Parlament je zložený katastrofálne. Som hrdý, že tam nesedím. Zdravotníctvo chradne ako pacient s nádorom, hodnotí pre PL exposlanec Novotný

30.10.2016 18:00

ROZHOVOR Výsledky v parlamentných voľbách považuje za obrovské sklamanie. Dôvod neúspechu vidí v upriamení pozornosti na nesprávne témy, ako aj v zlom komunikovaní nosných téz strany. Do budúcnosti však hľadí s optimizmom a verí, že poslanie strany sa napokon naplní. Predseda strany ŠANCA Viliam Novotný.

Parlament je zložený katastrofálne. Som hrdý, že tam nesedím. Zdravotníctvo chradne ako pacient s nádorom, hodnotí pre PL exposlanec Novotný
Foto: mr
Popis: Viliam Novotný, predseda strany Šanca
Mohli by ste trochu bližšie predstaviť stranu ŠANCA? Čo sú hlavné programové priority vašej partaje? A v čom je iná v porovnaní s ostatnými stranami?
 
ŠANCA vznikla v roku 2015 preto, aby vymenila neschopných politikov za odborníkov. A na tomto našom cieli sa nič nezmenilo. Na začiatku bola skupina zaujímavých ľudí – odborníkov, ktorá sa vytvorila niekedy koncom roka 2014. Boli to ľudia, ktorí niečo vo svojom profesionálnom živote dosiahli a boli nespokojní s tým, ako fungujú veci na Slovensku. Musím povedať, že ja som bol medzi nimi jediným politikom. No aj mňa viac vnímali ako odborníka, keďže sa celý život venujem najmä zdravotníctvu. Myslím, že táto skupina veľmi dobre pomenovala problém Slovenska – zlú správu vecí verejných. Politika rezignovala na svoje hlavné poslanie – zastupovanie ľudí, respektíve dobré spravovanie krajiny. Stala sa prostriedkom na obohatenie jednotlivcov a na presadzovanie rôznych záujmových skupín a ich cieľov.
 
Odborná skupina nakoniec pripravila víziu efektívneho štátu, ktorá sa potom stala východiskom programu strany ŠANCA. Napriek tomu, že strana neuspela v parlamentných voľbách 2016, naďalej pokračuje vo svojom poslaní, ktoré je stále aktuálne.
 
Okrem výmeny politikov za odborníkov je druhým cieľom strany presvedčiť slušných ľudí, že sa treba venovať verejným veciam. Skrátka, že politika nie je niečo špinavé, od čoho sa treba odťahovať. Pretože medzi zodpovednými a slušnými ľuďmi vládne obrovská nechuť venovať sa politike. Dôsledkom toho je, že populistické a extrémistické strany sa volebným výsledkom skoro vyrovnali stranám, ktoré majú rozhodujúci podiel na klientelizme a korupcii v ostatných rokoch.
 
Programové východiská, ktoré sme opätovne zadefinovali na kongrese v rámci našej vízie na roky 2016 – 2018, sa opierajú o osem základných téz a hodnôt. Patria sem: bezpečnosť krajiny, sloboda, zodpovednosť, konkurencia, spravodlivosť, práca, spravodlivý sociálny systém a rozvoj regiónov.
 
V parlamentných voľbách ste získali dovedna 6 522 hlasov, čo predstavovalo percentuálny podiel 0,25 %. Dosiahnuté výsledky boli asi veľkým sklamaním, však?
 
Máte pravdu, bolo to obrovské sklamanie. ŠANCA prepadla v parlamentných voľbách. My sme to v straníckych štruktúrach veľmi poctivo analyzovali. Prakticky od volieb až po júnový kongres, a vyhodnotili sme si to tak, že ŠANCA spravila dve zásadné chyby.
 
Po prvé – mali sme kvalitný program, no nekomunikovali sme ho. Namiesto toho sme odpovedali na otázky, ktoré nám nikto nekládol. Riešili sme imigrantov, riešili sme základňu NATO. Miesto toho, čo sme v programe reálne mali. To znamená pomoc strednej vrstve, teda ľuďom, ktorí pracujú a platia dane, zamestnávajú druhých ľudí, poctivo vychovávajú svoje deti. Ich sa chceme zastať a ich problémy chceme riešiť, pre nich sme napísali program plný riešení a spolu s nimi chceme vytvoriť efektívny štát. No ŠANCA komunikovala témy, na ktoré sa nikto nepýtal, čo bola veľká chyba.
 
Druhou chybou bolo, že sme skôr pred voľbami nehľadali priestor na spoluprácu s inými politickými stranami. ŠANCA nakoniec ponúkla takúto spoluprácu strane Most-Híd a komunikovali sme aj s inými politickými stranami, no bolo už dosť neskoro. Takže poučenie z týchto prehratých volieb pre nás – nie je zodpovedné hazardovať s hlasmi voličov. Ak strana cíti, že nevie dosiahnuť hranicu 5 %, je možno lepšie do tých volieb nejsť a niekoho podporiť alebo sa s niekým dohodnúť na spolupráci.
Očakávali sme výsledok minimálne okolo 3 %, čo by z hľadiska budúcnosti znamenalo, že strana by mohla fungovať podstatne komfortnejšie, respektíve jednoduchšie ako v súčasnosti.
 
ŠANCA ale nie je „mŕtva“ strana, však?
 
To, že sa so mnou rozprávate v kancelárii ŠANCE, je, myslím, dostatočným dôkazom, že strana je naďalej živá. Pôsobíme v 67 okresoch Slovenska, v 7 krajoch a musím povedať, že skoro nikto z členov po voľbách neodišiel. A tých niektorých, čo odišli, nahradili noví prichádzajúci ľudia, takže počet členov sa stále pohybuje okolo čísla 250. Členovia zostali aj preto, že my sme už pred voľbami vraveli, že nech už výsledky dopadnú akokoľvek, práca odborníkov a ich vízia efektívneho fungovania štátu by mala pokračovať. Myslíme si, že naplnenie poslania ŠANCE je ešte ďaleko-ďaleko pred nami.

Mesiac po voľbách sa vzdala predsedníckej stoličky Eva Babitzová, vy ste dovtedy pôsobili ako podpredseda strany. Ako ste spolu vychádzali? Mali ste aj nejaké výrazné názorové nezhody?

Tak by som to asi nepomenoval. Aj keď musím povedať, že pred voľbami vyčítalo veľa členov Eve Babitzovej, že príliš forsíruje tému migrantov. Cítili sme, že táto téma nám nepomáhala, ale ubližovala. Touto témou sme sa ani nezaoberali a nebola ani v našom programe. Naopak, v našom programe máme veľmi dobre rozpracovanú tému bezpečnosti, kde hovoríme o tom, že musíme čeliť bezpečnostným hrozbám v spolupráci s Európskou úniou a NATO ako ich plnohodnotný člen. Ale na druhej strane, nesmieme zabúdať ani na naše záujmy, byť hrdí na svoju krajinu a na to, čo dosiahla, teda presadzovať moderné vlastenectvo.
 
Napriek tomu vznikol v spoločnosti imidž, ako keby bola ŠANCA nejaká proimigrantská strana, ktorá bez akejkoľvek kritiky prijíma všetky kvóty diktované Bruselom. A to nám reálne ublížilo. Touto témou podľa mňa pani predsedníčka Babitzová príliš presýtila verejnosť, čo bola možno jediná výčitka, ktorú som voči nej mal.
 
Nesmierne si vážim, ako pristúpila k volebnému výsledku. Po voľbách veľmi jasne povedala, že preberá politickú zodpovednosť a nebude sa na kongrese uchádzať o pozíciu predsedníčky. To naozaj vypovedá o jej osobnostnej zrelosti. Podľa môjho názoru je to súčasťou štandardnej politickej kultúry moderných európskych strán, medzi ktoré chce ŠANCA patriť. 
 
Pred voľbami ste mali v porovnaní s inými menšími stranami relatívne masívnu mediálnu kampaň. Môžete prezradiť, koľko vás stála?
 
Áno, musím priznať, že kampaň bola pomerne drahá a stála nás 844-tisíc eur. Aj preto nás všetkých mrzel výsledok. O to viac, že peniaze sme naozaj veľmi poctivo získali od darcov. Všetkých ich nájdete zverejnených na našej webovej stránke, sú vo výročnej správe a sú aj v správe o volebnej kampani, čo sú verejné dokumenty. Čiže vydokladovaný máme každý jeden cent prostredníctvom darovacích zmlúv od konkrétnych darcov. To len dotvára obraz, že ŠANCA získala pomerne veľkú podporu ľudí. Osobností, ktoré dovtedy nepôsobili v politike, ale boli odborníkmi a verili myšlienke výmeny neschopných politikov. 
 
 
V Šanci razili už pred voľbami teóriu, že krajinu by mali riadiť odborníci namiesto politikov. V nastolenej filozofii chce strana pokračovať aj naďalej. Zdroj: Facebook, Šanca
 
Máte ešte v tomto smere nevyplatené nejaké finančné záväzky?
 
To, čo budeme mať aj vo výročnej správe za kalendárny rok 2016, je skutočnosť, že nám po volebnej kampani zostal dlh vo výške 147-tisíc eur. Chvalabohu, podarilo sa nám tento dlh vyriešiť. Čiastočne vďaka darom a čiastočne pôžičkou. Požičal som si peniaze a následne som ich požičal politickej strane. Takže som veriteľom strany ŠANCA a splatnosť mojej pôžičky je v roku 2020.
 
Aby som to vysvetlil – ono je to tak, že v deň volieb vám zablokujú transparentný účet, z ktorého financujete kampaň, pričom všetky náklady na kampaň musíte hradiť výlučne z transparentného účtu. Zostal tam teda spomínaný dlh. Samozrejme, hneď ako bol transparentný účet odblokovaný, darcovia, ktorí mali peniaze poslať pôvodne skôr, ešte zrealizovali nejaké dary a pomohli znížiť dlh z volebnej kampane. Zostalo 90-tisíc, ktoré sme vyriešili pôžičkou. Takže dnes ŠANCA nie je nikomu dlžná. 
 
Vy ste predsedom ŠANCE od konca júna. Čo sa v strane za ostatné 4 mesiace zmenilo?
 
Po prijatí novej vízie sme sa v priebehu leta venovali vydiskutovaniu si ďalšieho fungovania v rámci členskej základne, urobili sme niekoľko letných aktivít. Momentálne prebiehajú otvorené krajské rady vo všetkých krajoch s výnimkou Trenčína, kde momentálne nemáme krajskú organizáciu. Pripravujeme sa tiež na republikovú radu, ktorá bude 26. novembra v Žiline. Tam by sme chceli prijať ďalší dokument, ktorý by mal byť súčasťou fungovania strany, a to Finančný poriadok.
 
Ako nový štatutár som sa v priebehu leta venoval aj usporiadaniu chodu strany. Dnes máme novú kanceláriu v Bratislave, keďže sme sa presťahovali a nastavili sme aj financovanie strany. Či už formou malých darov, ktoré môžeme v súčasnosti prijať, ale hlavne prostredníctvom členského, ktoré u nás predstavuje sumu 20 eur. Momentálne nemáme žiadnych zamestnancov, čiže všetci ľudia pre nás pracujú dobrovoľne. Na platy v súčasnosti jednoducho nemáme.
 
Čisto teoreticky, ak by ste sedeli v parlamente, s ktorou stranou, prípadne stranami, by ste našli asi najväčšiu názorovú zhodu?
 
Voliči našu víziu výmeny zatiaľ neprijali a skepsa z toho, že politika neslúži ľuďom a na dobré spravovanie spoločnosti, vyvrcholila tým, že parlament je zložený katastrofálne. Neviem to ani ináč pomenovať. Viem, že teraz mi môže niekto povedať, že poslancom „závidím“. Bol som jediným členom ŠANCE, ktorý mal predchádzajúcu skúsenosť s veľkou politikou a bol poslancom. Ale, pravdupovediac, som hrdý na to, že v tomto parlamente nesedím. Neštandardné extrémistické a populistické strany v ňom vyvážili strany, ktoré sa bezprostredne podieľali na marazme našej spoločnosti, na klientelistickom a korupčnom správaní predchádzajúcich rokov, čo len ďalej znižuje dôveru občanov voči politike.
 
Zo súčasného parlamentu si viem predstaviť spoluprácu s jedinou stranou, a tou je SaS, keďže máme veľmi podobný pohľad na ekonomiku. Pani podpredsedníčka Jarka Lukačovičová dokonca robí aj poradkyňu pánovi poslancovi Mihálovi. Takže s SaS sme si blízki, čo sa týka ekonomického liberalizmu, čo sa týka podpory trhovej ekonomiky, slobody podnikania, znižovania administratívno-byrokratickej záťaže, znižovania daní a odvodov. ŠANCA je občianskou stranou od úplného začiatku a ak je liberálnou v ekonomických otázkach, tak v spoločenských otázkach je nám blízky skôr konzervativizmus. Preto sa aj definujeme ako liberálno-konzervatívna strana a musím povedať, že bližšie máme skôr k stranám, ktoré v parlamente nie sú. Spomenul by som možno kresťanských demokratov a pána Hlinu a zrejme aj rodiacu sa TOSKU, pretože ju pán Rybníček profiluje ako budúcu modernú konzervatívnu stranu. A týmto som asi aj vymenoval všetky politické strany, s ktorými si viem predstaviť spoluprácu.
 
Uvedomujeme si, že potrebujeme mať partnerov, že náš program potrebuje aj politickú podporu. Načo vám je skvelý program, keď získate 0,25 %? Čiže imperatív spolupráce je veľmi silný a žiaduci, pričom ŠANCA sa tomu nebude brániť, práve naopak.
 
Budete kandidovať aj v budúcoročných župných voľbách? Postavíte svojho vlastného kandidáta?
 
Táto diskusia momentálne plynie v členskej základni. Ako predseda strany by som bol rád, keby sme vo väčšine krajov mali svojich kandidátov na poslancov, a ak by sa niekde podarilo mať aj kandidáta na predsedu samosprávneho kraja, bolo by to skvelé. Ale to najdôležitejšie, o čom hovoríme, je, že to musíme urobiť v spolupráci s ostatnými pravicovými stranami. Nemá zmysel sa niekde pechoriť a nasilu stavať kandidátov, pretože tým len pomôžete vyhrať Smeru. Ideálne sú široké koalície, lebo dáte kandidátovi väčšiu možnosť byť zvoleným. Do regionálnych volieb sa chystáme a postavíme svojich kandidátov všade tam, kde máme známych ľudí s prirodzenou podporu. A, chvalabohu, takýchto ľudí máme.
 
Vy ste boli do národnej rady zvolený ako poslanec za SDKÚ už v roku 2002. Navyše v máji roku 2012 ste neúspešne kandidovali na post predsedu SDKÚ. Sledujete ešte osud strany, ktorá vás dostala do veľkej politiky?
 
Z SDKÚ som sa rozhodol odísť v roku 2014, keď som po senickom kongrese stratil nádej, že táto strana ešte môže byť programovou, a hlavne demokratickou stranou. Možno bude toto porovnanie teraz krívať na všetky štyri nohy, ale ŠANCA je dnes proeurópskou, a najmä programovou stranou, čo je pre mňa veľmi dôležité. Lebo to, čo charakterizuje ŠANCU, je program. SDKÚ sa, naopak, postupne menila na stranu jedného muža a mal som pocit, ako keby tú stranu ani nechcel viesť. Hovorím o Pavlovi Frešovi. Necítil som sa tam jednoducho dobre. Po odchode z SDKÚ sa však k vnútorným veciam strany nevyjadrujem a ani sa to nepatrí. Inak ich ale, pochopiteľne, sledujem a je to veľmi smutný príbeh.
 
 
Z Pavla Freša (vľavo) mal vraj pocit, ako keby ani nechcel SDKÚ viesť. Foto: TASR
 
Zdravotníctvo patrí dlhodobo medzi najkritizovanejšie odvetvia v krajine. Vy ste v minulosti pôsobili ako predseda výboru pre zdravotníctvo. Ako zo svojho odborného hľadiska hodnotíte aktuálny stav slovenského zdravotníctva?
 
Som veľmi smutný z toho, ako vyzerá v súčasnosti naše zdravotníctvo a že sa nepokračovalo v začatých reformách z rokov 2002 – 2006. Vláda Ivety Radičovej mala veľkú snahu pokračovať v reformách, bol som v tom čase poradcom pani premiérky pre zdravotníctvo. Lenže vláda skončila skôr, ako sa vlastne nadýchla k nejakým veľkým činom. A odvtedy slovenské zdravotníctvo systematicky chradne. Ako pacient s nádorovým ochorením.
 
Situácia je veľmi vážna a vyžaduje si činy. S veľkou nádejou som sa pozeral na pána ministra Druckera a bol som zvedavý, ako to celé bude schopný zvládnuť. Obávam sa ale, že jeho možnosti v tejto programovo aj ideovo nesúrodej vláde sú značne obmedzené. A z toho som smutný, lebo keď dlhy štátnych nemocníc presiahnu 500 miliónov eur a strata VšZP sa blíži k 300 miliónom eur, nie je to nič potešiteľné. NKÚ urobilo kontrolu v 9 štátnych nemocniciach a zistenia by sa dali zhrnúť jednou vetou: No celé zle.Od verejného obstarávania cez evidenciu majetku až po samotné hospodárenie. Drucker má veľa práce, nech začne kdekoľvek. Uvidíme, či bude mať dosť politickej podpory v parlamente, aby zmeny dokázal presadiť. Hoci sú a budú bolestivé. Zatiaľ na mňa minister Drucker pôsobí trošku rozpačito. Vôľa mu nechýba, no niekedy akoby nevedel, s čím skôr začať, a trošku sa možno aj zľakol tých ráznejších riešení.
 
Kedy nebudú musieť slovenskí lekári, respektíve zdravotné sestry, „emigrovať“ kvôli práci do cudziny?
 
Platy v západnej Európe tak skoro nedobehneme, preto si myslím, že istý stupeň migrácie odborníkov zo Slovenska tu ešte dlho bude. Ako východniar však takisto vnímam migráciu ukrajinských lekárov do nemocníc na východe Slovenska. Čiže tento pohyb je do istej miery prirodzený. Na druhej strane, keď lekári a zdravotné sestry odchádzajú zo Slovenska preto, že sa necítia dostatočne ohodnotení za svoju prácu ani na slovenské pomery a majú nevyhovujúce pracovné podmienky, tak to už je iná vec. Ak vytvoríme spravodlivý systém ohodnotenia, v ktorom budú zdravotníci odmeňovaní podľa výkonov, kvality a výsledkov práce, tak tá chuť odchádzať zo Slovenska bude čoraz menšia.
 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr

Ďalšie články z rubriky

Sú volebné prieskumy toxické? Takto čítajte skutočné preferencie strán, reagujú odborníci

17:09 Sú volebné prieskumy toxické? Takto čítajte skutočné preferencie strán, reagujú odborníci

ROZHOVOR Kto je ako úspešný? Ktorá politická strana ide hore a ktorá padá? Mesiac pred voľbami zrejm…