Parízek: Postoj Slovenska k utečencom je správny. Svet nepozná žiadne slovenské výrobky, niekde vznikol problém

26. 1. 2020 9:47

ROZHOVOR Lukáš Parízek (33), štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa snaží o podporu slovenského exportu. „Nikto nevie, že Eset alebo Sygic sú slovenské spoločnosti. Alebo exkluzívne sklenené výrobky značky Rona. Keď to v zahraničí poviem, je to neznáma vec. Buď zlyhala komunikácia medzi štátom a súkromným sektorom, alebo sme nevenovali dostatočnú pozornosť brandingu. A to treba zmeniť,” vyhlásil pre ParlamentnéListy.sk. Aký je pohľad diplomata, ktorý je zároveň členom SNS, na migračné kvóty a ďalšiu migračnú vlnu? „Nie je možné nútiť človeka alebo celú rodinu, aby sa presunuli niekam proti svojej vôli,” myslí si Parízek.

Parízek: Postoj Slovenska k utečencom je správny. Svet nepozná žiadne slovenské výrobky, niekde vznikol  problém
Foto: PL.sk
Popis: Lukáš Parízek
reklama

Aktuálne stále prebieha búrlivá celosvetová diskusia, ktorú rozprúdilo zabitie iránskeho generála Kásema Sulejmáního. Na Slovensku predseda Smeru Robert Fico vyhlásil, že tento akt považuje za hrubé porušenie medzinárodného práva a Európska únia podľa neho nenaberie rovnakú odvahu na sankcie proti USA ako  na sankcie proti Rusku. Tento týždeň preto zasadala aj NR SR, malo sa pripraviť  uznesenie k tejto téme, nakoniec k tomu nedošlo. Ako vy hodnotíte tento útok USA? 

Podľa môjho názoru to nebol správny krok. V diplomacii je často dôležité nielen to, čo poviete, ale aj to, čo nepoviete. Zaznamenali ste, že by krajiny masívne vyjadrovali podporu tomuto kroku? Ja nie. Ozbrojený konflikt nikoho neteší. Nasledovala ďalšia eskalácia napätia na Blízkom východe. Slovenská republika vždy vystupuje tak, aby boli všetky konflikty riešené diplomaciou a vyjednávaním, nie eskaláciou raketami a vojenskými útokmi. Pre nás je dôležité, aby sme predišli útokom z oboch strán, máme v širších regiónoch našich občanov, kríza nás sekundárne ovplyvňuje prostredníctvom migračných tokov a v neposlednom rade máme v Iraku aj vojakov, ktorých však teraz pod velením NATO premiestnili.

 

Treba sa v tejto súvislosti podľa vás pripraviť na ďalšiu migračnú vlnu, ako upozorňujú niektorí politici?

Ak sa nebude ďalej konflikt vyostrovať, nie je dôvod obávať sa ďalšej migračnej vlny. 

 

Čo sa týka utečeneckej politiky Slovenska – ako ju vnímate?

Som rád, že Slovensko si udržalo svoj postoj k utečencom – nie je možné nútiť človeka  alebo rodinu, aby sa presunuli niekam proti svojej vôli. Prerozdeľovanie podľa matematických kľúčov či kapacít nepovažujeme za vhodné. Treba riešiť príčinu, nie syndróm. Musíme byť mimoriadne diplomaticky aktívni v celom Stredomorí, v krajinách Severnej Afriky a na Blízkom východe, aby nedochádzalo k vojenským stretom, vlády plnili svoje základné funkcie a budovali celistvosť štátov. Teraz je už na nás, aby sme  odviedli svoju prácu v prospech bezpečného regiónu.

 

Blížia sa voľby do parlamentu. Vyše 86 000 Slovákov (podľa údajov  Sociálnej poisťovne je v zahraničí 165 000 ľudí) sa zaregistrovalo na voľby zo zahraničia, čo je absolútny rekord. Myslíte, že už bolo načase zjednodušiť tento proces?

Je veľmi dobre, že máme vyššiu informovanosť a zjednodušený volebný proces zo zahraničia. Netreba však preceňovať politický tlak smerom von, nie je to úplne najdôležitejšia súčasť volieb, ako často prezentuje opozícia. Dôležité je, aby hlasy pri  voľbách zo zahraničia neboli zmanipulované. Myslím si, že je stále veľa ľudí, ktorí nejdú voliť na Slovensku a považujem za dôležité venovať sa tomuto.

 

Ste členom SNS, kandidujete do parlamentných volieb, z diplomatického pohľadu ma však zaujíma, ako hodnotíte nadštandardné vzťahy Andreja Danka s ruskými  politikmi, napríklad ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a fakt, že do Ruska cestuje oproti iným politikom častejšie?

Predseda parlamentu Andrej Danko cestuje často a jeho poslaním je rozvíjať parlamentnú diplomaciu na medzinárodnej úrovni. Chodí však nielen na východ, ale aj na západ, takže to nedramatizujem. Naopak – vnímam to tak, že to prospieva k vyváženosti medzinárodných vzťahov Slovenska. Iní naši ústavní činitelia zas chodia viac do iných krajín, a do Ruska nie. Takto dokáže štát zužitkovať vzťahy, ktoré budujú všetci jeho predstavitelia.

Štátny tajomník rezortu zahraničia Lukáš Parízek medzi krajanmi v zahrančí. Zdroj: archív L. P.

Čo hovoríte na zasahovanie Ruska do amerických volieb vo všetkých 50 štátoch?  Pýtam sa, keďže sa blížia voľby na Slovensku.

Tento fakt neviem kvalifikovane posúdiť. Kybernetický priestor sa masívne zneužíva zo všetkých strán rôznymi subjektmi. Kybernetická kriminalita nemá hranice. Je to neprehľadný priestor a je potrebné dbať na bezpečnosť.

 

Internet však významnou mierou ovplyvňuje napríklad polarizáciu spoločnosti,  ktorá je vysoká hlavne teraz pred voľbami, alebo to tak nie je?

Treba si hlavne uvedomiť, že na Slovensku sa neláme geopolitická doska sveta. Vzťahy sú poprepletané a svet je globálny. Ak si vie človek vytvárať vlastný názor a číta rôzne zdroje, nič zlé na tom nevidím.

 

Na ministerstve zahraničných vecí sa výrazne venujete ekonomickej diplomacii,  čiže vlastne podpore slovenských exportných aktivít.  Viacerí podnikatelia sa zhodujú v názore, že bolo načase. Ako to vidíte vy?

Slovenská republika, aj keď oslávila 25 rokov, je stále mladý štát. Popri tom, ako sme  dávali prioritu vstupu do  EÚ a medzinárodných organizácií, sme zanedbali tradičný export, ktorým sa pýšilo ešte Československo. A dostali sme sa do stavu, keď najväčšiu časť slovenského exportu tvorí automobilový priemysel zahraničných investorov. Začal som intenzívne komunikovať so slovenským podnikateľským sektorom, aby som ich podporil v expanzii na zahraničné trhy. Zvolili sme dva prístupy: tu doma a smerom do sveta. Spolu s kolegami z Eximbanky a agentúr SARIO a SBA sme vycestovali do krajských miest a stretávali sme sa na diskusiách. Komunikáciu sme viedli neformálne, aby sme vedeli, aké sú potreby podnikateľského sektora, v čom vidia deficity, a zároveň sme im predstavili formy štátnej pomoci. Priamo v regiónoch a aj na legislatívnej úrovni sme sa snažili podniknúť kroky, aby sme problémové veci zjednodušili. Popritom sme realizovali 15 podnikateľských ciest do zahraničia. Ak podnikatelia povedali, že majú záujem o zahraničné trhy, napríklad v Izraeli alebo Kazachstane, tak sme začali realizovať podnikateľskú misiu, aby sme zistili možnosti uplatnenia slovenských firiem.

 

Podnikatelia sa často sťažujú, že nemajú informácie. Máme síce veľa byrokracie,  ale prístup k informáciám chýba.

Súhlasím, bola to ďalšia fáza. Podnikatelia často nevedeli využiť možnosti štátnej pomoci, lebo o nich jednoducho nevedeli. Ide nielen o webové stránky, ale najmä možnosti podpory na slovenských ambasádach v zahraničí, ponuku finančných  prostriedkov z európskych fondov alebo účasti na rozvojovej pomoci. V súčasnosti sú aktuálne témy obnoviteľných zdrojov energie, vodného manažmentu, recyklácie alebo cezhraničné a medzinárodné implementácie projektov. Prístup k informáciám nie je však ideálny a keďže štát má povinnosť vychádzať ľuďom v ústrety, začali sme komunikovať aj cez sociálne siete, zjednodušili sme web ministerstva, podnikateľom  zasielame novinky a informácie aj o medzinárodných dopytoch. Napríklad, ak v Maďarsku či Rusku vyhlásia tender v energetike alebo v stavebníctve, dávame podnikateľom v tomto segmente vedieť o týchto možnostiach. 

 

Slovensko má tiež svoje úspešné značky, ide hlavne o firmy vyvíjajúce softvérové produkty Eset či Sygic.

Nikto nevie, že Eset alebo Sygic sú slovenské spoločnosti. Alebo exkluzívne sklenené výrobky značky Rona. Keď to v zahraničí poviem, je to veľká neznáma. Buď zlyhala komunikácia medzi štátom a súkromným  sektorom, alebo sme nevenovali dostatočnú pozornosť brandingu. Kým sa produkt stal globálnym, niekde na ceste sa stratila  značka Slovenska. A to treba zmeniť.

 

Celý svet vie, že Američania majú Coca-Colu či McDonald, Dánsko sa spája s Legom, Grécko s olivovým olejom, Fínsko má Nokiu, známe je české pivo – a so Slovenskom neviem, čo sa spája…

Tak, presne – Poliaci majú krowky, všetci poznajú aj maďarský guláš… Každý štát má nejaký produkt, ktorý ho v zahraničí reprezentuje. Niečo, čo tento štát definuje. Slovensko to za posledné roky stratilo a čas ukáže, aký produkt sa vo svete so Slovenskom spojí. Najlepší príklad takého marketingu je švajčiarsky nožík.

 

Poďme k ďalšej téme – slovenskému  tímu, ktorý ste viedli, sa podarilo presadiť zmenu financovania OBSE pre rok 2019, keď sme boli predsedníckou krajinou,  čo je veľká vec.

Áno, na rok 2019 bol schválený nový vzorec financovania OBSE a odblokoval sa tým vleklý problém účastníckych príspevkov. Viedol som náš expertný tím, absolvovali sme mnohé rokovania a nakoniec sa nám podarilo získať súhlas všetkých účastníckych štátov. Túto zmenu sa pätnásť rokov nikomu nepodarilo realizovať. Neschválenie rozpočtu ohrozovalo nielen výplaty zamestnancov, ale aj činnosti rôznych misií, napríklad na Ukrajine, kde sa snažíme o znižovanie napätia… Odsúhlasenie zmeny bolo pre nás výbornou  bázou aj na prípravu veľkej reformy financovania OBSE. Tento dlhodobý návrh má zatiaľ podporu 56 štátov OBSE. Čiže chýba už iba jeden hlas. Verím, že dosiahnuť posledný súhlas sa podarí Albánsku, ktorému sme predsedníctvo  odovzdali a OBSE bude mať moderné reformované financovanie na ďalšie roky. 

 

Dlhodobo sa venujete z titulu funkcie aj podpore zahraničných Slovákov, hovoríte, že často z nich máte pocit, že sú viac hrdí na svoju krajinu ako niektorí ľudia, ktorí na Slovensku žijú. Podarilo sa vám zdvojnásobiť rozpočet Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z necelých dvoch miliónov na takmer štyri milióny pre zahraničných Slovákov. Na čo sa tieto prostriedky využijú? 

Podpora aktivít zahraničných Slovákov bude veľkorysá. Už v najbližšom období budeme svedkami nových Centier pre kultúru pre slovenských krajanov v zahraničí. Ukončilo sa vyrovnanie dlhu medzi Slovenskom a Srbskom v sume šesť miliónov eur, pričom už prišlo 3,5 milióna eur a tieto peniaze sú nariadením vlády určené na výstavbu infraštruktúrnych projektov najmä vo Vojvodine, Budapešti a Rumunsku. Slováci emigrovali do rôznych štátov v rôznych obdobiach a tvoria v zahraničí silné komunity. Krajania sa združujú v spolkoch a udržiavajú svoju ”slovenskosť”, lebo často sú to už občania inej krajiny, ale hlásia sa k slovenskej národnostnej menšine a rozprávajú ľubozvučnou slovenčinou. Slovenská republika podporuje školské aktivity, výučbu slovenského jazyka a pomáhame tieto komunity nielen udržiavať, ale aj zveľaďovať.

Autor: Lucia Balichová

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

10:15 Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

ROZHOVOR Problémom Slovenska je zanedbaná infraštruktúra. Potrebná je zmena systému sociálnych dávok…