Plať nám, vrah, a pokojne vraždi ďalej! Tereza Spencerová hovorí o desivej taktike USA. A má informácie z ciest, ktoré inde nie sú

24.11.2018 17:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Brexit, Izrael, ale napríklad aj trochu opomínaný Egypt. To sú tento týždeň témy pravidelného monitora svetového diania novinárky Terezy Spencerovej. Tá je zhodou okolností práve v Káhire a informácie z Egypta prezidenta Sísího má tak „z prvej ruky“.

Plať nám, vrah, a pokojne vraždi ďalej! Tereza Spencerová hovorí o desivej taktike USA. A má informácie z ciest, ktoré inde nie sú
Foto: TASR
Popis: Americký prezident Donald Trump a prvá dáma USA Melania Trumpová v Rijáde

Tak sa zdá, že z tých sankcií za „naporciovanie“ novinára Chášukdžího nič nebude. Donald Trump dal najavo, že Saudi sú stále partneri. Na čo všetko Amerika Saudov tak veľmi potrebuje? A inak, aké škody spôsobila aféra klike korunného princa Mohammeda bin Salmana?

Celá tá kauza vyústila do ďalšieho potvrdenia faktu, že keď sa západné hodnoty – napríklad všetky tie toľkokrát omieľané cennosti okolo ľudských práv alebo vlády zákona – dostanú do stretu s ich záujmami, záujmy zvíťazia. Fakt, že USA, Nemecko a niektoré ďalšie štáty zakázali vstup na svoje územie asi osemnástim saudským vrahom, je síce pekný, ale sotva stačí aspoň na zachovanie tváre. Je celkom vtipné, že Trump teraz, namiesto toho, aby odsúdil „svojho“ korunného princa MbS, dokonca vyhlásil, že to už by sme mohli rovno odsudzovať celý svet, pretože je to fakt kruté miesto ako také. Dosť dobré! S takou logikou možno obhájiť úplne čokoľvek.

Je jasné, že Berlín, Londýn alebo Paríž si „potrestaním“ vrahov a „vyvinením“ MbS ponechávajú otvorené dvere k saudským petrodolárom, pre USA má takýto postup aj reálnu „cenovku“. Hovorí sa o zhruba 450 miliardách dolárov investícií, ktoré Saudi Trumpovi do jeho „Ameriky predovšetkým“ nasľubovali, ale zatiaľ neposielali. Ťahali ho vlastne za nos, ale Chášukdžího vražda mu teraz dala do ruky silnú páku, aby „svojho“ MbS konečne donútil k tomu, aby tie peniaze „vysolil“, pretože „inak“... CIA má vraj nahrávku, ktorá MbS vo vražde Chášukdžího utopí. A „vrahovho priateľa“ Trumpa navrch. Takže, vrah, plať, lebo to bude všetko ešte horšie.

Odpoveďou na vašu otázku sú teda peniaze. Nie je veľa iných dôvodov, na čo Západ Saudov potrebuje, pretože v skutočnosti sú predsa príťaž – stále môžeme mlátiť svojim nepohodlným nepriateľom o hlavu, čo všetko vyvádzajú, a potom prídu „naši“ Saudi, všetko prebijú a naši politici okamžite vyzerajú ako partia zúfalcov. Ešteže majú krytie mediálneho mainstreamu... Nemusíme pritom nutne hovoriť len o Chášukdžího vražde, oveľa horšia ako jedna obeť je predsa napríklad saudská agresia proti Jemenu, ktorú OSN označuje za najhoršiu humanitárnu katastrofu súčasnosti. A západné štáty na čele s USA Saudom pri tamojších masakroch aktívne pomáhajú, aj keď vedia, že ich akcie spôsobili napríklad to, že už vyše 85-tisíc jemenských detí zomrelo od hladu pre saudskú blokádu a ničenie zásobární potravín... Nie, myslím si, že v skutočnosti Saudov na nič nepotrebujeme. Tým skôr v čase, keď sme sa tak pekne naučili tlačiť si tony peňazí sami...

Som teraz v Káhire a korunný princ MbS by sa tu mal v týchto dňoch zastaviť počas svojho prvého zahraničného turné od Chášukdžího vraždy. Bude zaujímavé sledovať, ako sa k nemu región postaví, ale nepredpokladám nejaké excesy – kým budú Saudi platiť, budú krajiny regiónu peniaze brať a robiť si s nimi, čo uznajú za vhodné. Napríklad Egypt, len tak pre ilustráciu, za ne niekedy vlani nakúpil nejaké ruské zbrane. A práve teraz išla okolo klebeta, že jeden z predných tuniských politikov ponúkol MbS azyl, vraj z vďačnosti za to, že Saudi v roku 2011 poskytli azyl zvrhnutému tuniskému prozápadnému diktátorovi bin Alímu. Neviem, čo je na tom pravdy a hlavne do akej miery by to bolo realizovateľné, ale „miestnu logiku“ by to možno malo.

Mohammed bin Salman

Mohammed bin Salman. Zdroj: TASR

Ste práve v Káhire. Nedávno sme sa bavili o tom, že v Egypte sa po vývoji vojny v Sýrii „oteplilo“, pokiaľ ide o prijímanie Rusov. Naopak Európania a Američania príliš chválení nie sú. Dá sa povedať, že to trvá?

Zmena vnímania Ruska tu v Egypte, ale aj v regióne ako celku sa nezapočala s vojnou v Sýrii, ale skôr s tými prvými a autentickými revoltami arabskej jari, teda v Tunisku a Egypte. Kým sa tej vlny chytil Západ a zničil Líbyu a pokúsil sa zničiť aj Sýriu, boli terčom dlhoroční diktátori, ktorí sa pri moci držali len vďaka podpore Západu. Bolo to také voľné pokračovanie tézy Franklina D. Roosevelta, ktorý kedysi o nikaragujskom diktátorovi Somozovi vyhlásil, že áno, že „je to síce bastard, ale je náš“. A takých boli a sú po svete celé zástupy.

Ale keď padli, Západ sa – tu v Egypte – ešte pokúsil uchytiť sa pri moci tým, že plne podporil vládu Moslimského bratstva a stál za ňou, aj keď strácala popularitu a skúšala v krajine vnucovať islam do každodenného života. V podstate tým stratil v očiach mnohých Egypťanov akýkoľvek kredit. Začali sa rozhliadať, skúšali diverzifikovať vzťahy, pretože vedeli, že sa nedá donekonečna opakovať rovnakú chybu a orientovať sa na Západ, no a Čína a Rusko sa im vydali v ústrety. Niežeby boli Rusi nejako zásadne menej egoistickí, ale v politike všeobecne nechávajú svojim arabským spojencom viac-menej voľnú ruku, za predpokladu, že sa s nimi zhodnú na potrebe neustáleho potláčania radikálneho islamu. V tomto ohľade nájdu zhodu so všetkými tunajšími sekulárnymi lídrami. A z obchodného hľadiska tu, do oblasti, nedodávajú len zbrane, ako Západ, ale – spoločne s Číňanmi – aj veľa investujú, vytvárajú pracovné miesta a tak ďalej. Skrátka, ich pôsobenie tu je iné, a keď si desaťtisíce Egypťanov nájdu prácu vďaka ruským alebo čínskym investíciám a navyše vedia, že ich tunajšie chlebové placky sú prevažne z ruskej pšenice, tak to vplyv na vnímanie nepochybne má. Ono je to všetko, samozrejme, oveľa zložitejšie, pretože do zamestnanosti a nových priemyselných zón mohutne investuje aj samotná Káhira, ale z hľadiska medzinárodných vzťahov to tak nejako v kocke je. No a vami spomínaná vojna v Sýrii potom len arabským lídrom ukázala, že Rusko svojich spojencov neopúšťa ani v kritických situáciách, čo je hodnota, ktorú si v regióne vysoko cenia. Možno aj preto Rusko v Sýrii postupuje, ako postupuje. Ukazuje tak miestnym elitám svoje modely správania.

Nie je bez zaujímavosti, že tu bol nedávno Trumpov minister zahraničia Mike Pompeo. V zhode s Rusmi „prehliadol“ otázku ľudských práv, ale treba dodať, že Rusko tento problém nevydáva za svoju vlajkovú loď, a odkýval... Obnovenie dodávok zbraní. Prečo by ich nebrali, keď dostávajú, ale všeobecne je západná politika na Blízkom východe totálne dezorientovaná. Bez nápadu a schopnosti inovácie. Na zúfanie. A to ani nehovorím o Medzinárodnom menovom fonde, ktorý chváli Káhiru, ako pekne ľuďom škrtá dotácie na pohonné hmoty, potraviny a tak, a sľubuje jej za to výmenou tiež nejaké miliardy. Nešťastná klasika.

V Egypte sa hovorí o hrozbe preľudnenia a nedostatku potravín. A tiež tak vraj bude viac a viac teplo. Ako tieto hrozby postupujú a čo s nimi robí vláda prezidenta Sísího? A vôbec...

Preľudnenosť je problém. Egypt má asi 100 miliónov obyvateľov a podľa dva roky starých údajov tvoria tretinu z nich deti alebo, presnejšie, „osoby mladšie ako osemnásť rokov“. Už vlani vláda začala hovoriť o akomsi variante čínskej politiky jedného dieťaťa, keď prišla s heslom „dve stačia“. Úprimne, netuším, ako to zatiaľ vychádza, ale môj hotel je priamo cez cestu od školy, a keď sa to popoludní po konci vyučovania „vyrojí“, tak je to fakt sila. V Prahe bývam takisto oproti škole, zhodou okolností, a je to neuveriteľný nepomer. A čo viac, problém sa prehlbuje s tým, že vlani napríklad miera rozvodovosti v mestách dosiahla 60 percent, takže vzniká obrovský počet „single“ matiek, až pre zmenu niektorí volajú po polygamii. V tomto ohľade je tu trochu chaos, ale je jasné, že ak sa vláde nepodarí populačný boom nejako zastaviť, tak bude o to viac Egypťanov vo finále nútených hľadať si prácu a obživu vonku. Tým nemyslím len Európu, pretože Egypťania chodia tradične za prácou napríklad do Perzského zálivu, ale aj tak. Problém to je a veľký.

A problém je, samozrejme, aj s klímou. Vždy som do Káhiry chodila medzi novembrom a februárom, keď už neboli úmorné horúčavy, ale teraz som prišla na konci novembra a vonku je stále strašne horúco. Neviem, čo s tým má urobiť práve prezident Sísí, pretože zmeny klímy sú globálne a previazané, ale ďalší problém to nepochybne je. V Luxore, jednej z bášt tunajšieho turistického priemyslu, ktorý sa po sérii teroristických útokov znovu uspokojivo rozbieha, teploty lámu rekordy a dní, keď teplota prekročí päťdesiatku, už sú ročne stovky. Umierajú v nich aj miestni, hlavne deti a starí ľudia, a predstava, že by sa napríklad nejakí turisti z Európy hrnuli odpariť sa do päťdesiatich stupňov v tieni, je divná. Vzhľadom na význam cestovného ruchu pre Egypt je klíma kriticky dôležitý činiteľ. A nielen pre Egypt. Pretože platí to isté, čo v predchádzajúcej téme: čím menej práce, tým väčšia migrácia...

Abdal Fattáh Sísí

Abdal Fattáh Sísí. Zdroj: TASR

Britániu ovládol, s prepáčením, bordel, pokiaľ ide o brexit. Možno hovoriť o tom, že konzervatívci skrátka nemali akýkoľvek plán, čo po brexite robiť? Alebo súčasná nespokojnosť s podmienkami rozchodu s EÚ je daná tým, že Brusel si Britov „vychutnal“ a v zásade sa nič reálne dohodnúť nedalo? Keď položíme provokatívnu otázku, hlasovali by ste vy za odchod Česka z EÚ?

Neviem, pár dní od chvíle, keď bola dohoda o brexite dosiahnutá, som situáciu nesledovala. A ani som nečítala dohodu samotnú, pretože viem, že nepoznám bruselskú ňúspíkovú terminológiu a pri väčšine formulácií by som ani netušila, o čom je vlastne reč. Počkám, až to niekto, komu verím, nejako racionálne zhrnie. Takže vlastne netuším, prečo je tam zmätok, o ktorom hovoríte. Ale je jasné, že brexit nemohol byť z hľadiska Bruselu dohodnutý nejako výhodne pre Britov, pretože v takom prípade by hrozilo, že členov Únie bude ubúdať ako na bežiacom páse. Svojím spôsobom je táto dohoda lakmusovým papierikom a mnohí politici po celej Európe celý proces sledovali a sledujú, aby pochopili mechanizmus. Alebo sa pripravili na to, čo by ich prípadne čakalo. Briti skrátka prešliapavajú cestičku, ale stále sa nevie kam.

Či by som hlasovala alebo nehlasovala? To je úplne zbytočná otázka. Ak sa za ten čas, čo som preč, nestalo niečo zásadné, tak u nás nie je reálna sila, ktorá by takúto otázku naozaj mohla presadiť, aby sa o nej reálne hlasovalo, čiže u nás to nie je žiadny skutočný problém a nemá o ňom cenu nejako špekulovať „čo by keby“. Bublín sa u nás nafukuje už aj tak dosť. A ak by niekedy taký problém naozaj nastal, tak sa na neho pripravím, niečo si načítam a opýtam sa znalých ľudí. Teraz na to nemám žiadny názor a môžem „na stôl“ hodiť veľa viac-menej pocitových ZA aj PROTI.

Už dlhší čas trvajú strety Palestínčanov a izraelskej armády. Nepreberajme asi celú kauzalitu toho mnoho desiatok rokov trvajúceho problému, len si povedzme, čo je tentoraz dôvodom jeho vyostrenia. A inak, prezident Zeman navštívi Izrael. Keby ste boli na jeho mieste, ako by ste komentovali tamojšiu situáciu?

Ono totiž nemožno len tak prehliadnuť desiatky rokov trvajúci konflikt, nevšímať si, čo je jeho podstatou, vytrhnúť z kontextu nejaký jeden určitý týždeň a tváriť sa, že „spadol z oblakov“. Všetko predsa vychádza práve z toho, že tu ten „konflikt“ je alebo, lepšie, že svet umožňuje, aby stále pokračoval. Ale keď chcete, tak: Izrael viedol rozhovory s Hamasom o mieri, potom špeciálne komando preniklo do Gazy, zabilo sedem členov Hamasu vrátane jedného z kľúčových vodcov zodpovedného za budovanie tunelových systémov pod Gazou a jej hranicami. Operácia sa však nepodarila, pretože bol zabitý aj jeden z izraelských veliacich dôstojníkov, a komando sa muselo rýchlo stiahnuť. Hamas a ďalšie ozbrojené partie z Gazy začali v reakcii vystreľovať rakety na izraelskú stranu hranice a potom ešte protitankovou strelou trafil na izraelskej strane autobus. Izrael najprv tvrdil, že bol plný civilistov, potom sa prevalilo, že vojakov.

Do toho Islamský džihád z Gazy zverejnil zábery z tohtoročného februára, na ktorých vyhodil do vzduchu niekoľko izraelských vojakov, a izraelská armáda to zatiaľ tutlala. Izraelská verejnosť, väčšinou viac ako 60 percent, požadovala nálety na Gazu, ale premiér Netanjahu ich zarazil, po čom nasledovala protestná demisia ministra obrany Liebermana a vládna kríza, ktorá je však podľa všetkého už zažehnaná a predčasné voľby nebudú...

Hlavnou otázkou, samozrejme, je, prečo vlastne izraelská strana vyslala do Gazy to komando v čase, keď sa rokovalo o mieri. Všetko ostatné už vychádza len z tohto faktu.

A nie, nie som na mieste prezidenta Zemana a od neho čakám tradičné blahorečenie Izraela a preklínanie Palestínčanov, Arabov alebo aj moslimov všeobecne. Skrátka, skončí sa to ako vždy. Možno tak dostane aj fotku na titulnej strane niektorých egyptských novín. Konečne si zase všimnú, že existujeme. Zbystrím, až tu budem v najbližších dňoch chodiť okolo stánkov s novinami...

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Tých vecí je...

autor: Martin Huml

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Súčasné opatrenia, ako sa domôcť práva na odpoveď, nefungujú. Doba je horšia, vulgárnejšia, politicky perverznejšia, vysvetľuje Jarjabek

0:00 Súčasné opatrenia, ako sa domôcť práva na odpoveď, nefungujú. Doba je horšia, vulgárnejšia, politicky perverznejšia, vysvetľuje Jarjabek

ROZHOVOR Žiaden represívny náhubkový zákon. Chceme len to, čo tu platilo a čo sa osvedčilo. A to, čo…