Každá vláda, ktorá príde, sa tvári, že bude trasparentnejšia ako transparentná. Napriek tomu všetko zostáva na rovnakom princípe.
Veď to je presne to. Už sme toho počuli veľmi veľa. Je to rovnaké ako s protikorupčnými balíčkami, ktorými nás kŕmi každá vláda,dokonca aj Transparency International, ale z toho môže človeka len brucho bolieť, lebo nič sa nemení. A nemení sa preto, lebo stále ten systém takéhoto straníckeho obsadzovania, zaväzovania si ľudí na takýchto pozíciách pretrváva.
Programové vyhlásenie novej vlády vás v tomto smere nenadchlo. Vyhlásili ste, že je plné fráz, ale nerieši odpolitizovanie.
Politici si od roku 1989 urobili zo štátu plantáž, na ktorej pestujú korupciu, rodinkárstvo a stranícky klientelizmus. Odpolitizovanie sa v programovom vyhlásení rieši len v súvislosti s procesom kontroly majetku verejných funkcionárov, financovaním zdravotníctva a štátnych firiem v oblasti dopravy. O štátnej službe nie je v programe vlády ani slovo, prednosť evidentne dostala záchranná a horská služba, spravodajské služby EÚ a NATO a diplomatická služba.
Premiér Matovič drží v rukách programové vyhlásenie vlády. Zdroj: TASR
A prečo sa nemení, keď sa už tridsať rokov rozpráva, že sa meniť bude… Je jasné, že politikom to vyhovuje, ale akoby to neprekážalo voličom.
Občanom to buď neprekáža, alebo im to neprekáža natoľko, aby boli schopní vyvolať taký tlak, takú silnú verejnú vôľu, aby od toho tí politici upustili. Všade vo svete, kde fungujú krajiny normálne, je deliaca čiara medzi politickou zodpovednosťou a manažérskou zodpovednosťou úplne jasná.
Možno sme už takí zvyknutí, že inak to proste nejde… Nemyslím si, že by ľudia na Slovensku boli nejako nechápaví, ale možno treba predsa len vysvetliť, prečo nie je v poriadku akceptovať to, na čo sme zvyknutí, že politici si po voľbách dosadzujú do funkcií svojich verných?
Politici sú tí, ktorí majú politickú zodpovednosť vyvodenú od volieb a preto sú za to zodpovední, ale občania zase nepotrebujú akceptovať, že oni si potrebujú posilniť svoje pozície a odmeniť svojich verných, umiestniť a rozmiestniť ich, platiť z našich peňazí, tým si ich zaväzovať a nútiť robiť to, čo chcú politici, keďže s ich tam dosadili. My potrebujeme, aby boli úrady a ministerstvá riadené profesionálne. Aby sa naše verejné financie vynakladali na tieto účely efektívne, hospodárne a účelne, to znamená, že to musí riadiť ten úrad, tú štátnu službu profesionálny manažér a nie politický nominant.
Prečo to nikdy nemôže byť efektívne, ak sú na čele štátnych úradov politickí nominanti?
Politickú stranu si môže založiť každý. Potom je v kompetencii predsedu, koho dá na kandidátnu listinu, je to jeho vec a nikto neskúma kvalifikácie týchto ľudí, ktorých potom vlastne dosadzujú bez ohľadu na to, či majú predpoklady, zručnosti do týchto funkcií a politikov vlastne oprávňujú riadiť tie organizácie. Nikto neoveruje ich manažérske schopnosti na výkon tejto práce. Preto sme my stále v takom začarovanom kruhu, stále máme problémy s tým, aby sa korupčné postredie neudržiavalo a nebujnelo. Nedokážeme urobiť totiž túto základnú a zásadnú zmenu. Politici to neurobia a verejná mienka nie je natoľko silná, aby ich k tomu donútila.
Ako vplývajú na zamestnancov tieto politické nominácie?
Nie dobre. Ľudia musia mať istotu, že keď robia dobre a podávajú výkon, tak majú stabilnú prácu. Veď o to aj ide – aby sme mali odborníkov, ktorí vedia pripraviť reformu školstva či zdravotníctva, potrebné zmeny, ktoré treba spraviť, a všetci o tom vieme, len to nejako nevieme prepojiť. A dôvodom podľa mňa je, že ten zásah politikov do riadenia je neprimerane veľký a mali by akceptovať to, že nikto im neberie politickú zodpovednosť, ale nemajú kompetencie, schopnosti ani možnosti, aby úrady riadili. Politici sa jednoducho za štyri roky vymenia a my potrebujeme úrady, ktoré si dlhé roky a roky budujú odborníkov v stabilnom prostredí.
Sme súčasťou Európskej únie, odráža sa niekde toto politické riadenie úradov?
Ono sa to odráža v rôznych indexoch korupcie, veď Botswana je na tom lepšie než my. Ono to má súvislosti, len my to nejako akceptujeme a naozaj neviem, ako presvedčiť ľudí, že to takto nejde. Veď do politikov sa nikto nestará, oni majú na svojich pleciach svoju agendu, len nech sa politici nestarajú do profesionálneho riadenia úradov. Nie je normálne každé štyri roky meniť vedenia, stále sa potom hľadáme, noví vždy zhadzujú zo stolov, čo robili ich predchodcovia a všetko to, čo sme my občania platili, aby sa robilo na tých úradoch, tak oni proste zničia, podosadzujú za odmenu svojich ľudí a kašlú na to, aký to má efekt na kvalitu verejných služieb. Až keď toto ľuďom dôjde a donútia politikov, že vzdajte sa toho – vyhrali sme voľby, všetky úrady sú naše, ináč vás nebudeme voliť -– tak až potom dôjde k zmene. Keď úrady riadia politici, je to zlé.
Poslanec Smer-SD Erik Tomáš vám vytýka, že pre vašu dcéru a jej funkciu generálnej tajomníčky minister životného prostredia Ján Budaj mení zákon?
Je to citlivá téma. Ale poviem k tomu toľko, že moja dcéra, keď dostala pracovnú ponuku, dostala ju pre svoje doterajšie výsledky v práci a nikto netušil, že je moja dcéra. A čo, keď je moja dcéra? Ja som na dôchodku a kedysi som bol predseda Úradu pre štátnu službu, a čo? Ona nemôže trpieť tým, že je moja dcéra. A keby náhodou vznikol konflikt záujmov, tak to sa tiež dá manažérsky riešiť tak, aby sa predišlo nejakej korupcii vždy, keď sa objaví konflikt záujmov. To sú štandardné manažérske postupy, ktoré každý dobrý manažér ovláda.
