jednoducho za každú cenu potlačiť kurdské snahy o vlastný štát, čo Turci považujú za nebezpečenstvo pre Turecko. Pritom Kurdov podporujú USA, a ak sa Američania chcú vyhnúť ďalšej eskalácii napätia medzi USA a Tureckom, svojím veľmi ceneným a hodnotným spojencom, musia nejako reagovať. Pre Asada to, samozrejme, vytvára dobré podmienky pre zjednotenie celej krajiny. Ale nemyslím si, že je to zlé, pretože táto situácia môže urýchliť mierový proces a ukončiť tento konflikt.
Generál Stanley McChrystal skritizoval stiahnutie amerických vojsk zo Sýrie. Povedal, že kedykoľvek v posledných šesťdesiatich rokoch USA niekde uvoľnili miesto, bol z toho problém, strata stability v danom regióne a pod. Hrozí podobná vec aj v Sýrii alebo tam poriadok nastolí Rusko, prípadne niekto iný?
Ešteže povedal „v posledných šesťdesiatich rokoch“. Trochu však zabudol, že aj vstup Američanov do konfliktov, napríklad v Iraku, vyvolal vo svojom dôsledku to, čo je dnes z Iraku a v jeho okolí. O tom hovorí a kritizuje to napokon aj prezident Trump. Osobne si myslím, že svet sa zmenil a že v ňom USA už nie sú jediným hegemónnym hráčom. A čím menej bude v Sýrii hráčov, tým ľahšie sa nastolí poriadok. A s tým, že by Rusi zo Sýrie dnes odišli, nemôže počítať žiadny reálne uvažujúci politik.
Vladimir Putin poslal Donaldovi Trumpovi novoročný list, v ktorom ho vyzýva na široký dialóg. Putin v liste zdôraznil, že vzťahy Ruska a Ameriky sú „najdôležitejším faktorom strategickej stability a medzinárodnej bezpečnosti“. Môžeme v roku 2019 očakávať vrelejšie vzťahy medzi oboma krajinami? A čo by ich zblíženie mohlo vyriešiť?
Okrem milovníkov vojny a zaprisahaných rusofóbov (ale aj antiamerikanistov) predsa všetci rozumní ľudia musia dúfať, že sa vzťahy medzi týmito štátmi zlepšia. Dopomohlo by to k riešeniu najmä pálčivých otázok svetovej bezpečnosti, obmedzenie zbrojenia, spoločný postup proti medzinárodnému terorizmu a ďalších.
Bohužiaľ, som pesimista. Vnútropolitická situácia v USA podľa mňa nedáva nádej na nejaké podstatné zlepšenie vzťahov. To by prinieslo mnoho kladných bodov prezidentovi Trumpovi a bolehlav demokratom v čase, keď sa bude usilovať o znovuzvolenie.
Skúmanie ruského vplyvu na kampaň Donalda Trumpa sa zadrháva. Špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller zatiaľ neprišiel so žiadnymi konkrétnymi závermi týkajúcimi sa priamo Donalda Trumpa. Zatiaľ sa preukázalo „len“ to, že Trumpov poradca Paul Manafort pral špinavé peniaze. Sám Trump vyšetrovanie od začiatku označuje za nepodložené a zbytočné. Ako možno vnímať to, že od mája 2017 Muellerov tím nedokázal na Trumpa nájsť nič zásadné?
To svedčí len o skutočnosti, že „ruská stopa“ je zrejme, treba priznať, účinným, ale vymysleným nástrojom demokratov vo vojne proti Trumpovi. Súvisí to aj s vašou predchádzajúcou otázkou.
Končiaca nemecká kancelárka Angela Merkelová v novoročnom prejave uviedla, že Nemecko sa pokúsi celosvetovo prevziať väčšiu zodpovednosť pri riešení globálnych problémov. Je to dobre? A ide o reakciu na určité oslabovanie Európy na svetovom kolbisku?
Celkom určite ide o snahu o emancipáciu Nemecka a Európy a o oslabenie vplyvu USA najmä v ekonomickej oblasti. Nie som si však istý, že práve Nemecko by malo byť tým, kto bude mať takú zodpovednosť. Bolo by zaujímavé sa túto otázku opýtať napríklad Poliakov, ktorí veria viac USA ako celému zvyšku Európy vrátane Nemecka. História je skrátka história a prináša určité poučenia.
Angela Merkelová Zdroj: TASR
Hovorí sa o špionáži zo strany Číny. Firmu Huawei označil český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť za bezpečnostné riziko. Ide o reálnu hrozbu? Ako sa to dá porovnať s kauzou Prism, na ktorú upozornil americký whistleblower Edward Snowden? Nie je to tak, že vlády všetkých veľmocí majú otvorenú cestu do veľkých technologických firiem, a je to teda s trochou nadsádzky len o tom, či chceme, aby nás radšej odpočúvali Američania alebo Číňania?
Začína z toho byť trochu stereotyp. „Ruský plyn neberte, berte ho od USA.“ To akosi oslabuje validitu podobných káuz. Pod hlavičku „národná bezpečnosť“ sa dá skryť všetko. Iste nikto nepochybuje, že v súčasnosti nás sledujú rôzne systémy z rôznych strán. Ideálne by bolo, keby to tak nebolo, ale žijeme v reálnom svete. Takže musíme robiť opatrenia, aby veci, ktoré chceme utajiť, boli utajené – a najlepšie pred všetkými.
Ani sviatočný čas okolo Vianoc a Nového roka sa nezaobišiel bez teroristických útokov. Čo sa týka páchateľov, išlo o imigrantov alebo občanov Európy s migrantským pozadím. Máme sa radikalizmu zo strany nepôvodných obyvateľov Európy aj naďalej obávať? Na druhej strane, v Nemecku na Nový rok narazil autom do ľudí Nemec, cielil na chodcov nenemeckého pôvodu. Hrozí teda aj nebezpečenstvo odvetného extrémizmu?
Ak sa nebude otázka imigrácie riešiť dôsledne, potom hrozia podobné excesy, ktoré treba odsúdiť. Faktom je, že v Nemecku napätie súvisiace s imigráciou stúpa, podľa niektorých správ sa jej negatívne dôsledky utajujú tak, aby sa nedostali na verejnosť. To môže byť nebezpečné.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
