Palica na Orbána teraz môže zamieriť na kohokoľvek iného, obáva sa český exposlanec. Napríklad také Španielsko…

0
Antonín Seďa (Autor: Archív A. Seďu)

Návrh českej europoslankyne Michaely Šojdrovej (KDU-ČSL) na prijatie sýrskych sirôt rozpútal v ČR diskusiu. Poslanecká snemovňa nakoniec návrh zamietla, vraj ide o bezpredmetný pokus, pretože Sýria nedovoľuje adopciu takých malých detí do zahraničia. Odhliadnuc od toho, bol to dobrý nápad?

Myslím si, že ide o takú predvolebnú aktivitu ľudovej strany. Ak človek pozná situáciu v Sýrii, tak tam nie je päťdesiat sirôt, ale sú tam tisíce, možno desaťtisíce takých vojnou postihnutých detí. To je jedna vec. A druhá vec je, že Česká republika môže pomôcť v Sýrii – a pomáha – iným spôsobom vrátane tých sirôt. Napríklad vybudovaním nejakých domovov pre deti, finančnou alebo humanitárnou pomocou a podobne. V Českej republike máme veľa svojich problémov.

Diskusiu v Poslaneckej snemovni som nesledoval v priamom prenose, ale viem, aké sú rôzne názory politikov a politických strán. Všetko smeruje k čierno-bielemu videniu sveta, čo sa mi nepáči. To znamená, že sa tu hrá, kto je za migrantov a kto proti. Videnie sveta nemá byť nikdy ani čierne, ani biele, vždy je nejaký odtieň medzi nimi. A v tomto smere si myslím, že aj Česká republika a jej občania vždy pomohli. Či už išlo o povodne, hurikán, zemetrasenie alebo výbuch sopky, Česi pomáhali. Je len otázka, akú zvoliť pomoc.

Aj na to som sa chcela opýtať, pretože sa, samozrejme, spustila diskusia, či treba viac podporiť humanitárnu pomoc v Sýrii. Aký postoj k Sýrii by malo Česko zaujať? A je krajina zodpovedná za to, čo sa tam deje?

Určite viete, že Česká republika bola vlastne jedinou krajinou, ktorá udržala v Damasku svoj zastupiteľský úrad. Vo svojej podstate tým dokázala, že je solidárna nielen povedzme v Sýrii, ale má aj akúsi spoluzodpovednosť za tú situáciu, ktorá tam panuje, lebo každý rozvinutý štát na svete má svoju spoluzodpovednosť za dianie vo svete. Krajiny sú väčšinou členmi Organizácie Spojených národov alebo dokonca Bezpečnostnej rady OSN, kde sa tieto konflikty riešia mnoho rokov a riešenia by nemali vyústiť do vojny alebo do občianskej vojny.

Teraz sa ukazuje, že tamojšia situácia sa postupne stabilizuje. Faktom je, že to bude trvať dlho, pretože v Sýrii existujú mocenské záujmy rozličných krajín, a aby sa situácia upokojila a vrátila sa do nejakého normálu, je nutná humanitárna, ale aj ekonomická pomoc. Tu by mali Európska únia a Česká republika pomôcť.

Pri Európskej únii ešte zostaneme. Poslanci Európskeho parlamentu poverili Európsku komisiu, aby začala konanie proti Maďarsku. Premiér Viktor Orbán vraj pošliapava európske hodnoty, obmedzuje slobodu tlače, nezávislosť súdov a občianske aktivity. Je podľa vás politika Orbána taká, že potrebuje zásah zo strany Bruselu?

Musím povedať, že znovu ide o čierno-biele videnie sveta. Zase to skĺzlo k správaniu Maďarska voči utečencom, voči migrantom. To, že sa Vyšehradská štvorka dohovára medzi sebou a máme rovnaké konzistentné názory, možno prekáža niektorým eurokomisárom alebo väčším krajinám v rámci Európskej únie. Druhá vec je, že som mal nedávno sedenie s maďarskými socialistami, čo je spriaznená strana so sociálnymi demokratmi, a tí ma upozorňovali, že niektoré zákony obmedzujú demokratickú súťaž nielen vo voľbách, ale aj inde. Obmedzujú aj neziskový sektor a podobne. Ja by som rozlíšil tieto dve veci.

To znamená stanovisko voči migrantom, utečencom a povedzme ústavnosť, cesta k demokracii a podobne. Ja osobne nepodporujem uznesenie Európskeho parlamentu, pretože keby sme išli od krajiny ku krajine v rámci Európskej únie, vždy by sme našli nejaké prehrešky. Týka sa to nielen Maďarska a Poľska, ale aj Grécka, Cypru a ďalších krajín, kde sú problémy. Napríklad Španielsko. Keď to celé vezmeme do úvahy, tak mám pocit, že sa vzala voči Orbánovi do ruky palica a potom môže byť tá palica namierená aj voči niekomu inému. Striktne by som však oddelil otázku migrantov, utečencov a azylovej politiky od toho, čo sa deje v rámci ústavnosti, nezávislosti súdov, vyšetrovania a demokratického vývoja tej spoločnosti.

Ako sa súčasná situácia s migráciou odrazí vo voľbách do Európskeho parlamentu? Vzhľadom na to, že sa odrazí, uvidíme zase stúpať nacionalistické pravicové strany? Silnejú slobodní v Rakúsku, AfD v Nemecku, Národný front vo Francúzsku a tak ďalej. Aký výsledok očakávate?

Vieme, že migračná kríza kulminovala v roku 2015 a že Európska únia a Európska komisia zaspali. Či už zámerne, alebo nepredpokladali takú vlnu migrácie. Ale od roku 2015 sa urobilo množstvo opatrení, migračná vlna slabne a prijímajú sa ďalšie veci. Teraz bolo rokovanie v Salzburgu, ktoré sa týkalo priamo migrácie.

To, na čo sa pýtate – migrácia a azylová politika, povedzme, strašenie terorizmom a ohrozenie vôbec európskej civilizácie, európskych hodnôt –, určite bude témou nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Že sa tej témy politici boja, je jasné, pretože – ako sa ukazuje aj na jednotlivých rokovaniach, rozhodnutiach alebo návrhoch, keď nie sú krajiny jednotné v postupe – treba viac konať, než len diskutovať.

Ukazuje sa, že brexit je komplikovaný proces. Napriek tomu stále mnoho ľudí, či už z odbornej, alebo laickej verejnosti, vidí odchod z Európskej únie aj pre Česko ako dobrý nápad. Je táto úvaha, keď človek vidí priebeh brexitu, racionálna?

Ak hodnotíme príčiny brexitu, tak neboli až také racionálne. Vo svojej podstate tie príčiny nesmerovali k migrácii, o ktorej sa bavíme, ale smerovali vlastne proti, povedzme, zamestnávaniu našich ľudí – to znamená pracovníkov z východnej a strednej Európy. Pretože cena práce našich občanov bola nižšia, čo sa nepáčilo tým, ktorí pracovali vo Veľkej Británii, Britom, Škótom. Mali veľkú nezamestnanosť hlavne u mladých a jedným z veľkých dôvodov bola zlá konzervatívna politika toho obdobia, lebo bol nedostatok bytov. Strany, ktoré zahrali na strunu brexitu, proti migrantom a tak ďalej, vlastne zvíťazili v referende. Lenže teraz sa ukazuje, že to podľa mňa bola chyba. Hlavní aktéri brexitu trochu z politiky cúvli a už to nechávajú vlastne na súčasnej vláde – na tej konzervatívnej, ktorá sa s tým tiež celkom potýka.

Nemyslím si, že pre Českú republiku, pre Čechov, Moravanov a Slezanov, by bol nejaký odchod z Európskej únie dobrým počinom do budúcna. Tratili by sme na tom životnou úrovňou a podobne. Druhou vecou, o ktorej by sa mala začať diskusia, je globálna ekonomika a to, čo sa odohráva. Teda keď jedno percento najbohatších vlastní deväťdesiat percent majetku na planéte. Či je to ono, čo by do budúcna malo byť v rámci európskej aj svetovej politiky. Mladí v Británii dnes ukazujú, že cesta je iná a navrhujú inú cestu.

- Reklama -